Monitoring európsky významných rastlinných druhov na Slovensku

1. Monitoring európsky významných rastlinných druhov na Slovensku Ing. Marta Kubandová

2. Koncepcia monitoringu pre potreby „reportingu“ bola vypracovaná pre: • 37 druhov cievnatých rastlín z príloh II a IV Smernice o biotopoch • nezahŕňa 4 druhy cievnatých rastlín, ktoré sú považované za vyhynuté alebo už dlhšie neboli na našom území zaznamenané • nezahŕňa 9 druhov machorastov, pri ktorých nemáme dostatok údajov o ich rozšírení

3. Pre každý monitorovaný druh bol vypracovaný systém monitoringu na základe: • ohrozenosti druhu na území Slovenska, • počtu v súčasnosti evidovaných lokalít, • rozšírení druhu na území Slovenska, • predpokladu zmien jeho biotopu, • biologických vlastností druhu (výrazné zmeny v početnosti populácií v jednotlivých rokoch).

4. Pre jednotlivé druhy boli stanovené: • frekvencie monitoringu – každý rok, 1 × za 2 roky, 1 × za 3 roky, 1 × za 5 alebo 6 rokov a 1 × za 10 rokov • typy monitoringu: typ 1: všetky lokality sledovať pravidelne v daných intervaloch – pri 21 druhoch typ 2: vybranú vzorku sledovať častejšie a zvyšok lokalít v dlhšom vopred stanovenom intervale – 8 druhov typ 3: vybranú vzorku sledovať pravidelne a zvyšok lokalít len kontrolovať v rámci priebežného mapovania biotopov – 8 druhov

5. Cirsium brachycephalum Typ 2: na vybraných 11 lokalitách vykonávať monitoring druhu 1 × za 2 roky, na ostatných 24 lokalitách monitorovať stav v intervale 1 × za 6 rokov. Najvhodnejšie obdobie pre monitoring:v čase kvitnutia druhu (jún – september), resp. pred kosením lokality.

6. Monitorované parametre druhov európskeho významu • veľkosť plochy výskytu - veľkosť plochy v m2, ktorú osídľuje na lokalite anexový druh v podobe fertilných, sterilných alebo poškodených jedincov. - stanovuje sa odhadom priamo na lokalite alebo sa zameria pomocou GPS (nezisťuje sa dodatočne z GIS-vrstiev) - ak populáciu tvoríniekoľko dobre ohraničených mikropopulácií =>súčet plôch mikropopulácií - ak má druh rozptýlený výskyt=>celá plocha, na ktorej sa druh rozptylene vyskytuje (nie len bezprostredné okolie jedincov)

7. 2. Počet jedincov - počet jedincov anexového druhu (fertilných, sterilných a poškodených spolu) zaznamenaný na lokalite, - pri druhoch tvoriacich trsy – počet trsov, - pri druhu Marsilea quadrifolia – veľkosť a súvislosť porastu - menšie populácie – presný počet exemplárov - veľké populácie a populácie v neprístupnom teréne – odhadom, napr. viac ako 300, do 500 a pod.

8. 3. Vitalita populácie • percentuálny podiel kvitnúcich resp. plodných jedincov z celkového počtu jedincov druhu na lokalite. • pri druhoch tvoriacich trsy – podiel kvitnúcich resp. plodných trsov. • zisťuje sa na trvalých plochách (TMP) (všetky lokality z 1. typu monitoringu, pri 2. type všetky s výnimkou lokalít monitorovaných raz za 10 rokov a na vybraných lokalitách pri 3. type monitoringu – na zvyšných lokalitách sa vyberie náhodne plocha v rámci lokality)

