1 / 29

Rudniansko- g elnická zaťažená oblasť

Rudniansko- g elnická zaťažená oblasť. Marek Valko Michal Jurčo Jana Belicová 1.Roč, 2011/12 Enviro. plánovanie a manažment. Environmentálna regionalizácia Slovenska. Charakteristika územia. celková rozloha: 357 km 2 počet obyvateľov: 52 000 situovaná je v Hornádskej kotline

talon-franklin
Download Presentation

Rudniansko- g elnická zaťažená oblasť

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Rudniansko-gelnická zaťažená oblasť Marek Valko Michal Jurčo Jana Belicová 1.Roč, 2011/12 Enviro. plánovanie a manažment Environmentálna regionalizácia Slovenska

  2. Charakteristika územia • celková rozloha: 357 km2 • počet obyvateľov: 52 000 • situovaná je v Hornádskej kotline • reliéf územia je mierne až stredne svahovitý • klíma mierne teplá a mierne vlhká

  3. Zaťažené oblasti

  4. Územná generalizácia environmentálnej kvality (Bohuš, Klinda a kol., 2010) 1 : 500 000 Zdroj: SAŽP

  5. Geológia • paleozoikum - zlepence, fylity a svory • paleogén – pieskovce a bridlice • kvartér – holocénne vápenaté hliny, zahlinené piesky a štrky Pôdy • prevládajú kambizeme, fluvizeme, rendziny a pseudogleje

  6. Jadrá znečistenia • znečistenie ovzdušia (Krompachy- vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia) • geologické hrozby z ťažby nerastných surovín ich úpravy a spracovania z minulosti • rizikové látky odpadov z metalurgie na haldách a odkaliskách z metalurgických a ťažobno-upravárenských komplexov ŽB a Kovohút v Krompachoch • špecifické zdroje znečistenia endogénnymi geochemickými anomáliami zrudnenia (Rudňany, Gelnica, Poráč, Slovinky a Krompachy) Krompachy Rudňany

  7. skládky trosky z hutníckeho priemyslu • doprava • suspenzia a resuspenzia častíc z nedostatočne čistených komunikácií a stavenísk • lokálne vykurovacie systémy na tuhé palivá – priamy vplyv na úroveň znečistenia • rizikové faktory z intenzifikácie poľnohospodárstva • koncentrácie ťažkých kovov - oblasť stredného Spiša všeobecne najviac znečistená v rámci SR

  8. Zdroj: Krivosudský, R. 2012

  9. Krompachy • Zdroje znečistenia ovzdušia: zdroje metalurgického a nerastné suroviny spracovávajúceho priemyslu, podnikové a miestne vykurovacie systémy. • Kovohuty a.s a Zlievareň Slovenskych energetickych zavodov (SEZ) emitujú okolo 90% z celkových emisií v Krompachoch • Od roku 1969 sa ročne emitovalo do ovzdušia 10 až 12 tis. ton tuhých emisií, kt. postupne klesali na 6000 ton ročne.

  10. Zdroje kontaminácie pôd: odpady z výroby Kovohút (medené vyprážky, kovový šrot), bodové a líniové výskyty Cu a As, anomálne obsahy Cd,Pb,Zn.

  11. Stredný Spiš

  12. Krompachy

  13. Voda povrchová • Hornád a jeho prítoky v oblasti boli v minulých rokoch poznačené banskými aktivitami - útlm činností - znižovanie koncentrácii ťažkých kovov - neprekračujú limitné hodnoty • Neg. vplyv na kvalitu povrchových vôd - hlavne komunálne odpadové vody z mesta Spišská Nová Ves • Prekročené ukazovatele v roku 2008 -chemická spotreba kyslíka- Cra dusitanový dusík (nespĺňajú požiadavky v základných fyz.-chem ukazovateľoch)

  14. VODA PODZEMNÁ vo všetkých útvaroch podzemných vôd v predkvartérnych horninách zasahujúcich do zaťaženej obl. - prekročenie v ukazovateli obsah O2 vo vode (v rámci terénnych meraní). Zdroje znečistenia vôd • V oblasti sa nenachádza žiadny významný zdroj znečistenia • Spomedzi ostatných zdrojov - najviac vypúšťané znečistenie z ČOV Spišská Nová Ves, Gelnica,Margecany a Krompachy. V roku 2008 nastal pokles vypúšťaného znečistenia v oblasti.

  15. Odpady • Celková produkcia - kolísavý charakter, ostatné o.- rozhodujúci podiel • nebezpečné odpady - v r. 2008 pokles, komunálne odpady – nárast. • nebezpečné a ostatné odpady – r. 2008 - spoločnosti: • • Agrovýkrm Spiš, s.r.o., Spišské Vlachy - 16 519 t odpadov, • • PRAKOVSKÁ OCELIARSKA SPOL., s.r.o., Prakovce - 2 579 t odpadov, • • ŽP PRAKO, s.r.o., Prakovce - 2 065 t odpadov, • • KOVOHUTY, a.s., Krompachy - 1 767 t odpadov, • • Zlievareň SEZ, a.s., Krompachy - 1 571 t odpadov.

