Biologická olympiáda

1. Biologická olympiáda školský rok 2007/2008 Živočíchy lesov

2. Trieda: plazy – ReptiliaRad: hady – Ophidia (=Serpentes)(alternatívne sú hady podradom patriacich do radu šupináče – Squamata)užovka stromová (=had hôrny) – Elaphe longissima (čeľaď Colubridae – užovkovité) • Táto užovka je naším najväčším hadom dosahujúcim dĺžku až 2 m (najmä v južnej Európe). Obýva teplé krovité a kamenisté stráne, teplé listnaté lesy, záhrady a rumoviská, na našom území asi do 900 m n. m. Na jar sa objavuje v apríli či máji a pári sa zvyčajne v júni. • V júni až júli znáša samička 5-8 vajec do pňov, opadaného lístia alebo dier v stromoch. Mláďatá sa liahnu v auguste až septembri a bývajú 20 cm dlhé. Užovka stromová obratne šplhá po stromoch a kroch až do korún, kde často prelieza zo stromu na strom. Lezie i po šikmých stenách a vie dobre plávať. Ak ju chytí niekto za chvost, dokáže sa vyšplhať po vlastnom tele až na ruku votrelca (na rozdiel od vretenice). Loví predovšetkým hlodavce a jašterice, na stromoch vyberá vtáčie hniezda. Korisť usmrcuje tak, že ju silne ovinie svojím telom. Zimuje v skalných štrbinách, v dierach starých múrov a v bútľavých stromoch.

4. Trieda: plazy – ReptiliaRad: hady – Ophidia (=Serpentes)vretenica obyčajná – Vipera berus (čeľaď Viperidae – vretenicovité) • Vretenica obýva lesostepi a lesy, najmä zmiešané, ale i ihličnaté. V lesoch vyhľadáva vlhké a zároveň slnečné biotopy (čistiny, rúbaniská, rašeliniská, okolie potôčikov). Vyskytuje sa až do nadmorskej výšky 2000 m, pod 600 m n. m. je veľmi zriedkavá. Po bokoch zadnej časti hlavy má vretenica po jedovej žľaze. Jed sa hromadí v zásobnom jedovom vrecku a pri zahryznutí do nepriateľa či koristi sa obsah vrecka vytlačí cez dutý jedový zub do tela obete. Jedové zuby sa vymieňajú približne každé dva týždne. Pohryznutie vretenicou nie je zdravému človeku až také nebezpečné. Zomiera iba malé percento z pohryznutých (napr. v Anglicku 7 smrteľných prípadov zo všetkých pohryznutí za 50 rokov, vo Švédsku 15 zo 4736 pohryzených), najmä deti a osoby s oslabeným zdravím. Potravou vretenice sú drobné hlodavce, jašterice, obojživelníky, malé druhy vtákov, ale aj bezstavovce. Človeka had uštipne iba keď sa cíti ohrozený. Na jar sa hady objavujú po zmiznutí snehu, pária sa v apríli až máji. Z vajec sa pri znášaní, ale hneď po znesení, rodia malé vretenice, dlhé 15-20 cm. Mladšie samice majú 5-6 a staršie až 15 mláďat. Vretenice sú nočné živočíchy, cez deň bývajú ukryté, alebo sa slnia. Počas pretrvávajúceho chladnejšieho počasia alebo vo vyšších polohách sú aktívne aj cez deň. Aktívne sú asi do októbra. Zimujú pod koreňmi stromov, v pňoch, štrbinách skál, v hromadách slamy, v múroch či v dierach krtov a hlodavcov. Niekedy zimuje viac jedincov pokope.

6. Trieda: vtáky – AvesNadrad: letce – CarinataeRad: brodivce – Ciconiiformesbocian čierny – Ciconia nigra (čeľaď Ciconiidae – bocianovité) • Bociany čierne obývajú lesy, rovnako lužné ako listnaté, zmiešané či ihličnaté, od nížin do výšky asi 1000 m n. m. Ich potrava je živočíšna, rôzne bezstavovce a stavovce primeranej veľkosti, prevažne ryby. Hľadajú si ju najmä v lesných potôčikoch a ich okolí. • Bociany sú sťahovavé vtáky a zimujú (výnimočne 1-2 jedince aj u nás) v Afrike, prednej Indii a juhovýchodnej Číne. Prilietajú koncom marca a v apríli a odlietajú od konca augusta do októbra. Hniezda si stavajú vysoko nad zemou, na stromoch, zriedkavo aj na skalách. Stavebným materiálom sú konáre a stavba máva meter v priemere a rôznu výšku podľa počtu hniezdnych sezón. Obaja rodičia sedia na 2-3-5 vajciach 35 až 46 dní a vychovávajú mláďatá asi 2 mesiace. Prinesenú potravu im vyvrhnú a mláďatá si ju berú samy. Z nestráviteľných častí potravy sa im v žalúdku vytvoria chuchvalce, tzv. vývržky, ktoré vydávia podobne ako sovy a dravce.

