E N D
1. Veobecná psychiatria MUDr.Dalibor Janoka
2. Kritéria duevného zdravia a duevnej poruchy Normatívne (tatistické)
Spolocenské
Funkcné
Skupinové
Medicínske
Subjektívne
3. Vymedzenie: duevné zdravie Duevné zdravie je podla WHO a WFMH:
stav úplnej psychickej a fyzickej pohody, ked vetky duevné pochody prebiehajú optimálnym spôsobom, harmonicky, umonujú správne odráat vonkajiu realitu, primerane a pohotovo reagovat na vetky podnety a rieit bené i neocakávané úlohy, stále sa zdokonalovat a mat pocit uspokojenia zo svojej cinnosti. (WHO, 1968)
4. Vymedzenie: duevné zdravie Duevné zdravie je podla WHO a WFMH:
stav úplnej psychickej a fyzickej pohody, ked vetky duevné pochody prebiehajú optimálnym spôsobom, harmonicky, umonujú správne odráat vonkajiu realitu, primerane a pohotovo reagovat na vetky podnety a rieit bené i neocakávané úlohy, stále sa zdokonalovat a mat pocit uspokojenia zo svojej cinnosti. (WHO, 1968)
5. Vymedzenie duevnej poruchy Zjavná porucha duevnej cinnosti, natolko pecifická v svojich prejavoch, e je spolahlivo rozoznatelná podla zhodne definovaných znakov a natolko závaná, e spôsobuje stratu pracovnej schopnosti alebo sociálnej kapacity alebo oboch a to v takej miere, e sa môe vyjadrit dlkou pracovnej neschopnosti alebo neschopnosti zúcastnit sa na rôznych právnych ci iných sociálnych cinnostiach.
6. Vymedzenie duevnej poruchy Zjavná porucha duevnej cinnosti, natolko pecifická v svojich prejavoch, e je spolahlivo rozoznatelná podla zhodne definovaných znakov a natolko závaná, e spôsobuje stratu pracovnej schopnosti alebo sociálnej kapacity alebo oboch a to v takej miere, e sa môe vyjadrit dlkou pracovnej neschopnosti alebo neschopnosti zúcastnit sa na rôznych právnych ci iných sociálnych cinnostiach.
7. Vyetrovacie metódy v psychiatrii 1. Psychiatrické vyetrenie stanovenie diagnózy
Symptóm-príznak
Syndróm súbor konformných symptómov
2. Pomocné vyetrenia
Psychodiagnostické metódy
(testy, dotazníkové metódy, posudzovacie stupnice)
8. Vyetrovacie metódy v psychiatrii 1. Psychiatrické vyetrenie stanovenie diagnózy
Symptóm-príznak
Syndróm súbor konformných symptómov
2. Pomocné vyetrenia
Psychodiagnostické metódy
(testy, dotazníkové metódy, posudzovacie stupnice)
9. Psychopatológia Veda cast psychiatrie, ktorá tuduje chorobné javy psychického ivota
10. Pojem psychopatológia Vznikol zloením 3 slov:
psýché = dua,vnútorný svet
pathos = útrapa, váen, nemoc alebo choroba
logos = slovo, mylienka, rec; rozum, poriadok, náuka
Znamená:
náuka o duevných poruchách
disciplína, ktorá tuduje poruchy jednotlivých psychických procesov, funkcií a stavov, opisuje abnormality duevných dejov, osobnosti a správania sa, symptómy a syndrómy
11. Psychopatológia Základné uznávané okruhy psychiky, kterými sa veobecná psychiatria zaoberá:
Vedomie
Vnímanie
Pozornost
Pamät
Emócie
Myslenie
Intelekt
Konanie
Psychomotorika
Pudy
Osobnost
12. 1. Vedomie Vedomie stav, v ktorom vetky psychické funkcie prebiehajú optimálne
- bdelý stav v ktorom si clovek uvedomuje sám seba,svoje okolie a tie svoje psychické pochody
- funkcia správnej integrácie kôrových a podkôrových oblastí mozgu
13. 1. Vedomie Funkcie vedomia:
Vigilita = bdelost, (kolísanie v priebehu dna)
Lucidita = jasnost, miera schopnosti uvedomenia seba a svojich mentálnych stavov
Kapacita = rozsah, miera schopnosti vnímat udalosti a javy okolo nás
Idiognózia = jástvo,schopnost priradit obsah vedomia vlastnému ja
Sebauvedomovanie - schopnost zaujat postoj ku vlastnému konaniu + hodnotenie aj na základe posudzovania inými ludmi
14. 1. Vedomie Nevedomie
bezprostredne neprístupné naej reflexii
vplýva na nae preívanie a správanie (automatizmy -oférovanie, hra na nástroj, prejavenie v snoch, tzv.chybných úkonoch (prerieknutia,zabudnutia)
moné priviest do vedomia psychoterapiou, hypnózou...