  16. Rudňany • maximálna ťažba rúd kulminovala 1978-79, výrazný útlm nastal 1992-93, koniec ťažby sideritovej rudy (Poráč – baryt) • súčasnosť – početné staré banské záťaže • ťažké kovy - v ovzduší, vode a pôde • tepelné spracovanie rúd bohatých na Hg • 1963 – 1999 so do ovzdušia emitovalo celkovo 120 t Hg (VÚG SAV)

  17. staré banské odpadné haldy – hlavný zdroj Hg – vyparovanie do ovzdušia a následne zmenou teploty – vypadávanie z aerosólu na z. povrch = malý kolobeh Hg • ďalší zdroj Hg – staré banské diela, v súčasnosti zatopené • závažný problém – zneškodňovanie priemyselného odpadu z bývalej výroby závodu Želba Rudňany, jedná sa o medené výpražky s obsahom Sb (20-30%), Cu (2-6%) a malé podiely Bi, As, Pb, Ag, Hg (do 1%) sústredené v troch haldách

  18. alarmujúci obsah Hg v pôdach v priľahlých k areálu Rudňan je dôsledkom emitácie 4,6 t/rok. • tento nežiaduci jav v oblasti znásobujú extrémne kyslé pôdy najmä na jar, pri zníženej teplote a zvýšenej vlhkosti ... • okrem Hg sú v oblasti zvýšené aj pôdne obsahy mobilných foriem As (14-26 mg As/kg) a Cu (3,3-87 mg Cu/kg)

  19. Následky kontaminácie pôd Hg a ostatnými prvkami • znížená produkcia lesnej a poľnohospodárskej výroby • kontaminácia potravinového reťazca

  20. Poradie najväčších znečisťovateľov v rámci Košického kraja podľa množstva emisií za rok 2010 Zdroj: SHMÚ – SPRÁVA O KVALITE OVZDUŠIA A PODIELE JEDNOTLIVÝCH ZDROJOV NA JEHO ZNEČISŤOVANÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 2010

  21. Koncentrácie NO2, SO2, PM10, PM2,5, benzén a CO z kontinuálnych meraní –zóna Košický kraj – 2010 na stanici Krompachy Zdroj: SHMÚ – SPRÁVA O KVALITE OVZDUŠIA A PODIELE JEDNOTLIVÝCH ZDROJOV NA JEHO ZNEČISŤOVANÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 2010

  22. Lokalita Smolník

  23. V minulosti významné banícke mesto patriace do Zväzu hornouhorských ban. miest • 1243 - prvá zmienka o baníctve (zlato), v okolí mesta však ťažili už Kelti (Kotini) • Smolník bol známy hlavne vďaka svojím medeným baniam (Krakov, Benátky), okrem toho sa tu ťažilo aj striebro a železná ruda • 1990- definitívne ukončenie ťažby v Smolníku a zatopenie baní (do r. 1994)

  24. Environmentálne problémy • Od roku 1326 do roku 1990 sa tu vyťažilo cca 19 Mt rudy (čistá meď 150 kt) • Ložisko je rozfárané v dĺžke viac ako 3 km a do hĺbky až 360 m • V okolí ložiska sa nachádza veľké množstvo SBD (štôlne, šachty, odvaly, dobývky) • 1. Výtoky AMD (acidminedrainage) do potoka Smolník (prítok Hornádu) • 2. Staré odvaly • 3. Odkalisko Smolnícka Huta • 4. Poddolovanie územia

  25. Kyslé banské vody (AMD) – majú nízke pH (3-5) a vysokú mineralizáciu. Sú výsledkom oxidaciesulfidickych minerálov, predovšetkym pyritu, pri ich kontakte s vodou a vzduchom. Už krátko po zatopení baní sa objavili priesaky AMD • 11.6.1994 – hlásený rozsiahly úhyn rýb v potoku Smolník • Hlavným zdrojom kontaminácie je šachta Péch, v ktorej výtoku v r. 1994 namerali koncentrácie síranov 14 000 mg/l, Cu 90 mg/l, Zn 100 mg/l !!! • Sanácia lokality sa začala pomerne neskoro, až v r. 1997 • Šachta bola zasypaná drťou karbonátov, bola vybudovaná jej drenáž a taktiež sa upravilo koryto potoka Smolník • Vybudoval sa systém povrchovým drenovna usmernenie odtoku povrchových vôd

  26. Použitá literatúra • http://www1.enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/2008-sk/5_Envi_regionaliz.pdf • Hronec, O, 2008: Ťažké kovy v pôdach a rastlinách v Rudniansko-gelnickej zaťaženej oblasti, In: Acta regionaliaet environmentalica,Nitra,č.1/2008, str.24-28 • Paluchová,K. etal. 2009: Prešovský kraj,In: Enviromagazín MČ 2/2009, str. 20-22 • Brehuv, J. et al.: Kontaminácia ovzdušia ortuťou v okolí Rudnian, Ústav geotechniky SAV Košice • Fargašová, A. 2009: Znečistenie kovmi na Slovensku, PriF UK Bratislava, 2009, s. 1-16 • Šlesárová, A. 2009: Vplyvy banskej činnosti na životné prostredie na ložisku Smolník, In: Enviromagazín, č. 2/2009, s. 19 • Lintnerová, O. et al. 2009: Environmentálne riziká tvorby kyslých banských vôd na opustenom ložisku Smolník, PriF UK, Bratislava, s. 229 • Špaldon, T. et al. 2006: Rozvoj baníctva v Spišsko-gemerskom rudohorí, In: Acta MontalisticaSlovaca, roč. 11/1, s. 375 – 379 • SHMÚ, 2012: Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR v roku 2010, Bratislava, 2012, 86 s.

  27. Ďakujeme za pozornosť...

More Related