Zrážky a ich meranie. Zostrojenie zrážkomera. Ako vzniká dážď.

1. Zrážky a ich meranie.Zostrojenie zrážkomera.Ako vzniká dážď.

2. Kolobeh vody Voda sa dostáva do vzduchu odparovaním z jazier, riek, morí a oceánov, ako aj z povrchu rastlín, zvierat i ľudí. Para zostáva vo vzduchu asi 10 dní a potom padá na zem ako dážď alebo sneh. Voda putuje z hôr do morí, riek i podzemných tokov a cyklus sa znova opakuje.

3. Tvorba zrážok Oblak tvorí veľké množstvo drobných kvapiek vody alebo ľadových kryštálikov. Ak sú malé, aj slabé výstupné prúdy vzduchu ich vynášajú nahor . Kvapky alebo kryštáliky sa však v oblaku postupne spájajú, čím sa zväčšuje ich objem a hmotnosť. Pri určitej veľkosti ich prúdiaci vzduch už nemôže unášať a preto padajú smerom dolu zrážky.

4. Ako vniká dážď • Zohriata voda stúpa vo forme vodnej pary vzduchom hore. V chladnejšej oblasti vodná para začne kondenzovať do malých kvapiek vody. Kvapky sa zrážajú na čiastočkách prachu, popola, soli obsiahnutých vo vzduchu. Kvapky sa spoja do väčších kvapiek a budú padať vo forme dažďa dole

5. 1. Základné pojmy Atmosférické zrážky: -sú produktami kondenzácie alebo sublimácie vodnej pary, ktoré v kvapalnom, alebo tuhom skupenstve vypadávajú z oblakov (hmiel) na zemský povrch (zrážky vertikálne), alebo sa usadzujú - vyčesávajú na povrchu predmetov a pôdy (zrážky horizontálne).

6. Pri výskyte zrážok pozorovateľ sleduje: A. čas výskytu a dobu trvania zrážok: • zrážky trvalého rázu • prehánky B. intenzitu (silu) zrážok: • stupeň 00: veľmi slabý dážď, nemerateľné množstvo, • stupeň 0: slabý dážď – 0,1 mm až 2,5 mm • stupeň 1: mierny dážď – 2,6 mm až 8,0 mm • stupeň 2: silný dážď – 8,1 mm až 40,0 mm • stupeň 3: veľmi silný dážď s viac ako 40,0 mm

7. C. množstvo zrážok: - vyjadruje sa výškou stĺpca vody - po ohraničení záchytnej plochy- množstvo vody spadnutých zrážok vyjadríme objemom vody na túto plochu - najčastejšie sa vyjadruje množstvo zrážok v milimetroch Platí: výška 1mm = 1 l.m-2 (100 cm.100 cm .0,1 cm = 1 000 cm-3 =1 l)

8. 2. Rozdelenie zrážok 1.) zrážky vertikálne- zrážky padajúce - tvoria sa v atmosfére - padajú na aktívny povrch v dôsledku gravitácie - patria sem: dážď, sneh, krúpy a iné

9. a.) Dážď, dažďové prehánky: - padajúce vodné kvapky s priemerom od 0,5 do 5 mm. • trvalý dážď je príznakom prechodu atm. frontov alebo tlakových níži b.) Mrznúci dážď: - výskyt len v zimnom období - za teplotnej inverzie dážď padá na prechladený zemský povrch s teplotou pod 0°C - spája sa s nebezpečnými meteorologickými javmi ako napr. poľadovica

10. c.) Zmrznutý dážď: ľadové zrná - sa vyskytuje za rovnakých podmienok, ako mrznúci dážď. - vrstva studeného vzduchu, cez ktorú tekuté zrážky padajú, je hrubšia • počas pádu stihnú dažďové kvapky vo vzduchu zmrznúť a na zem dopadnú ako ľadové zrná. d.) Mrholenie: - drobné vodné kvapky s priemerom do 0,5 milimetra vypadávajúce z oblakov alebo hmly • pri unášaní aj veľmi slabým vetrom, ho cítiť aj pod dáždnikom • mrznúce mrholenie- vznik ako mrznúci dážď

11. e.) Sneženie: - zrážky tvorené ľadovými kryštálikmi, ktoré sú pri teplotách okolo 0°C a slabo pod nulou pospájané do vločiek f.) Dážď so snehom: -vznik: sneženie padá cez hrubšiu vrstvu vzduchu s kladnou teplotou, no táto vrstva nie je hrubá natoľko, aby sa sneh stihol úplne roztopiť -je sprievodným javom zmeny počasia, najmä teploty