klúcová úloha vo vzniku mnohých psychických porúch
Spánok - fyziologická zmena vedomia
15. 1. Poruchy vedomia Poruchy integrácie
Zmena úrovne bdelosti
Zmena jasnosti
16. Poruchy vedomia 1.1 Kvantitatívne Poruená hlavne bdelost
Delenie podla hlbky:
Somnolencia - dojem ospalého,reaguje na otázky, podnety, zachovaná orientácia, ak je ponechaný sám opät zaspí
Sopor - preberá sa len po silných podnetoch, a to len na chvílu,odpovede len krátke,spomalený pulz,dych,pokles tlaku krvi
Kóma - bezvedomie, nereaguje ani na bolestivé podnety,
rôzna hlbka:
plytká - rozírené zrenice, reagujú na osvit, reflexy zníené
Hlboká - zrenice zúené, nereagujú na osvit, zlyhávanie dýchania,obehu
17. Poruchy vedomia 1.2 Kvalitatívne Poruená hlavne jasnost vedomia a idiognózia
Delírium - v popredí:
Zmätený obsah duevnej cinnosti, taká porucha orientácie, poruchy vnímania, poruchy truktúry myslenia (asociacné skoky, inkoherencia), afektívna labilita a psychomotorický nepokoj, inverzia spánku, poruchy koordinácie pohybov, tras, potenie, zmeny tlaku krvi...
Najcastejie príciny: primárne vnútrolebecné ochorenia,
systémové telesné ochorenia postihujúce sekundárne
mozog, toxické agens, abstinencné syndrómy pri odnatí
alkoholu, tlmivých liekov a drog
18. Poruchy vedomia 1.2 Kvalitatívne Obnubilácia (mrákotný stav) - náhly zaciatok a náhly koniec, na prebehnutý stav plná amnézia, trvá sekundy a minúty, výnimocne týdne
Stuporózna forma- obmedzenie konania
Vigilambulantná forma - konanie usporiadané, avak pre chorého neobvyklé, strnulé, chýba motív, bledost oblicaja
(Pri epilepsii, hystérii, patologickej opilosti)
Afektívno delirantná forma afektívna labilita, nepokoj, halucinácie, prchavé bludy, konanie nevypocítatelné
Ganserov syndrom - vznik psychogénnymi mechanizmami
väzbové a úcelové reakcie
19. Poruchy vedomia 1.3 Poruchy idiognózie Vlastné záitky a pocity pripadajú chorému ako cudzie alebo sa mu zdá iné, zmenené okolie
Väcinou prítomné uvedomenie si, e ide len o pocit
Autopsychická depersonalizácia - pocit zmeneného vnímania seba, odcudzenia, cudzosti mylienok
Somatopsychická depersonalizácia - pocit cudzoty, neskutocnosti, deformácií tela, orgánov, pohybov
Derealizácia - pocit zmeny prostredia, okolia, osôb, akoby bol v divadle
Výskyt - usínanie, prebúdzanie, psychózy, epilepsia, panický atak
20. 2. Vnímanie Vnímanie umonuje poznávanie vonkajieho sveta a seba zmyslovými orgánmi
Sprostredkovaný receptormi
Podnet vyvolá vzruch
Vznikom komplexný vnem
Proces organizácie a interpretácie senzorických údajov na základe ich kombinácií s výsledkami predchádzajúcich skúseností
21. 2. Poruchy vnímania Zmyslové klamy
Zvlátne javy
synestézie - farebné pocutie, zvukové videnie, predstava chuti, vône pri pohlade na jedlo
eidetizmy - schopnost vyvolat v predstavách presné reprodukcie záitkov - deti,umelci
pareidolie - dotvorenie neurcitých podnetov do zmysluplných obrazov - mraky na oblohe,
kvrny - vyuitie pri psychologických vyetreniach
22. 2. Poruchy vnímania 2.1 Kvantitatívne Zníená vnímavost poruchy vedomia, depresie, vycerpanie...
