2.81k likes | 3.42k Views
Ekonomika vzdelávania. Doc. Ing. Iveta Dudová, PhD. 1. Sociálno-ekonomické aspekty vzdelania a ich základné teoretické východiská 2. Vzdelávacia politika, vzdelávací systém a verejná správa 3. Celoživotné vzdelávanie a znalostná ekonomika, vedomostná spoločnosť, informačná spoločnosť.
E N D
Ekonomika vzdelávania Doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
1. Sociálno-ekonomické aspekty vzdelania a ich základné teoretické východiská 2. Vzdelávacia politika, vzdelávací systém a verejná správa 3. Celoživotné vzdelávanie a znalostná ekonomika, vedomostná spoločnosť, informačná spoločnosť. Regionálne školstvo v SR 4. Kritické faktory vzdelávacieho systému a kľúčové problémy jeho financovania Metódy financovania regionálneho školstva v SR 5. Efektívnosť, spravodlivosť a rovnosť vo vzdelávaní Predškolská výchova a vzdelávanie v SR 6. Školské vzdelávanie v európskom priestore znalostí a pozícia SR Základné vzdelávanie a výchova v SR
7. Školská politika, odborné vzdelávanie a príprava a Kodanský proces Stredoškolské a postredoškolské vzdelávanie v SR 8. Vysokoškolská politika, európsky priestor vysokoškolského vzdelávania a pozícia SR Terciárne vzdelávanie v SR 9. Výnosy zo vzdelania na trhu práce a ich finančná návratnosť v komparatívnej perspektíve Financovanie vysokých škôl v SR 10.Ovplyvňovanie ponuky a dopytu po učiteľoch Učitelia a pedagogickí pracovníci v SR 11. Hodnotenie kvality vzdelávacieho systému a kvality vzdelávania Hodnotenie vzdelávacieho systému v SR
ZÁKLADNÁ LITERATÚRA: • DUDOVÁ, I.: Ekonómia vzdelávania. Bratislava: Ekonóm, 2011. ISBN 978-80-225-3117-7. • DUDOVÁ, I., POLONYOVÁ, S.: Ekonómia vzdelávania – semináre a cvičenia. Bratislava: Ekonóm 2012. ISBN 978-80-225-3375-1. ODPORÚČANÁ LITERATÚRA: • OrganisationforEconomicCo-Operation and Development (OECD): Educationat a Glance 2012: OECD Indicators, OECD Publishing.. ISBN 978-92-64-17929-5. • STANEK, V. a kol.: Sociálnapolitika – teória a prax. Bratislava: Sprint, 2011. ISBN 978-80- 89393-28-2.
Sociálno-ekonomické aspekty vzdelania a ich základné teoretické východiská 1. okruh Ekonomika vzdelávania doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
doc. Ing. Iveta Dudová, PhD. Sociálno-ekonomické poňatie vzdelania. Teória ľudského kapitálu. Prístupy k sociálnemu kapitálu. Vzťah ľudského a sociálneho kapitálu. Vplyv vzdelania na produktivitu a ekonomický rast. Investícia do vzdelania. Prínosy investície do vzdelania
doc. Ing. Iveta Dudová, PhD. Okruhy: • Sociálno-ekonomické poňatie vzdelania. • Teória ľudského kapitálu. • Prístupy k sociálnemu kapitálu. • Vzťah ľudského a sociálneho kapitálu. • Investícia do vzdelania. • Prínosy investície do vzdelania. • Vplyv vzdelania na produktivitu a ekonomický rast.
Sociálno-ekonomické poňatie vzdelania doc. Ing. Iveta Dudová, PhD. môže ako osobitná kategória charakterizovať jednotlivé sociálne skupiny obyvateľstva a spoločnosť. Vlastnosti populácie sú determinované sociálnymi faktormi (sociálny pôvod) a ekonomickými faktormi (napr. náklady na vzdelanie). Kvalita vzdelania ovplyvňuje kvalifikačnú štruktúru obyvateľstva a tým aj ekonomický a kultúrny potenciál spoločnosti.