9. Veľkosť plôch – od veľkosti a prístupnosti lokality, typu biotopu, hustoty populácie druhu na lokalite. • menšie lokality (do 100 m2) – aby TMP zahŕňala väčšinu populácie druhu na lokalite • rozľahlé lúčne alebo lesné lokality – transekt (pri lúčnych napr. 5 m široký a 20-30 m dlhý; pri lesných biotopoch najmenej 20 m široký a dlhý podľa potreby) alebo štvorcovú trvalú plochu (rozmery reprezentatívne pre biotop, napr. 20 × 20 m v lesných biotopoch) • pobrežné a vodné biotopy – transekt (rozmery podľa potreby a podmienok) • stepné a rašelinné biotopy – plocha 4 × 4 m • skalné biotopy – štvorcová plocha alebo transekt (rozmery podľa podmienok)

10. Pri nenápadných druhoch a druhoch, ktoré netvoria každoročne nadzemné orgány – je potrebné jedince na TMP zamerať. • na vymedzenej ploche sa zaznamená počet kvitnúcich a plodných exemplárov a počet sterilných jedincov • vitalitu vypočítame ako podiel kvitnúcich, resp. plodných jedincov z celkového počtu jedincov na lokalite • zistenú vitalitu na trvalej ploche budeme považovať za reprezentatívnu pre celú lokalitu

11. 4. Stav biotopu 4.1 Veľkosť biotopu - plocha reálneho výskytu druhu (zhodná s tzv. veľkosťou plochy výskytu druhu) spolu s okolitou plochou biotopu v m2 – stanoví sa odhadom alebo pomocou GPS - vyjadruje veľkosť plochy, kde sa nachádzajú miesta na potenciálne šírenie druhu v rámci lokality 4.2 Percentuálne zastúpenie inváznych neofytných taxónov – pokryvnosť inváznych taxónov v % na ploche biotopu (uvedie sa zoznam zistených inváznych taxónov)

12. 4.3 Svetelné pomery – miera zatienenia (zapojenia) resp. presvetlenia biotopu krovinami a stromami v %- stanoví sa odhadom v teréne 4.4 Nepriaznivé vplyvy - nepriaznivá zmena charakteru biotopu prirodzenými procesmi (napr. vysychanie, zarastanie nežiadúcimi druhmi) alebo ľudskými aktivitami, realizovanými na lokalite (napr. odvodňovanie, vysádzanie nepôvodných neinváznych taxónov) alebo v jej bezprostrednom okolí (napr. skládky odpadu, hnojenie, športové a rekreačné aktivity). - pre každú lokalitu sa nepriaznivé vplyvy predstavujúce ohrozenie lokality bližšie špecifikujú.

13. 5. Dynamika populácie • zmena v početnosti populácie druhu na lokalite za posledných 10 rokov, resp. iné časové obdobie • potrebné zohľadniť prirodzené výkyvy v početnosti druhu na lokalite • charakteristika sa nebude hodnotiť priamo v teréne

14. Koordinácia monitoringu • lokality na „intenzívny“ monitoring boli vyberané na COPK a konzultované s pracovníkmi • pracovníci na správach dostanú rozpis monitorovaných lokalít na obdobie 6 rokov • ku každej vybranej lokalite obdržia mapu a formulár vypracovaný zvlášť pre každý druh európskeho významu • lokality nezahrnuté do rozpisu budú podľa možností pracovníkov na organizačných útvaroch kontrolované v stanovených intervaloch

15. názov druhu názov lokality názov organizačného útvaru dátum monitoringu meno pracovníka hodnotiacu tabuľku druhu prázdnu tabuľku na vypĺňanie údajov priestor pre zaznamenanie: negatívnych vplyvov v území a jeho bezprostrednom okolí počet kvitnúcich, plodných a sterilných jedincov a veľkosť TMP výskyt inváznych neofytov v území Formulár na monitoring druhov obsahuje:

16. Vyplnené formuláre sa vždy koncom kalendárneho roka zašlú na COPK, kde: • sa budú zhromažďovať pre potreby reportingu • na základe metodiky sa vypočíta stav druhu na jednotlivých lokalitách a tiež v rámci územia Slovenska • v prípade zhoršenia stavu populácie na lokalite oproti predošlým rokom sa navrhnú manažmentové opatrenia na zlepšenie stavu populácie.

17. Ďakujem za pozornosť.