Zvýená vnímavost po intoxikáciách psychostimulanciami, halucinogénmi
23. 2. Poruchy vnímania 2.2 Kvalitatívne I. Ilúzie skreslené vnemy, nesprávna identifikácia vnemu, nekorigovatelná
Delia sa podla zmyslovej modality:
Zrakové - fenomén dvojníka, zámena osôb...
Sluchové - skreslenie neutrálnych zvukov na rec, stonanie, plac
Cuchové a chutové - normálna chut a vôna potravín vnímaná skreslene
Dotykové, pohybové, telové
Pseudoilúzie - uvedomenie si skreslenia
Výskyt: - pri kvalitatívnych poruchách vedomia, psychózach, neurózach, na rozhraní bdenia spánku
24. 2. Poruchy vnímania 2.2 Kvalitatívne II. Halucinácie chorobné vnemy bez podnetu, chorý im pripisuje objektívny pôvod
Elementárne - ohen,hluk...
Komplexné - rec,zvieratá...
Kombinované napríklad chorý vidí a pocuje viaceré postavy
Scénické - komplexné scénické výjavy (casto u delíria)
25. 2. Poruchy vnímania 2.2 Kvalitatívne: Halucinácie Rozdelenie podla zmyslovej modality:
Zrakové - iskry, záblesky, zvieratá, postavy...
Akustické - hluk, buchot, rec, príkazy, rady, komentáre...
Cuchové a chutové - na rozdiel od ilúzií neobvyklé
Dotykové - pocity ohmatávania, pohyb hmyzu..
Telové (+ viscerálne)- bizarné popisy predmetov v tele, zmien orgánov...
Motorické - pocity riadenia vlastných pohybov
Intrapsychické - typické pri schizofrénii,pocity vsúvania, odoberania, prenosu, vyarovania mylienok, popisované ako hlasy v hlave
26. 2. Poruchy vnímania 2.2 Kvalitatívne: Halucinácie Pseudohalucinácie - chorý si uvedomuje neskutocnost, chorobnost
pri zaspávaní, pri prebúdzaní, intoxikacné (toluén, kokaín), pokodenia niektorých truktúr mozgu, poruchy zraku
27. Poruchy vnímania 2.3 Gnostické Poruchy poznávania a identifikácie objektov
väcinou vyvolané lokálnym pokodením mozgu, patrí tu aj syndróm fantómového údu, Babinského anozognózia = neuvedomenie si motorickej poruchy pri mozgových porákach
28. Poruchy vnímania 2.4 Psychosenzorické Ide o poruchy vnemu, okolité predmety alebo vlastné telo sú vnímané ako zväcené, zmenené, zmnoené, deformované a pod.
Casté pri intoxikáciách halucinogénmi, pri temporálnej epilepsii, Pickove vízie pri pokodeniach mozgu, kde pacienti vidia pohybujúce sa steny, prestupovanie osôb cez steny a pod
29. 3. Pozornost Pozornost najvyí stupen bdelosti, aktívne zameranie vedomia
Vytrvalost tenacita
Sústredenost koncentrácia
Rozsah kapacita
Prepojovanie vigilita
Selektivita
Intenzita
Oscilácia
Stabilita
Distribúcia
30. 3.1. Poruchy pozornosti Celkové
Hyperprosexia - zvýená - ruivé zvýenie koncentrácie pozornosti na nejaký pocit, mylienku, predmet, situáciu (neurózy)
Hypoprosexia (aprosexia, paraprosexia) - zníená oslabenie pozornosti predovetkým koncentrácie a bdelosti (depresie, taká vycerpanost, poruchy vedomia)
Ciastocné zúená (zameraná na niektoré záitky psychózy)
31. 4. Pamät Pamät umonuje prijatie a udriavanie skúseností
32. 4.1 Poruchy pamäti4.1.1 Kvantitatívne Hypermnézia zvýenie niektorej zloky na úkor ostatných - psychostimulanciá
Hypomnézia oslabenie vetkých alebo niektorých zloiek pamäti - vtiepivost, reprodukcia, retencia - demencie, Korsakovov syndróm
Amnézia úrazy
