Download
1 / 12
120 likes | 203 Views
„Budovanie korporátnej identity kultúrnej inštitúcie v 21. Storočí.“. Ivona Fraňová. Kultúrne inštitúcie na začiatku 21.storočia.
E N D
„Budovanie korporátnej identity kultúrnej inštitúcie v 21. Storočí.“ Ivona Fraňová
Kultúrne inštitúcie na začiatku 21.storočia • Fungovanie akejkoľvek kultúrnej inštitúcie je ovplyvňované špecifickými miestnymi podmienkami a tak isto aj ekonomicko-spoločenskými väzbami a problémami, ktoré charakterizujú celú oblasť kultúry v SR. • História vývoja kultúrnych inštitúcií po roku 1989... • Schopnosť aktívne sa adaptovať na meniace sa sociálno-ekonomické podmienky (napr. nárast popularity múzeí vo svete vďaka marketingu...) • Úspech kultúrnych inštitúcií, na ktorých sa výrazne „Manažment a marketing“ podieľal otvorili „Pandorinu skrinku“ nových požiadaviek a tlakov spoločnosti ( nové možnosti a ohrozenia)...
Kultúrne inštitúcie na začiatku 21.storočia • Poslanie kultúrnych inštitúcií bola formulovaná v pomerne vzdialenej minulosti a neexistuje veľká ochota ich preskúmať vo svetle spoločenských zmien a tak vystúpiť zo zdanlivého bezpečného prostredia tradičného konceptu kultúrnej inštitúcie... • Realita slovenskej ekonomiky núti stále viac kultúrne inštitúcie (riadené verejným sektorom) sa postarať samy o seba a zároveň berie motiváciu jednotlivcom, ktorí chcú nutné zmeny realizovať... • Kvantita prevláda nad kvalitou... Minimálne množstvo produktov (napr. výstav...), ktoré by mohli konkurovať i v medzinárodnom merítku... • Minimálny podiel súkromnej filantropie na financovaní kultúry...
Kultúra a cestovný ruch ( budovanie kultúrnej destinácie ) • Primárnou kultúrnou destináciou v podmienkach SR nebývajú izolované monumenty svetového významu, ale vo väčšine prípadov sú to mestá a sídla (pamiatkové zóny a rezervácie...). • Problémom slovenských miest a obcí je z pohľadu rozvoja kultúrnej turistiky dominantná orientácia na pamiatky a urbanistické dedičstvo a zároveň nedostatočné spektrum ponuky ďalších kultúrnych zdrojov. • Príkladom je Bratislava, kde prichádza k jednostrannému vyťažovaniu obmedzeného okruhu kultúrnych pamiatok, zatiaľ čo ďalšie menej známe sú z hľadiska cestovného ruchu využívané minimálne... • Výrazné rozdiely v prístupe miest a obcí k svojmu kultúrnemu dedičstvu... • Nerozvinutá turistická infraštruktúra a služby, nedostatočný marketing, chýbajúca spolupráca a koordinácia medzi obcami a mestami...
Kultúra a cestovný ruch ( budovanie kultúrnej destinácie ) Kultúrny sektor ako strategický partner odvetvia CR • Dlhodobá ignorácia sektoru kultúry pri tvorbe a realizácií turistických produktov zameraných na kultúrno-poznávaciu turistiku... • Existencia množstva bariér v komunikácií a spolupráci medzi kultúrou a turistikou, ktorá znemožňuje vytvoriť efektívne partnerstvo a synergické efekty... • Oddelené kompetencie ministerstiev kultúry, dopravy a pôdohospodárstva... • Príležitosti v novom programovacom období EÚ 2014 – 2020 podieľať sa na budovaní kultúrnej destinácie...
Pozitívny dopad kultúrneho turizmu • Priame výnosy a tzv. multiplikačné efekty na služby a podnikateľský sektor v danom mieste... • Podpora zamestnanosti... • Významný podiel na urbanistickej regenerácií a ekonomickej revitalizácií miest a obcí... • Posilňovanie pocitu hrdosti, spolupatričnosti a vlastnej identity komunity alebo regiónu... • Podpora porozumenia a dialógu medzi kultúrami... • Udržovanie a obnova tradičných remesiel a tradícií... • Podpora minoritných skupín a zachovanie ich kultúrnych tradícií... • Rozširovanie kultúrnych horizontov cieľovej komunity a vzdelávanie mladej generácie • Vedomie týchto pozitívnych výsledkov pre komunitu otvára možnosti ďalšej podpory pre uchovanie kultúrneho dedičstva...