12. g.) Snehové krúpy: - výskyt najmä v prehánkach • majú charakter bielych, nepriesvitných a mäkkých ľadových zŕn s veľkosťou do 6 mm, ktoré sa pri dopade trieštia h.) Snehové zrná: -biele, veľké do 1 mm -pri dopade na zem sa netrieštia i.) Snehové ihlice: -padajú z hmly pri nižších teplotách (pod -5°C)

13. j.) Krúpy: - spojené spravidla aj s búrkou - vznik: silné výstupné prúdy vynášajú vodné kvapky do veľkých výšok, kde zamŕzajú. Vzniknuté ľadové útvary začnú padať, no výstupné prúdy ich vynesú opäť do väčších výšok, kde na nich namŕzajú menšie vodné kvapky - čím viac sa tento cyklus opakuje, tým sú krúpy väčšie, až sú tak ťažké, že ich výstupné prúdy neudržia a spadnú na zem - vyskytujú sa najmä v lete a to napriek tomu, že v tomto ročnom období je hranica 0°C vo výške okolo 3500 m. Ich rýchlosť je tak veľká, že sa nestihnú počas pádu roztopiť.

14. 2.) zrážky horizontálne a.)zachytené : - vytvorené v atmosfére - v dôsledku horizontálneho prúdenia sú zachytené na prekážkach - patria sem horizontálne zrážky z hmly, zrnitá námraza b.)usadené: - vznikajúce v dôsledku kondenzácie, resp. sublimácie vodnej pary na povrchu a predmetoch - napr.: horizontálne zrážky z rosy, srieň, osuheľ, šedý mráz, kryštalická námraza – inovať

15. Patria sem: a.) Rosa: -vodná usadenina na zemskom povrchu, najmä na tráve, rastlinách a iných predmetoch -vzniká v noci za jasného počasia, keď zemský povrch vyžaruje teplo a tým sa ochladzuje -keď klesne teplota povrchu pod teplotu rosného bodu, začne na ňom kondenzovať vodná para a vzniká rosa b.) Zmrznutá rosa: -vzniká tak ako rosa, no teplota po jej vzniku klesne pod 0°C a kvapky rosy zamrznú c.) Inovatka: - tvorí sa rovnako ako rosa, ale teplota klesne pod nulu už pred jej vznikom - máva tvar šupín alebo ihlíc so zreteľnou kryštalickou štruktúrou

16. d.) Námraza: -biela ľadová usadenina -vznik: keď je teplota vzduchu pod nulou a vyskytuje sa prúdiaca hmla, častejšie oblaky v horských polohách, ich kvapky pri strete s povrchom stromov, budov, lietadiel okamžite mrznú a vytvára sa tak biela vrstva ľadu so zrnitou štruktúrou. e.) Priesvitná námraza: -tvorí sa výlučne vtedy, ak sa vyskytuje mrznúci dážď -vznik: ak má zemský povrch teplotu nižšiu, ako 0°C a prší, kvapky dažďa pri dopade naň zamŕzajú a tvoria tak súvislý ľadový obal

17. Námraza Inovatka Namrznutá rosa Rosa

18. Meranie zrážok 1. Zrážkový totalizátor - tzv. Veľké vedro - prístroj na meranie zrážok na ťažko dostupných miestach - má veľký objem zrážkomernej nádoby - meria sa objem za určitý čas - dlhodobé merania (niekoľko mesiacov) - v zime sa pridávajú látky proti zamŕzaniu nameraných zrážok - na horských staniciach nádoby asi 100l pridáva sa chlorid vápenatý - proti výparu sa pridáva vazelínový olej Lomnický štít

19. Meranie zrážok 2. Zrážkomer- zrážkomerná sústava -prístroj na meranie množstva spadnutých zrážok (kvapalné aj tuhé skup.) -nádoba v tvare valca z kovu umiestnená vo výške 1 meter nad zemou • musí byť umiestnený na pozemku stanice s minimálnymi rozmermi 10 x 10 m, položenom na dostatočne voľnom priestranstve prístupnom zrážkam padajúcim zo všetkých strán obzoru, teda mimo tzv. zrážkového tieňa

20. Meranie zrážok 3.Ombograf: - nepretržitý záznam- množstva zrážok na papier navinutý na valci otáčaný hodinovým strojom - tvoria ho tri časti: prijímacia, meracia, registračná - prijímacia časť má záchytnú plochu 250 cm a dno v tvare lievika - meracia časť obsahuje valcovitú nádobu -plavákovú komoru s dutým plavákom opatreným zvislým tiahlom, na ktorého konci je zapisovacie pero - registračná časť obsahuje valec s pásom papiera s natlačenou sieťou Otočka valca trvá 24 hodín.

21. Meranie zrážok 4. Snehomerná lata: - využíva sa na meranie výšky snehu - pevne zapustená po nulu v zemi - obyčajne 1m, na miestach s vysokou snehovou pokrývkou 2- 3m