33. 4.1 Poruchy pamäti4.1.2 Kvalitatívne Poruchy presnosti, istoty, lokalizácie v case, mieste, situácie, ilúzie videného (déja vu), preitého (déja vécu), pocutého (déja entendu), halucinácie pamäti (spomienky bez pôvodného záitku)
Pseudologia fantastica
34. 5. Emócie Subjektívne zhodnotenie vetkých obsahov preívania, vztah cloveka k vlastným prejavom, javom a situáciám z okolia
Emotivita dlhodobá emocná charakteristika jedinca
Afektivita pohotovost k emocným reakciám
35. 5.1 Poruchy emotivity5.1.1 Poruchy truktúry emócií emocná ambivalencia rozdvojený emocný vztah
emocná labilita náhle prechody od emócii k emócii
oplotená emotivita nedostatocne silné emocné reakcie
hyperemotivita - intenzívne emocné reakcie
citová inertnost neschopnost menit citové vztahy
36. 5.1 Poruchy emotivity5.1.2 peciálne poruchy nálad (manická, depresívna, dysforická, úzkostná, anhedonická, bludná)
poruchy afektov
poruchy vyích citov ( sociálna tupost, morálna tupost,emocná depravácia, degradácia)
poruchy obsahov emócií (averzie a fóbie)
37. 5.1 Poruchy emotivity5.1.2.1 peciálne: Poruchy nálad Patická nálada líi sa od normálnej dlhím trvaním, nezávislá na kvalite psychogénnych faktorov, neprimeranou intenzitou, zmenami intenzity, neodklonitelnostou, výrazným vplyvom na psychické funkcie (osobnost, konanie, postoje) a chýbaním náhladu chorobnosti, neovplyvnitelná preitkami, neprístupná logickému a racionálnemu presvedcovaniu okolím
38. 5.1 Poruchy emotivity5.1.2.1 peciálne: Poruchy nálad Expanzívna nálada - eufória (veselá, bez zvýenia aktivity), mória (neprimerané vtipkovanie,správanie)
Manická dominujú veselé, expanzívne obsahy v myslení
Hypomanická menej výrazná forma, predstupen manickej nálady
Rezonantná nálada predrádenost, afekty zlosti
Dysforická rozladená
Apatická pokles emocnej reaktivity a nezáujem o okolie, bez manifestnej depresie
Depresívna nálada hlboký, dlhotrvajúci neodklonitelný smútok, vystupnovaním je melancholická nálada, anhedónia (neschopnost teit sa)
Úzkostná nálada
Bludná nálada súvisí s bludnými obsahmi myslenia
Paradoxná nálada pri schizofrénii , nepriliehavá situácii
39. 5.1 Poruchy emotivity5.1.2.2 peciálne: Poruchy afektov Patický afekt búrlivejí priebeh s následnou poruchou vedomia a amnéziou
Nezvládnutý afekt - sprevádzaný taou poruchou konania
Afektový stupor taký útlm konania pri silnom afekte
Úzkostný raptus sprevádzaný výbuchom hyperaktivity
40. 5.1 Poruchy emotivity5.1.2.2 peciálne: Poruchy vyích citov Sociálna tupost neschopnost vytvárat citové vztahy k iným (schizofrénia, ment. retardácia)
Morálna tupost krajný egoizmus, protispolocenské konanie (antisociálna porucha osobnosti)
Emotívna depravácia výrazná porucha etických citov (závislosti)
Emotívna degradácia redukcia citovej úrovne na oblast telesných potrieb (pokodenia mozgu)
41. 5.1 Poruchy emotivity5.1.2.2 peciálne: Fóbie
42. 6. Myslenie Myslenie proces sprostredkovaného poznania
Logické, racionálne spracovanie vnemov a pamätových stop za úcasti iných psychických funkcií vrátane emócií
Najvyia forma poznávania
Pojem produkt a základný prvok myslenia, odráa veobecné znaky predmetov a javov a vztahy medzi nimi
Myslenie je spojené s recou, pojem je spojený
so slovom.