8. Trieda: vtáky – AvesNadrad: letce – CarinataeRad: dravce – Falconiformes (=Accipitriformes)jastrab veľký – Accipiter gentilis (čeľaď Accipitridae – jastrabovité) • Podobne ako u iných druhov dravcov je samica väčšia ako samec. Dospelé vtáky majú na hrudi a bruchu hnedé priečne pruhovanie na belavom podklade, pokiaľ mláďatá majú hnedé podlhovasté škvrny. Sú to lesné vtáky. Osídľujú radšej staré hory ako mladiny, radšej lesy obklopené lúkami a pasienkami, ako lesy obklopené poľami. V súvislých lesoch s veľkou plochou sa usadzujú blízko okrajov. Potravou jastrabov sú najmä primerane veľké vtáky (havrany, jarabice a pod.), k jeseni stúpa v potrave aj podiel cicavcov. Územie, ktoré osídľuje pár jastrabov a bráni si ho pred inými jastrabmi, má asi 5km v priemere. Hniezdo si stavajú z konárov na listnatých i ihličnatých stromoch vysoko pri kmeni, medzi hrubými konármi. Materiál na stavbu nosia obaja partneri v zobákoch i v pazúroch, upravuje ho samička. Samička znáša 3-4 vajcia od konca apríla do mája. Na vajciach sedia od znesenia druhého, niekedy až po znesení celej násady. Inkubačný čas je 35-38 dní. Po vyliahnutí mláďat samec nosí potravu a samica ju šklbe na kúsky a podáva mláďatám. Ak zahynie samica, samec aj napriek tomu, že nosí dostatočné množstvo potravy, nevie odchovať (nakŕmiť) mláďatá a tie obyčajne uhynú. Starostlivosť o mláďatá v hniezde trvá 40 dní a tiež určitý čas po vyletení z hniezda. Mláďatá dospievajú v druhom roku života. Jastraby na zimu neodlietajú do južných krajín, ale sa potulujú po kraji. Sokoliari niekedy chovajú aj jastrabov.

10. Trieda: vtáky – AvesNadrad: letce – CarinataeRad: sovy – Strigiformesvýr skalný – Bubo bubo (čeľaď Strigidae – sovovité) • Výr obýva tiché skalnaté stráne, najradšej s vysokými, málo prístupnými bralami a stržami, alebo staré hory s čistinami, rúbaniskami a pasienkami, prípadne staré kameňolomy – najčastejšie v podhorských oblastiach do 1000 m n. m. V nížinách, napr. v lužných lesoch, sa vyskytuje mimo hniezdenia a starostlivosti o mláďatá, keď sa potuluje. • Na zimu neodlieta. Samica je väčšia ako samec. Tak ako ostatné sovy majú výry bohaté mäkké perie (chýba im však páperie), čo im umožňuje lietať veľmi ticho. Taktiež majú štvrtý prst, tzv. vratiprst, schopný obrátiť sa napred aj nazad, čo využívajú pri chytaní koristi do pazúrov. Korisťou sú živočíchy do veľkosti zajaca a bažanta. Sovy hlcú veľké kusy potravy i s perím a srsťou. Z nestráviteľných častí sa im v žalúdkoch tvoria vývržky (chuchvalce peria, srsti a kostí), ktoré pravidelne vydávia. Výry si nerobia hniezda. Samica znáša 2-4 vajcia do skalných dutín, do dutín stromov alebo aj na zem pri väčších skalách, väčšinou na neprístupných miestach. Na vajciach sedí iba samica. Inkubačný čas je 35 dní. Samica sedí hneď na prvom vajci, takže mláďatá sú odstupňovanej veľkosti. Mláďatá v hniezde kŕmi spočiatku iba samica a samec zásobuje, neskôr kŕmia obaja rodičia. Výchova mláďat v hniezde trvá 5 týždňov. V minulosti používali poľovníci výry na spôsob lovu, ktorý je už zakázaný. Pri "výrovke" slúžil priviazaný výr cez deň ako návnada, keďže na neho útočia vtáky, ktoré v noci loví. Ukrytý poľovník takto poľahky strieľal tzv. škodlivé a lovné druhy z tých, ktoré útočili na výra.