TEÓRIA ĽUDSKÉHO KAPITÁLU doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Hlavným predpokladom, na ktorom je táto teória vybudovaná, je, že vzdelávanie zvyšuje produktivitu jednotlivca. • Konkurencia je faktorom, ktorý vyrovnáva produktivitu práce medzi jednotlivými zamestnaniami. • Z toho vyplýva, že rozdiely medzi produktivitami jednotlivcov môžu vyplývať z rozdielu medzi rozsahom ich spôsobilosti niečo konať a z genetickej dedičnosti jednotlivca. • Rozdiely môžu vzniknúť alebo sa prehĺbiť investovaním do seba, a to najmä vzdelávaním. . doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Čistý model ľudského kapitálu G. Becker • Jednoduchý model príjmov • Model dopytu po vzdelávaní doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Jednoduchý model príjmov • Poskytuje jednoduchý ekonomický výklad rozdielov v príjmoch medzi jednotlivými pracovníkmi. • Dáva do závislosti príjmy jednotlivca a jeho zdedené prirodzené vlastnosti, vzdelávanie a všeobecnejšie schopnosti získané investovaním do človeka. doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Dve formy vzdelávania • Všeobecné vzdelávanie (vzdelávací systém) • Špecifické vzdelávanie (v prostredí výroby a služieb) doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Ako investícia sa hodnotí prostredníctvom rozdielu medzi: • počiatočnými výdavkami na vzdelanie • nákladmi vynaloženými na vzdelávanie • nákladmi obetovanej príležitosti • budúcimi aktualizovanými príjmami doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Model dopytu po vzdelávaní • Vzdelanie sa pokladá za investíciu. • Jednotlivec porovnáva náklady na štúdium a dodatočné anticipované zisky (priebežne odhad aktualizuje). • Každý jednotlivec sa bude snažiť optimalizovať návratnosť svojej investície do vzdelávania a pokračovať v štúdiách až dovtedy, kým miera návratnosti jeho investície do vzdelávania bude vyššia ako návratnosť alternatívnej investície. doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Rozšírenie teórie ľudského kapitálu Autori – snaha vyriešiť nedostatky v pôvodnom modeli – zlepšiť model empirických výpočtov (zohľadniť napr. obdobie nezamestnanosti, celková prax, prax v súčasnom zamestnaní) 2. generácia teoretikov (od 70. rokov 20. stor.) 3. generácia teoretikov (od 90. rokov 20. stor.) • Rozšírenie modelu dopytu po vzdelávaní • Rozšírenie modelu príjmov doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Konkurenčné teóriepopierali základné predpoklady teórie ĽK • Teória filtra (Arrow, Taubman, Wales a Wiles) • Teória signálu (M. Spence) • Model konkurencie pri získaní zamestnania (L. Thurow) • Teória reprodukcie (P. Bourdieua J.C. Passeron) • Teória nerovnosti príležitostí alebo tzv. racionálneho jednotlivca (R. Bourdon) • Teória postojov (S. Bowles a H. Gintis) • Teórie segmentácie trhu práce doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Prístupy k sociálnemu kapitálu doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Sociálny kapitál uľahčuje vzdelávanie a má vplyv na vytváranie ľudského kapitálu. • Pre technologické inovácie a ľudský kapitál sú nevyhnutné sociálne vzťahy. • Schopnosti potrebné na zvyšovanie kompetencií a kvalifikácií - spojené so sociálnym kapitálom. • Integrácia jednotlivcov do sociálnych sietí, občianska účasť a dôvera - pozitívny vplyv na produktivitu práce v podnikoch. • Sociálne vzťahy formujú kohéznu spoločnosť doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
nedostatočný sociálnykapitál, menej efektívny ľudský a fyzický kapitál doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Sociálny kapitál vo všeobecnosti tvoria vzťahy • medzi jednotlivcami, normami a spoločnými hodnotami. • Rozvíja sa - v rodine, počas vzdelávania, v prostredí podnikov a v rôznych spoločenských vzťahoch • Má vplyv na ekonomický rast. doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Vymedzenie sociálneho kapitálu Súbor sociálnych vzťahov a sociálnych sietí, platných spoločenských noriem a sociálnych inštitúcií, ktoré umožňujú dosiahnuť vytýčené ciele založené na báze dôvery, solidarity a kohézie. doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Sociálny kapitál sa odlišuje od iných foriem kapitálu doc. Ing. Iveta Dudová, PhD. opakuje sa vo vzťahoch a nie je vo výlučnom vlastníctve určitého jednotlivca, je vytváraný a zdieľaný skupinou, je vytváraný investíciami spoločnosti do času a úsilia, ale menej priamym spôsobom
Základné formy sociálneho kapitálu doc. Ing. Iveta Dudová, PhD. inštitúcie, vzťahy, sociálne siete, spoločenské normy
Sociálny kapitál doc. Ing. Iveta Dudová, PhD. Sociálny - spája sa najmä so vzťahmi (medzi jednotlivcami) kapitál - je zdrojom, ktorý môže generovať tok prínosov pre spoločnosť v priebehu času.