Myslenie nepretritý sled asociácií
Usudzovanie - vedomý proces myslenia
43. 6.1 Poruchy myslenia Kvantitatívne
Kvalitatívne:
formálne
obsahové
44. 6.1 Poruchy myslenia6.1.1.1 Kvantitatívne Poruchy dynamiky Spomalené, bradypsychizmus pomalé tempo, mutizmus, depresie, poruchy vedomia, tlmivé látky
Zrýchlené, tachypsychizmus zrýchlené, spojené s mnoením asociácií, môe byt a mylienkový trysk (mánie, stimulacné látky), logorrhoe
Záraz náhle preruenie toku myslenia preruenie reci (schizofrénia)
45. 6.1 Poruchy myslenia6.1.1.1 Kvantitatívne - Poruchy ciela Roztrité - rozptylované bezvýznamnými podnetmi
Zabiehavé nerozliuje podstatné od vedlajieho
Ulpievavé stereotypné opakovanie, persverácie odpovedí
Nevýpravné stále sa vracia k pôvodnej téme
46. 6.1 Poruchy myslenia6.1.2.1 Kvalitatívne - Formálne Symbolické (magické) operuje s javmi a udalostami ako symbolmi iných javov, blízke overám, prisudzuje javom symbolický, tajomný význam
Paralogické rozvolnená logická väzba
Autistické (dereistické) odtrhnuté od reality, unáanie fantáziou, pecifický príznak schizofrénie
Aglutinujúce spájanie pojmov, ktoré k sebe nepatria (tvorba neologizmov) schizofrénia
Inkoherentné - rozvolnenost asociácií (a slovný alát) Patrí sem aj zmätené (poruchy vedomia) a roztrietené (sch) myslenie
47. 6.1 Poruchy myslenia6.1.2.2 Kvalitatívne Obsahové bludy
obsesie (+ kompulzie)
48. 6.1 Poruchy myslenia6.1.2.2.1 Kvalitatívne Obsahové: Bludy Blud je chybné presvedcenie, vzniknuté z chorobných duevných predpokladov na chorobnom, psychotickom podklade, ktorému pacient verí a ktoré má patický vplyv na jeho jednanie (Myslivecek)
Chorobne nesprávny úsudok, casto sprevádzaný silným emocným nábojom, ovplyvnuje správanie chorého, chorý je presvedcený o jeho pravdivosti
Kritériá bludu:
mylný predpoklad
obsahová nezmyselnost
nevyvratitelnost
49. 6.1 Poruchy myslenia6.1.2.2.1 Kvalitatívne Obsahové: Bludy Delenie:
primárne (spôsobené poruchami myslenia )
sekundárne (napr. pod vplyvom halucinácií)
Indukované (v dôsledku sugestívneho primárne chorého napr. manelské páry)
Klasifikácia:
bludy expanzívne spojené s elevovanou náladou
bludy depresívne - spojené s depresívnou náladou
bludy paranoidné - spojené s paranoidným syndrómem
50. 6.1 Poruchy myslenia6.1.2.2.1 Kvalitatívne Obsahové: Bludy Expanzívne megalomanické chorobne zvýené
sebavedomie a precenovanie vlastného významu,
alebo vlastných schopností - extrapotencné
( pri intoxikáciách, manických poruchách, progresívnej paralýze)
Depresívne mikromanické, obavné, sebaobvinujúce, hypochondrické
Paranoidné na podklade vztahovacnosti, bludy prenasledovania, iarlivecké, erotomanické (schizofrénia, paranoia, parafrénia, niektoré organické psychické poruchy)
51. 6.1 Poruchy myslenia6.1.2.2.1.1 Kvalitatívne Obsahové: Expanzívne bludy
52. 6.1 Poruchy myslenia6.1.2.2.1.2 Kvalitatívne Obsahové: Depresívne bludy
53. 6.1 Poruchy myslenia6.1.2.2.1.3 Kvalitatívne Obsahové: Paranoidné bludy
54. 6.1 Poruchy myslenia6.1.2.2.1 Kvalitatívne Obsahové: Obsesie a kompulzie Obsesie: pretrvávajúce mylienky, impulzy alebo predstavy, ktoré postihnutý subjekt vníma ako ruivé a nezmyselné
subjekt sa ich snaí ignorovat,potlacit a neutralizovat
subjekt má náhlad a je si vedomý, e vznikajú spontánne v jeho mysli
Kompulzie: ide o opakujúce se konanie s urcitým cielom, v dôsledku reakcie na obsesiu podla urcitých ceremoniálnych a rituálnych pravidiel alebo stereotypným spôsobom
toto správanie má neutralizovat pôsobenie obsesie
subjekt má náhlad na nezmyselnost alebo nadmernost tohto správania
obsah obsesií: neistota a pochybnosti, fóbia, nutkavé konanie
obsedantné mylienky se podobajú dominantným alebo ovládavým mylienkam (kedy subjekt pozná dôvod, peco se tieto mylienky vracají)
