IT inovácie v praxi

IT inovácie v praxi Doc. Ing. Ján Hudec, CSc. UMB Banská Bystrica SI2009

Univerzitám je vyčítané Akademizujete, neriešite praktické problémy ... Učíte memorovať a neučíte rozmýšľať, vysloviť vlastný názor, navrhnúť riešenie ... Nespolupracujete s praxou ... Iba opisujete, nerobíte vlastný výskum, ktorého výsledky by boli použiteľné ... .......... Naozaj sú problémy iba na strane univerzít ? SI2009

Dva príklady študentského výskumu Výskumný problém – nízka penetrácia slovenských domácností Internetom Čo je príčinou? Existuje aplikácia, ktorá by zaplatila používanie Internetu v domácnosti? Aké sú nutné a postačujúce podmienky pre využívanie užitočného obsahu? Výskumný problém – dôveryhodnosť e-obchodov zameraných na slovenských zákazníkov Existujú dôvody pre nedôveru v elektronický obchod? Aké sú možnosti zvýšenia dôveryhodnosti ? SI2009

Výsledky výskumu 1. problému Čo je príčinou nízkej penetrácie domácností internetom? Mesačné náklady internetového pripojenia. Chýbajúci obsah, pre ktorý by sa domácnosti oplatilo zriadiť internetové pripojenie. Cena za zriadenie internetového pripojenia. Neznalosť možností, ktoré internetové pripojenie vytvorí pre členov domácnosti. Strach z nových technológií. atď. SI2009

Výsledky výskumu 1. problému Šamík, Ivan : E-content zvyšujúci záujem o internet – nákladová optimalizácia nákupov. Diplomová práca. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ekonomická fakulta; Katedra kvantitatívnych metód a informatiky. 2008. - Vedúci práce: Doc. Ing. Ján Hudec, CSc. Hľadali sme príklad riešenia podproblémov a) + b) Definovali sme si kritériá pre oblasť riešenia : ktorá je zaujímavá/použiteľná pre väčšinu obyvateľstva a takouto zostane dlhé obdobie, ktorej riešenie by prinieslo viditeľný úžitok, pre priemerného občana vyjadriteľný zrozumiteľnými finančnými ukazovateľmi, ktorá sa dá pomerne rýchlo realizovať ako web aplikácia nevyžadujúca veľké počiatočné investície ani prevádzkové náklady. SI2009

Výsledky výskumu 1. problému Naše kritériá spĺňa nákup potravín a drogistického tovaru. Hypotéza výskumu: Financie ušetrené výberom cenovo optimálnej predajne „pomocou internetu“ zaplatia mesačné poplatky za používanie Internetu v domácnosti. SI2009

Tabuľka 3: Ceny vzorového nákupu štvorčlennej rodiny • Prameň: Šamík, Ivan : E-content zvyšujúci záujem o internet – nákladová optimalizácia nákupov. Diplomová práca. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ekonomická fakulta; Katedra kvantitatívnych metód a informatiky. 2008. - Vedúci práce: Doc. Ing. Ján Hudec, CSc. Výsledky výskumu 1. problému SI2009

Tabuľka 5: Maximálna úspora podľa košov • Prameň: Šamík, Ivan : E-content zvyšujúci záujem o internet – nákladová optimalizácia nákupov. Diplomová práca. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ekonomická fakulta; Katedra kvantitatívnych metód a informatiky. 2008. - Vedúci práce: Doc. Ing. Ján Hudec, CSc. Výsledky výskumu 1. problému SI2009

Výsledky výskumu 1. problému Závery: Optimalizáciou svojich nákupov dokáže štvorčlenná rodina v priemere ušetriť až 516 Sk (3*113+177) za mesiac. Je to maximum, ak by pôvodne nakupovala v najdrahšom obchode, takže skutočná úspora bude menšia. Reálne je možné mesačne ušetriť 332 Sk, čím sa rodine vrátia mesačné náklady za pripojenie na internet a to iba optimalizáciou bežných nákupov, nehovoriac o úsporách pri nákupe elektroniky, kníh, pohonných hmôt, využívaní e-bankovníctva, .... Potvrdilo sa, že ceny rôznych tovarov sú v jednotlivých predajniach rôzne a neexistuje jedna predajňa so všetkými tovarmi lacnejšími ako konkurencia. Optimalizovať nákupy výberom cenovo najvýhodnejšej predajne pre konkrétny nákup je možné len pomocou aktuálnych údajov a SW aplikácie, schopnej vyhodnotiť tieto údaje. SI2009

