Demografia

1. Demografia Ing. Drahoslav Lančarič, PhD.

2. Demografické údaje a ukazovatele • Výsledkom sčítania ľudu, bežnej evidencie demografických udalostí, špeciálnych výskumov alebo spracovania údajov zaznamenaných v populačnom registri sú základné dáta (údaje). • Už tieto údaje je možné považovať za ukazovatele, napríklad celkový počet obyvateľstva, počet narodených alebo počet zomrelých. • Väčšinou však nie je možné uspokojiť sa so skúmaním absolútnych údajov.

3. Z absolútnych údajov je nutné vypočítať analytické dáta. • Za ukazovatele budeme považovať všetky základné aj analytické údaje. • Analytické údaje podľa svojej povahy dostávajú rôzne názvy. • Terminológia však nie je celkom ustálená a priebežne sa vyvíja.

4. Ukazovatele môžeme deliť podľa rôznych kritérií: • z hľadiska vecného obsahu na rovnorodé a rôznorodé • z hľadiska času na diskrétne a intervalové • z hľadiska priestoru na celoštátne a celosvetové (resp. týkajúce sa nejakého menšieho územia)

5. Základné typy pozorovaní v demografii • nepretržité pozorovania Nepretržité pozorovania je potrebné uplatňovať v prípade, že sledujeme určité udalosti od okamihu ich začatia až po ich vymiznutie. Udalosti sa monitorujú nepretržite bez prerušenia. • retrospektívne pozorovania Retrospektívne pozorovania sa vzťahujú na ľudí zahrnutých do určitého výskumu v danom čase. Po určitom konkrétnom momente v čase sa skúmané udalosti už nemusia vyskytovať.

6. kontinuálne pozorovania Kontinuálne pozorovania pomáhajú získať najdôležitejších informácií o pohyboch obyvateľstva (emigrácia, imigrácia), o hlavných zložkách demografickej reprodukcie (natalita, mortalita). • makrocenzus a mikrocenzus V prípade makro a mikrocenzu sa nejedná o samostatné typy pozorovaní, ale o rozsah zisťovaní.Mikrocenzus znamená zisťovanie užšieho okruhu informácií na území s menšou rozlohou. Mikrocenzus sa na rozdiel od makrocenzov uskutočňuje aj v kratšom časovom období.

7. Faktor času v demografii • Čas je v demografickej analýze jednou z najdôležitejších premenných. • Každá demografická udalosť (narodenie, smrť, sobáš) musí byť presne časovo určená, kedy k nej došlo. • Okrem iného je podstatné určiť dobu, ktorá uplynula medzi nastatím sledovanej udalosti a udalosťou, ktorá jej predchádzala.

8. Demografické udalosti sledujeme z dvojakého časového hľadiska: • z hľadiska kalendárneho času, kedy k nej došlo • z hľadiska doby, ktorá uplynula od počiatočnej udalosti • Ak boli udalosti, vzťahujúce sa k študovanému procesu, presne určené z oboch horeuvedených hľadísk, poskytujú dokonalú informáciu pre demografickú analýzu.

9. Demografická statika • Demografická statika sa v predovšetkým zaoberá skúmaním stavu obyvateľstva, pretože zistenie tohto stavu je východiskom pre všetky demografické výskumy. • Demografická statika sleduje demografickú situáciu z troch rozličných hľadísk: • počet obyvateľov v danej oblasti • štruktúra zloženia obyvateľov v danej oblasti • rozmiestnenie obyvateľov

10. Súpis obyvateľstva • Sčítanie ľudu patrí medzi najstaršie štatistické počiny, pretože snaha zistiť počet obyvateľov je rovnako stará ako všetky vyspelé civilizácie. • Vedomosti o počte a neskôr aj o štruktúre obyvateľstva boli (a sú) nevyhnutné pre akékoľvek zásahy centrálnej moci do života spoločnosti. • Ako sme už spomenuli v predchádzajúcom texte, história sčítania ľudu siaha do tretieho tisícročia pred našim letopočtom.

11. V období staroveku sa historici stretávajú so zmienkami o súpisoch obyvateľstva v mnohých podobách. • Hoci stredovek vďaka silnej rozdrobenosti niektorých štátov centrálnym sčítaniam ľudu neprial, ich dôležitosť si mnohí panovníci, ale i šľachtici, uvedomovali. • Prvé skutočné súpisy obyvateľstva sa v Európe objavujú až s nástupom absolutizmu.