55. 7. Intelekt Inteligencia obecná schopnost adaptovat sa na nové problémy a podmienky ivita
Intelekt súbor funkcií prejavujúcich sa schopnostou poznat nové situácie a úcelne ich rieit (viac teoreticky)
56. 7. Rozvoj intelektu Limitovaný:
vrodene (geneticky) - cca 2/3
biologicky (nedostatocná výiva,choroby)
psychosociálne (výchova,slovný kontakt, monosti výuky, vzdelávania - vlcie deti - známych asi 50 prípadov)
V populácii priemerne zo 4 ludí sú 2 priemerného
Intelektu,1 nadpriemerného a 1 podpriemerného
57. 7.1 Poruchy intelektu Mentálna retardácia od ranného detstva,do 2 rokov, trvalá
subnorma IQ70-90
lahká MR IQ 69-50 mentálny vek 9-12r
stredne taká MR IQ 35-50,mentálny vek 6-9r
taká a hlboká MR-vekový ekvivalent pod 6r, pri hlbokej pod 3r
Degradácia na rozdiel od mentálnej retardácie niektoré schopnosti ostávajú dlho zachované, najzávanejia porucha: Demencia - u zásah do beného ivota
Globálny typ demencie pri Alzheimerovej chorobe
Ostrovcekovitý typ pri cievnych demenciách
Pseudodemencia - prícinou iná duevná choroba (depresia...)
58. 7.1 Poruchy intelektu 7.1.1 Mentálna retardácia Lahká - väcina vzdelávatelných,vzdelanie do cca 6.rocníka Z, dosiahnutie nezávislosti v osobnej starostlivosti, zamestnanie v menej nárocných profesiách moné, schopní it v spolocnosti aj samostatne alebo pod dohladom
Stredne taká - vychovatelní, nevzdelatelní, velké rozdiely v schopnostiach, väcinou v skupinových zariadeniach, nestálost nálady, casto pokodenie mozgu, epilepsia, telesné a neurologické handicapy
59. 7.1 Poruchy intelektu 7.1.1 Mentálna retardácia Taká - väcinou závané poruchy mozgu a
zmyslových orgánov, chudobná recová komunikácia, automatické kývavé pohyby, tupý výraz, vychovávatelní k udrovaniu hygienických návykov, jednoduchých pracovných úkonov pod dohladom
Hlboká - taký postih schopnosti porozumiet poiadavkám, intrukciám alebo im vyhoviet
- casto inkontinencia mocu, stolice, epilepsia, pokodenie zraku, sluchu, motoriky
60. 7.1 Poruchy intelektu 7.1.1 Mentálna retardácia Syndróm idiot savant:
- u 1 z 2000 mentálne retardovaných
- nápadné duevné vlastnosti u niektorých osôb
s mentálnou retardáciou kalendárne, matematické výpocty, slovná pamät, výtvarné alebo hudobné nadanie
Väcinou pôrod vo vyom veku, rodicia s vyím intelektom a sociálne-ekonomickým statusom
61. 7.1 Poruchy intelektu 7.1.2 Demencia Defekt, pokles a strata intelektových schopností, ktoré u boli primerane vyvinuté - moný u od 3. - 4. roku
Postih intelektu, pamäti, myslenia, orientácie, ucenia, emócií, správania, úsudku, vyích citov
Trvanie minimálne 6 mesiacov
Negatívne narúajúca celkové fungovanie
Vdy spôsobená organickými prícinami!
Mnemotechnická pomôcka DEMENTIA
D-drogy,lieky,E-endokrinopatie (nerovnováha hormónov), M- metabolické poruchy, E-epilepsia, N-nutricné poruchy,T-tumory, traumy, I-infekcie,intoxikácie A-ateroskleróza, anoxia
62. 8. Konanie a vôla Vôlové konanie uvedomovaná a úmyselná cinnost smerujúca k dosiahnutiu vytýceného ciela
- odpoved na vonkajie a vnútorné podnety
Vôla - schopnost rozhodnút sa pre urcitý ciel spolu s uvedomením si a aktiváciou prostriedkov k jeho dosiahnutiu
Rozvoj vôle súvisí s rozvojom mozgových truktúr (prefrontálna funkcia mozgovej kôry)
Poruchy vôle sú poruchou autoregulácie, teda urcitého sebeovládania
63. 8.1 Poruchy vôle Abúlia - celkové oslabenie vôle, neschopnost cokolvek chciet a usilovat sa o nieco
- depresie,schizofrénia,pokodenia mozgu
Hyperbúlia - zvýená sila vôlového procesu s objavením a chorobnej aktivity, iniciatívy a spontaneity
- manické stavy - rýchle rozhodnutia, vytrvalost nízka
- poruchy kverulacné - vytrvalost vysoká (aj roky!)