Sociálne siete • blízke siete bezprostredné okolie jednotlivca, s ktorým udržiava časté styky a ktoré mu poskytujú pomoc • druhotné siete vzťahy, ktoré jednotlivci nadviazali: - v pracovnom prostredí, - vo voľnom čase, - v skupinách, ktoré vznikajú občianskou angažovanosťou a dobrovoľným združovaním sa, - v politických stranách doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Ukazovatele sociálneho kapitálu (meranie) • dôvera • dôvera voči iným ľuďom • dôvera voči inštitúciám • občianska angažovanosť • účasť v rôznych skupinách a formách aktivít, • časť politického života (kvantifikovaná napríklad cez účasť vo voľbách) • sociálne siete • meranie frekvencie a kvality vzťahov jednotlivcov doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Zdroje rozvoja sociálneho kapitálu doc. Ing. Iveta Dudová, PhD. rodina, škola, miestne komunity, firmy, občianska spoločnosť, verejný sektor, komplementárnosť mužov a žien, príslušnosť k etnickej skupine
Negatívne dopady sociálneho kapitálu doc. Ing. Iveta Dudová, PhD. zneužiť na sociálne deštruktívne účely (napr. zločinnosť) Negatívne formy sociálneho kapitálu - mafie, drogové kartely a teroristické skupiny Prínosy z väčšiny typov sociálnych vzťahov výrazne prevažujú nad negatívnymi dôsledkami
Investícia do vzdelania doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Podmieňujúce faktory, ktoré ovplyvňujú ľudský kapitál: - Výdavky na vzdelávanie a odbornú výchovu • Výdavky na zdravie doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Vzdelávacie prostredie • Vzdelávací systém • Rodina • Pracovné prostredie • Dobrovoľný sektor • Tzv. inteligentné alebo učiace sa organizácie doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
1. Výhody z investície do vzdelania Vzdelávanie a odborná výchova sú investíciou (otázka financovania investícií) • pre štát (vzdelávanie ako kolektívna služba) • pre podnik • pre jednotlivca doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Investície do vzdelávania prinášajú: • Ekonomické výhody vzdelávania • Neekonomické výhodyvzdelávania merateľné VÝHODY nemerateľné • Výhody vzdelávania pre jednotlivca • Výhody vzdelávania pre spoločnosť • na úrovni podnikov doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Výhody vzdelania pre jednotlivca • Mzda (vo všeobecnosti pozitívna korelácia úrovne štúdia s pracovnými príjmami) • Profesionálny status • Sociálny status • Výhody v spotrebe (vplyv na spotrebiteľské správanie sa domácnosti) • Prispieva k osobnému rozvoju jednotlivca a k jeho zdraviu • Vplyv na kvalitu života jednotlivca a jeho rodiny • Dlhodobý vplyv na uspokojenie v živote (Vyššia úroveň vzdelania sa spája s väčším šťastím aj bez ohľadu na príjem ) doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Výhody vzdelania pre spoločnosť Na úrovni podnikov • zvyšovanie produktivity práce a rast zisku _______________________________________ • Zlepšovanie proporcií na trhu práce • Riešenie problémov chudoby • Spoločenská integrácia • Zvýšenie úrovne ľudského rozvoja • Vplyv na verejné zdravie • Dosiahnuté vzdelanie podporuje vzdelávanie ďalšej generácie • Väčšia účasť na občianskom živote (dobrovoľníctvo, charita) a politickom živote • Osvojenie si sociálne prijateľného postoja (redukcia nákladov na udržiavanie verejného poriadku a znižovanie kriminality) • Ekonomický rast doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Spoločenský prospech>Suma súkromných ziskov doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
doc. Ing. Iveta Dudová, PhD. • USA Odhad priemerných hrubých nákladovpočas života 18-ročného s neukončeným stredoškolským vzdelaním 450 000 USD (350 000 eur) Zahŕňa: • straty na dani z príjmu, • zvýšené nároky na zdravotnú starostlivosť • pomoc zo strany štátu, • náklady spojené so zvýšenou mierou kriminality a trestnej činnosti mladistvých.
