210 likes | 383 Views
Nárast podielu „zapečatenia“ pôdy (soil sealing) vo VÚC Banská Bystrica za ostatné obdobie. Igor Gallay a Zuzana Gallayová Fakulta ekológie a environmentalistiky Technická univerzita vo Zvolene. Pôda jeden zo základných prírodných zdrojov život rastliny, huby, živočíchy, človek
E N D
Nárast podielu „zapečatenia“ pôdy (soil sealing) vo VÚC Banská Bystrica za ostatné obdobie Igor Gallay a Zuzana Gallayová Fakulta ekológie a environmentalistiky Technická univerzita vo Zvolene
Pôda • jeden zo základných prírodných zdrojov • život rastliny, huby, živočíchy, človek • obmedzený zdroj, možno poškodiť alebo zničiť • Funkcie pôdy v krajine: • produkcia biomasy • regulácia toku vody v krajine • filtrácia • neutralizácia a premena látok • priestorová základňa • zdroj geogénnej energie, prírodných surovín a vody • ochrana genetického potenciálu živých organizmov • kultúrne dedičstvo štátu a národa Ohrozenie: erózia, intoxikácia, zmena pH, záber pôdy, atď.
Slovensko - k štátom s najmenšou výmerou pôdy na 1 obyvateľa - zvyšovanie tlaku na pôdu pre výstavbu rôzneho charakteru Nemecko: každú sekundu pokrytých 15 m2 umelým povrchom EEA (2001) Medzi rokmi 1990 – 2000 záber pôdy v EU 27 bol 975 km2/rok a za toto obdobie bolo pokrytých 5,5 % novej plochy z EU27. Za roky 2000 – 2006 to bolo 862 km2/rok a rozloha umelých povrchov vzrástla o 2,8 % Dôsledky: menej priepustné až nepriepustné povrchy negatívne na procesy v krajine a jej ekologické funkcie znečistenie odtekajúcej vody záber produktívnej pôdy zvýšenie odtoku vody
Nárast urbanizovaných a technizovaných plôch za roky 1990 - 2006
Slovensko 1990: 270 712 ha urbanizovaných a technizovaných areálov 2006: 279 244 ha = nárast o 3 %(8 531 ha) voči roku 1990 Tab. 1: Typy krajinnej pokrývky zmenené na urbanizované a technizované areály za obdobie 1990 – 2006 na Slovensku. (Percento vyjadruje podiel typu krajinnej pokrývky z rozlohy všetkých zmenených plôch)
Tab. 2: Triedy Urbanizovaných a technizovaných areálov vzniknutých za obdobie 1990 – 2006 na Slovensku. (Percento vyjadruje podiel typu triedy z rozlohy všetkých novovzniknutých Urbanizovaných a technizovaných areálov)
Banská Bystrica Zvolen Červené plochy predstavujú „prírastok“
Tab. 3: Typy krajinnej pokrývky zmenené na urbanizované a technizované areály za obdobie 1990 – 2006 v Banskobystrickom kraji. (Percento vyjadruje podiel typu krajinnej pokrývky z rozlohy všetkých zmenených plôch)
Tab. 4: Triedy Urbanizovaných a technizovaných areálov vzniknutých za obdobie 1990 – 2006 v Banskobystrickom kraji. (Percento vyjadruje podiel typu triedy z rozlohy všetkých novovzniknutých Urbanizovaných a technizovaných areálov)
Soil sealing – zničenie alebo pokrytie pôdy umelými neprieputnými až málo priepustnými povrchmi (budovy, parkoviská, cestná sieť, atď.) , teda tá „najintenzívnejšia“ forma zabratia pôdy urbanizovanými a technizovanými areálmi Podiel nepriepustných povrchov zo štvorca 100 x 100 m v intervale 0 – 100 % Stanovenie – výpočtom vegetačného indexu NDVI zo satelitných snímok v štvorcoch 20 x 20 m – potom prepočítané na štvorce 100 x 100 m
SOIL SEALING – zapečatenie pôdy Podiel nepriepustných povrchov zo štvorca 100 x 100 m
Tab. 5: Rozloha plôch s rôznym stupňom zapečatenia (podielu nepriepustných povrchov z plochy štvorca 100 x 100 m) na Slovensku
Aj keď sa podiel zapečatených plôch z územia Slovenska zdá relatívne malý a rýchlosť ich rastu v posledných rokoch klesá Patríme ku krajinám so stredným stupňom zapečatenia krajiny ! negatívny vplyv týchto plôch na ekologické funkcie (služby) ekosystémov i celej krajiny je výrazný ĎALŠÍ VÝSKUM: • Terénnymi meraniami stanoviť: • a) vplyv miery zapečatenia pôdy na vybrané fyzikálne vlastnosti pôdy (objemová hmotnosť, pórovitosť, maximálna kapilárna kapacita, vzdušnosť, zhutnenie) • b) veľkosťinfiltrácie vody do pôdy a množstvo povrchovo odtekajúcej vody • c) stanoviť hraničné hodnoty stupňa zapečatenia, pri ktorých dochádza k výraznému zníženiu infiltračnej schopnosti pôdy
ĎALŠÍ VÝSKUM: 2. Terénnymi meraniami a využitím údajov z metorologických staníc SHMÚ stanoviť vplyv miery zapečatenia pôdy na teplotu povrchu a vzduchu, vlhkosť vzduchu a aktuálny výpar. 3. Stanoviť priemernú rýchlosť pribúdania zapečatených povrchov v povodí Hrona. 4. Zhodnotiť vplyv zapečatenia povrchu na veľkosť prietokov a zvýšenie povodňovej hrozby pomocou zrážkovo – odtokových modelov (SWAT, HEC – RAS, HEC – HMS) s vypracovaním mapy záplavovej oblasti a risk manažmentu povodia Hrona. 5. Zhodnotiť vplyv zapečatenia pôdy na spoločenstvá mravcov a mäkkýšov a posúdiť ich bioindikačný potenciál pre hodnotenie miery zapečatenia pôdy