Kultúrna inštitúcia a jej záujem o publikum • Nové trendy v trávení voľného času a dovoleniek... • Rastúca ponuka kultúrnych a kultúrno-zábavných atraktivít... • Zvyšujúca sa konkurencia medzi kultúrnymi destináciami, turistickými atrakciami, tak isto medzi kultúrnymi inštitúciami a akciami navzájom... • Rozpúšťanie hraníc medzi vysokou a masovou kultúrou, prepojovanie a integrovanie konzumácie kultúry, zábavy a komerčných produktov... • Zvyšujúca sa dôležitosť „značiek“ v kultúrnej spotrebe... • Akreditácia a certifikácia... Snaha o vyššiu kvalitu zážitkov
Kultúrna inštitúcia a jej záujem o publikum • Profil návštevníka kultúrnej inštitúcie... • Segmentácia slúži k rozdeleniu publika do odlišiteľných skupín zdieľajúce rovnaké charakteristiky a preferencie k produktu. • Kritéria pre segmentáciu: - Geografické faktory ( turisti verzus domáci...) - Demografické faktory ( vek, sociálna príslušnosť, príjem, príslušnosť k menšine, dosiahnuté vzdelanie, pohlavie...) - Psychografické faktory ( životný štýl, postoj k voľnočasovým aktivitám) - Osobná história (detské zážitky, predchádzajúca skúsenosť...) - Frekvencia návštevnosti • Bariéry ( dostupnosť, informovanosť, cena, nedostatok času, negatívne vnímaný image kult. inštitúcie, kultúrna kompetencie...)
„Produkt“ kultúrnej destinácie • Marketing v prostredí kultúrnych inštitúcií je často redukovaný na marketingovú komunikáciu a propagáciu a personálne je oddelený od odbornej činnosti, kde vzniká ponuka danej inštitúcie. • Produkt kultúrnej destinácie môže mať veľmi rôznorodú podobu a mieru komplexnosti... - základný produkt (expozícia, historický objekt, výstava, prehliadka, prednáška, workshop, podujatie,vzdelávací program, kreatívny ateliér, ...) - rozšírený produkt ( komplex doplnkových služieb od kultúrnych, zábavných programov po občerstvenie a obchod so suvenírmi...) • Kultúrne inštitúcie o svoju identitu v destinácií CR začínajú bojovať zvyšovaním atraktívnosti (architektúra, umelecké diela, záhrada...
„Produkt“ kultúrnej destinácie • Profilovanie produktu – jeho skladba a inovácia „ ako byť ústretový voči publiku a nerozdrobiť si svoju identitu ? „ • Schopnosť jasne definovať svoj produkt... • Ideová a tematická koncepcia produktu ... Smerujúca ku kvalite... • Produkt kultúrnej inštitúcie sa vyznačuje: - Nehmatateľnosťou - Neoddeliteľnosťou - Premenlivosťou - Pominuteľnosťou - Zapojením zákazníka do procesu produkcie • Integrácia produktu, produktové balíčky...
„Produkt“ kultúrnej destinácie • Do akej miery viete ponúknuť svoje podujatie ako vlastný produkt alebo sa tento produkt stáva súčasťou produktového balíka destinácie... • Produkt kultúrnej inštitúcie si kupuje návštevník v podobe zážitku... • Na formovanie produktu vplývajú : záujmy vedenia a zamestnancov inštitúcie, prípadne ich sponzorov, zriaďovatelia, turistický priemysel, návštevníci, komunita, politický a ideologický tlak ... • Distribúcia produktu mimo vlastný objekt...
Záver Príležitosti : • Partnerstvo v rámci regiónu... • Program rozvoja vidieka 2014 –2020 –podpora miestneho rozvoja (MAS) • Program LEADER 2014 – 2020 - MPaRV SR • Program cezhraničnej spoluprace SR – Maďarsko • Dotácie Ministerstva kultúry SR • Národný program kvality (štandardizácia služieb) • Zákon o podpore CR (organizácie destinacného manažmentu)- MDRVaRR SR • IROP (CLLD – komunitne vedený miestny rozvoj) – NSK (VÚC)