doc. Ing. Iveta Dudová, PhD. • Veľká Británia • Keby 1 % pracujúceho obyvateľstva malo maturitné vzdelanie namiesto žiadnej kvalifikácie, • krajina by tak získala približne 665 miliónov libier ročne • vďaka zníženej kriminalite a zvýšenému potenciálu zárobkovej činnosti
Sociálne benefity zo zníženia kriminality zvyšovaním miery ukončenia strednej školy o jedno percento doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Vplyv vzdelania na ekonomický rast • Vybraté teoretické prístupy: - Dlhodobý ekonomický rast môže byť trvalým, ak sa môže neobmedzene rozvíjať ľudský kapitál. Poňatie ľudského kapitálu viaže na znalosti. (R. E. Lucas) - Konštantný ekonomický rast je podmienený ľudským kapitálom viazaným na inovácie, vedu, výskum. (P. M. Romer) doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Vybraté závery štúdií: • Ak sa investície do ľudského kapitálu (v % na HDP) zvyšujú o 0,1, potom sa produkcia na pracovníka zvýši o 6%. • Ak sa investície do ľudského kapitálu zdvojnásobia, produkcia vzrastie približne o 50% (Mankiw, Romer, Weil, 1992) • Rast ľudského kapitálu predstavuje vo všeobecnosti desatinu až pätinu rastu celkovej produkcie (G7, 60.–80. roky 20. stor.) (A.S. Englander, A.Gurney, 1994) doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
Existuje pozitívna korelácia medzi počtom absolventov VŠ a neskorším ekonomickým rastom a • medzi investíciami a % ekonomicky aktívnej populácie so SŠ-vzdelaním (N. Gemell, 1996) • V prípade priemernej doby štúdia trvajúcej 10 rokov, jeden suplementárny rok štúdia zvýši produkciu na osobu o 6 % (A. Bassanini, S. Scarpeta, 2001) doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.
VZDELÁVACIA POLITIKA, VZDELÁVACÍ SYSTÉM a VEREJNÁ SPRÁVA 2. okruh Ekonomika vzdelávania doc Ing.Iveta Dudová, PhD.
Okruhy: • Vymedzenie vzdelávacej politiky. • Základné ciele národnej vzdelávacej politiky. • Funkcia štátu vo vzťahu k vzdelávaniu. • Základné úlohy verejnej správy vo vzdelávacom systéme. • Vplyv externých faktorov vzdelávacieho systému. • Systémové faktory vzdelávacieho systému. doc Ing.Iveta Dudová, PhD.
Vzdelávacia politika je súčasťou sociálnej politiky, pretože vzdelanie je prvkom sociálneho a ľudského rozvoja a jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje sociálnu štruktúru spoločnosti doc Ing.Iveta Dudová, PhD.
Definovanie vzdelávacej politiky • súhrn konkrétnych činností a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu • rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciách, prístupe k vzdelávaniu, obsahoch a cieľoch vzdelania, o spôsobe riadenia a financovania systémov vzdelávania a odbornej prípravy. doc Ing.Iveta Dudová, PhD.
Systémy vzdelávania a odbornej prípravy doc Ing.Iveta Dudová, PhD. Dvojitá úloha – sociálna a hospodárska neoddeliteľná súčasť sociálnej dimenzie Európy - nástroj na prenos hodnôt solidarity, rovnakých príležitostí a sociálnej účasti a zároveň majú pozitívny vplyv na zdravie, kriminalitu, životné prostredie, demokratizáciu a všeobecnú kvalitu života.
Európske systémy odbornej prípravy jednotlivých členských štátov doc Ing.Iveta Dudová, PhD. Kľúčový prostriedok na zabezpečenie sociálneho začlenenia Veľká odlišnosť Podľa skladby odbornej prípravy z hľadiska pomeru medzi školiacimi inštitúciami a odbornou prípravou zabezpečovanou podnikmi. Podľa formy: semináre, modulárna (stavebnicová) forma , kurzy s rôznym časovým rozsahom , detailné študijné kurzy špecializované na určitý odbor pracovnej činnosti. Rozlišovanie - neformálne a alternatívne procesy vzdelávania