1 / 31

Teória výšok

Teória výšok. Pravé ortometrické výšky Normálne ortometrické výšky Normálne (Molodenského) výšky Dynamické výšky. Geoid. Je hladinová plocha s potenciálom W 0 =konšt., ktorá je totožná so strednou hladinou svetových morí, predĺženou pod kontinenty

thanh
Download Presentation

Teória výšok

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Teória výšok Pravé ortometrické výšky Normálne ortometrické výšky Normálne (Molodenského) výšky Dynamické výšky

  2. Geoid • Je hladinová plocha s potenciálom W0=konšt., ktorá je totožná so strednou hladinou svetových morí, predĺženou pod kontinenty • Stredné hladiny sa určujú z dlhodobých meraní pomocou maregrafov – zaznamenanie výšky ukľudnenej hladiny mora

  3. Určenie strednej hladiny morí • Na pobrežiach morí je viac než 400 maregrafov (morských vodočtov) • 150 v Európe (Terst, Kronštadt, Amsterdam, ...) • Amsterdam - Terst= -0,25 m • Kronštadt - Terst= -0,40 m • Stredné hladiny svetových morí nie sú na jednej hladinovej ploche (teplota vody, rôzny obsah solí, prevládajúci smer vetra a pod.)

  4. AmsterdamStredná hladina Severného mora - 1877/1878 – začiatok meraní

  5. Absolútna výška, relatívna výška, prevýšenie

  6. Hladinové plochy • Rozdiel potenciálov dvoch susedných hladinových plôch, viazaný na ich vzdialenosť je konštantný • Tiažové zrýchlenie rastie od rovníka k pólom, a preto sa hladinové plochy zbiehajú • Určenie zbiehavosti hladinových plôch • Normálne tiažové zrýchlenie na rovníku : e=9,780318 m.s-2 • Normálne tiažové zrýchlenie na póle: p=9,32177 m.s-2 , • Ak je napr. he=100 m, potom pri póloch je hp=99,473 m (o 527 mm menej)

  7. Zbiehavosť hladinových plôch Body tej istej hladinovej plochy majú rôzne výšky nad geoidom v smere sever-juh

  8. Nivelácia • V nivelácii sa čítajú údaje na latách vytýčených zámernou priamkou, dotyčnicou k hladinovej ploche prechádzajúcou osou ďalekohľadu • Nivelačné výsledky je potrebné opravovať o korekcie zbiehavosti hladinových plôch, teda korekcie z vplyvu tiažového poľa Zeme • Podľa použitých korekcií dostávame rôzne druhy výšok

  9. Závislosť výškového merania na ceste Prevýšenie medzi bodmi A´B meriame po ceste A´AB a dostaneme prevýšenie HA. Ak meriame po ceste A´B´B dostaneme prevýšenie HB

  10. Výšky bodu nad rôznymi referenčnými plochami

  11. Geopotenciálne kóty • Rozdiel potenciálov dvoch hladinových plôch • Záporná hodnota rozdielu potenciálov je geopotenciálna kóta

  12. Rozdiel geopotenciálnych kót • Rozdiel geopotenciálnych kót medzi bodmi A a B • V praxi sa meria tiažové zrýchlenie v koncových bodoch nivelačných oddielov a do výpočtu sa zoberie priemer

  13. Pravé ortometrické výšky

  14. Odvodenie pravej ortometrickej výšky • Dĺžka tiažnice medzi geoidom a bodom na fyzickom povrchu • Zavedenie malých prevýšení • Zavedenie strednej hodnoty tiažového zrýchlenia • Pravá ortometrická výška – dĺžka tiažnice

  15. Výpočet pravej ortometrickej výšky • gmB je stredná hodnota tiažových zrýchlení pozdĺž tiažnice • Zavedenie geopotenciálnej kóty ako rozdielu potenciálov • Pravá ortometrická výška

  16. Význam pravej ortometrickej výšky Je to teoretická hodnota, pretože v tiažnici nemôžeme priamo merať tiažové zrýchlenie a preto nepoznáme jeho strednú hodnotu

  17. Normálne ortometrické výšky • Namiesto strednej hodnoty tiažového zrýchlenia sa zaviedla hodnota normálneho zrýchlenia v polovičnej výške: 0B je normálne tiažové zrýchlenie na hladinovom elipsoide • Normálna ortometrická výška

  18. Normálna ortometrická korekcia • Výška bodu B z nivelačných meraní: • Normálna ortometrická korekcia: • Normálna ortometrická výška bodu B:

  19. Ortometrická korekcia meraného prevýšenia • Rozdiel normálnych ortometrických výšok • Počíta sa pre prevýšenie v nivelačných oddieloch • Je to korekcia zo zbiehavosti hladinových plôch

  20. Výpočet ortometrickej korekcie pre  • Priemerná výška bodu z nivelačných prevýšení • Stredná zemepisná šírka s=49°23´ •  sa odčíta z mapy

  21. Vlastnosti ortometrickej korekcie • Ak ide nivelačný ťah na severnej pologuli od juhu k severu je korekcia záporná • Od severu k juhu má korekcia kladné znamienko • Ak sú koncové body nivelačného oddielu na rovnakej rovnobežke =0 je korekcia nulová • Prvýkrát použité vo Francii (Lallemand) • U nás použité v jadranskom výškovom systéme

  22. Normálne (Molodenského) výšky • Stredná hodnota skutočného tiažového zrýchlenia sa nahradí normálnou hodnotou • Normálna ortometrická výška • Fayova anomália

  23. Korekcia normálnych výšok z anomálií tiaže • Normálna výška bodu B sa líši od jeho normálnej ortometrickej výšky o hodnotu, závislú na anomálii tiaže g - 

  24. Korekcia nivelačného prevýšenia • Korekcie sú veľmi malé, preto • Korekcia z anomálie tiaže pre výškový rozdiel

  25. Normálne prevýšenie • Normálna korekcia je súčtom normálnej ortometricke korekcie a korekcie z anomálie tiaže • Normálne prevýšenie medzi bodmi A a B

  26. Normálna korekcia pre územie SR • Pre (g-) v miligaloch HAB v metroch bude korekcia v milimetroch • Stredná Fayova anomália

  27. Dynamické výšky Ak nahradíme strednú hodnotu skutočného tiažového zrýchlenia ľubovoľnou konštantnou hodnotou najčastejšie 45°, alebo strednou hodnotou určitého územia (miestne dynamické výšky) dostaneme dynamickú výšku bodu B

  28. Dynamická výška bodu B Dynamická korekcia Dynamická výška bodu B

  29. Rozdiel dynamických výšok • Dynamická korekcia prevýšenia • Rozdiel dynamických výšok

  30. Rozdiel dynamickej a normálnej výšky • Dynamická výška • Normálna výška • Podiel dynamickej a normálnej výšky • Rozdiel dynamickej a normálnej výšky

  31. Použitie dynamických výšok Ak sa zavedie stredné tiažové zrýchlenie na našom území dosiahli by dynamické korekcie až 0,2 mm na každý meter prevýšenia V horských oblastiach by boli rozdiely medzi nameraným prevýšením v cm. Preto sa u nás dynamické výšky nezavádzajú

More Related