12. Históriu súpisov obyvateľstva je možné rozdeliť na päť etáp: • Prvá etapa, ktorá zahŕňa obdobie od počiatkov súpisov obyvateľstva v 3. tisícročí pred našim letopočtom až po začiatok 18. storočia. • Druhá etapa začala prvým úplným súpisom obyvateľstva, ktorý sa uskutočnil v roku 1748 vo Švédsku a v Prusku. Správy o ich metodike sú veľmi kusé a ich kvalita nebola veľká. • Začiatok tretej etapy sa datuje do polovice 19. storočia, kedy sa už dá hovoriť o moderných sčítaniach ľudu. Dôležitý pokrok v ich metodike je spojený s menom Adolfa Lamberta Queteleta (1796-1874).

13. Štvrtá etapa začína novým spôsobom spracovania výsledkov, a to mechanickým centrálnym spracovaním údajov pomocou diernoštítkových strojov. • Piata etapa začína po druhej svetovej vojne a priniesla so sebou opätovné rozšírenie obsahu sčítania obyvateľstva, ktoré je často spojené s inými cenzami, ktorých výsledky sa dajú navzájom kombinovať.

14. Vlastné sčítanie sa obyčajne vykonáva dvomi metódami: • metóda sebasčítania • metóda dotazovania • Rozdiel spočíva v tom, že zatiaľ čo v prvom prípade súpisový hárok vypĺňa občan samostatne a komisár uvedené údaje len overuje, v druhom prípade vyplňuje súpisový hárok komisár na základe otázok a odpovedí občana.

15. Ukazovatele demografickej statiky • Počet obyvateľov je najjednoduchším a pri tom výstižným demografickým ukazovateľom. Ako v minulosti tak aj v súčasnosti zostáva ukazovateľom hospodárskej a brannej kapacity štátu. • Prítomné obyvateľstvo predstavuje skutočný stav prítomného obyvateľstva. Slabinou tohto ukazovateľa je jeho relatívna nestálosť, pretože je citlivý nie len na sezónnosť ale i na dennú dobu.

16. Bývajúce obyvateľstvo má podstatne väčšiu stálosť ako prítomné obyvateľstvo a dá sa z väčšej časti stotožniť s nočným obyvateľstvom. Zisťuje sa na základe trvalého pobytu. • Pracujúce obyvateľstvo má dôležitý význam pri posúdení hospodárskej sily regiónu. Zisťuje sa, odkiaľ región čerpá pracovné sily, aké sú pohyby za prácou.

17. Obyvateľstvo v intercenzilnom období predstavuje stav obyvateľstva v období medzi dvomi sčítaniami obyvateľstva (St). • Aby sme ho boli schopný zistiť potrebujeme poznať počet narodených (N) a zosnulých(Z) v období od posledného sčítania obyvateľstva ku dňu, kedy chceme zistiť stav obyvateľstva. Rovnako potrebujeme poznať počet emigrantov (E) a imigrantov (I) za toto obdobie. St = S0 + N +I - Z - E kde S0 je stav obyvateľstvapri poslednom súpise

18. Stredný stav obyvateľstva je stav obyvateľstva k 1. júlu sledovaného roka. Stredný stav obyvateľstva sa obyčajne používa pri výpočte mnohých demografických a ekonomických ukazovateľov S0 je stav k 1. januáru S1 je stav k 31. decembru

19. Rozmiestnenie obyvateľstva a jeho štruktúra • biologické kritérium Biologické kritérium sleduje štruktúru obyvateľstva podľa biologických vlastností, napríklad podľa pohlavia a veku • kultúrne kritérium Zaoberá sa štruktúrou obyvateľstva z hľadiska národnostného zloženia, vzdelania, náboženstva a ďalších. • socioekonomické kritérium Sleduje zloženia obyvateľstva podľa stupňa ekonomickej aktivity, podľa kvalifikácie, funkčného zaradenia a iných.

20. Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia a veku • Zloženie obyvateľstva podľa pohlavia a veku sú považované za základné štruktúry, pretože až tieto dve charakteristiky dávajú vlastnej analýze demografický charakter. • Obe charakteristiky zvyčajne charakterizujeme spoločne, ale i samostatný pohľad na jednotlivé zloženia má svoj význam a opodstatnenie.

21. Základnými ukazovateľmi pohlavnej štruktúry obyvateľstva sú: • Koeficient maskulinity, ktorý predstavuje podiel mužov v danej populácii kde Pm je počet mužov v populácii a P je počet ľudí v populácii • Index maskulinity, ktorý je definovaný ako pomer počtu mužov k počtu žien v populácii

22. Podiel mužov v populácii závisí od troch rozdielnych procesov: • Biologická zákonitosť (chlapcov sa rodí viac) • Rozdielna úmrtnosť mužov a žien (vo vyspelých krajinách je vo všetkých vekových skupinách vyššia úmrtnosť mužov ako žien) • Vonkajšia migrácia

23. Ďakujem za pozornosť