Výsledky výskumu 1. problému Závery: Našli sme minimálne 1 SW aplikáciu, ktorej používanie by dokázalo „zaplatiť“ náklady internetového pripojenia domácnosti. Nenašli sme vôľu reťazcov zverejniť aktualizované informácie o sortimente a cenách svojich tovarov, hoci tieto informácie majú vo svojich informačných systémoch a na cenovkách sú verejne dostupné. Nenašli sme politickú vôľu (námet sme poslali Úradu vlády SR aj politikom) vôbec sa zamyslieť nad legislatívnou úpravou zaväzujúcou predajcov zverejňovať informácie. Vláda SR aj politici problém riešili nesystémovo, pri prechode SR z Sk na € poslali do obchodov dôchodcov. SI2009

Inšpiračné otázky Naozaj riešia univerzity nepraktické problémy? Existuje reálny politický záujem aby boli internetizované aj slovenské domácnosti? Majú obchodné reťazce skutočný záujem o porovnanie sa s konkurenciou? SI2009

Výsledky výskumu 2. problému Dôveryhodnosť e-obchodov zameraných na slovenských zákazníkov V ČR v roku 2003 testovali 120 internetových obchodov či spĺňajú 3 základné (legislatívou uložené !!) podmienky, t.j. zverejniť obchodné meno a adresu prevádzkovateľa obchodu, identifikačné číslo prevádzkovateľa, poučenie spotrebiteľa o práve odstúpiť od zmluvy. Výsledok 16,6 % nezverejňuje svoju adresu, 55 % nezverejňuje identifikačné číslo, 58,33 % neinformuje o svojich základných identifikačných údajoch (t.j. adresa + IČO), 85 % neinformuje zákazníkov o ich práve odstúpiť od kúpnej zmluvy, všetky tri kritéria splnilo menej ako 11 % testovaných obchodov. SI2009

Výsledky výskumu 2. problému Hypotéza výskumu: e-obchody orientované na slovenského zákazníka dodržiavajú slovenskú legislatívu ako základný predpoklad ich dôveryhodnosti. SI2009

Výsledky výskumu 2. problému V práci : DULA, Boris: Obchodovanie v e-priestore z pohľadu slovenského zákazníka [Diplomová práca] – Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ekonomická fakulta; Katedra financií a účtovníctva. Vedúci diplomovej práce: Doc. Ing. Ján Hudec, CSc. sme v roku 2009 publikovali výsledky testovania 250 internetových obchodov či spĺňajú 7 základných (slovenskou legislatívou uložených !!) podmienok, t.j. zverejniť kontaktné údaje, cena za doručenie, reklamačné podmienky, spôsob platby a doručenia, právo na odstúpenie, ochrana osobných údajov, termín dodania. SI2009

Výsledky výskumu 2. problému SI2009

Výsledky výskumu 2. problému Hypotéza výskumu sa nepotvrdila, nedodržiavanie legislatívy je pravidlom a nie výnimkou. Ak je ignorancia legislatívy na takom stupni ako sme identifikovali, ako je na tom dodržiavanie etických princípov obchodovania? Pri zisťovaní, kto kontroluje dodržiavanie legislatívy v e-obchodoch sme sa od SOI dozvedeli, že SOI zakročí iba vtedy ak dá ktosi podnet. Certifikácia e-obchodov (http://www.bezpecnynakup.sk/default.aspx ) je v SR „v plienkach“ a je dobrovoľná. SI2009

Inšpiračné otázky Naozaj riešia univerzity nepraktické problémy? Existuje politický záujem aby bol elektronický priestor aspoň tak dôveryhodný ako ten trojrozmerný? Majú e-obchody záujem aby boli dôveryhodné? Čo bráni kyberkriminálnikom zneužívať dôveru neznalej verejnosti? SI2009

Ďakujem za pozornosť jan.hudec@umb.sk jan.hudec@sssi.sk SI2009

IT inovácie v praxi