64. 8.2 Poruchy cieleného konania iroká skupina stavov spojených s poruchou v niektorých etapách vôlového aktu
Patrí sem aj automatické konanie, nedosahujúce úroven vedomia, uplatnenie pudových mechanizmov a intinktov
- náhly vznik, krátke trvanie, casto psychomotorický
neklud
- v extrémne zátaových situáciách
65. 8.2 Poruchy cieleného konania8.2.1 Skratové reakcie Prvá eventualita k dosiahnutiu ciela (vysvedcenia - útek z domu, dezercia vojaka)
Zostáva vedomie neporuené!
66. 8.2 Poruchy cieleného konania8.2.2 Úcelové konanie Nevedomé, úcel - ktorému sa neprimerane prispôsobuje, neprimerané situácii
Pseudodemencia - nevedomá snaha napodobnit správanie dementného - odpovede na otázky pribline nepresné, sami sa na poruchu pamäti staujú, dodrujú vak hygienu, neodmietajú jedlo...(väzenie,snaha o invalidný dôchodok)
Ganserov syndróm-typický pre väznov a vyetrovaných vo väzbe,zajatcov, prítomná aj porucha vedomia - mrákotný stav premrtené, nezmyselné odpovede, správanie
je rok 15 000,mám dnes 2 000 rokov,noviny cíta naopak,klúc strká naopak do dverí
Môu byt aj sluchové a zrakové halucinácie
Pozor - môe byt aj pri epilepsii,nádoroch mozgu
67. 8.2 Poruchy cieleného konania8.2.2 Úcelové konanie Puerilizmus nevedomá snaha o únik do detského veku,správanie ako dieta
Faxensyndrom - správanie ako ao, grimasuje, ako blázon
Väzbová psychóza - nápadný stav vzniknutý ako podvedomá obrana proti väzneniu a vyetrovaniu
pestré halucinácie vetkých zmyslov,bludy o zázracnom
oslobodení, nanebovzatí, omilostení svetovou významnou osobnostou
68. 8.1. Poruchy konania 8.3 Demontratívne konanie - prítomná predstava sledovaného ciela, na dosiahnutie neprimeraná náhradná aktivita - napr. pokus o samovradu, aby si okolie vimlo jeho problémy, nechce zomriet
8.4 Kompulzie - nutkavé konanie, ktoré sa nedá vôlou potlacit - pocítanie, umývanie, upratovanie, kontroly svojej cinnosti - vypnutie plynu, zamknutie bytu
8.5 Ambivalencia - chorobná nerozhodnost, v konaní potom oznacovaná ako ambitendencia
69. 8.6 Poruchy konania: Tiky Mimovôlové, opakujúce sa, nerytmické pohyby príbuzných skupín kostrových svalov (motorické tiky) alebo mimovôlová produkcia zvukov alebo slov (vokálne tiky)
Jednoduché:
motorické - murkanie, pohyby ramenami, ijou...
vokálne - pokaliavanie, potahovanie nosom...
Komplexné:
motorické-poskakovanie, tlapkanie...
vokálne-opakovanie slov svojich alebo cudzích, pri koprolálii nesluných
Syndróm Gilles de la Tourette - komplexné motorické a vokálne tiky, vulgarizmy, záklby celého tela..
70. 8.7 Impulzívne konanie Okamité neuváené konanie, zdôraznené hlavne difúzne pudenie k cinnosti
Nekontrolované impulzívne konanie - moné pri schizofrénii
Zvýený sklon k impulzívnemu konaniu pri niektorých
poruchách osobnosti - antisociálna porucha osobnosti
Impulzívne stavy (psychomotorika?) - v ohranicených casových obdobiach sa
objavuje silné pudenie k nejakej cinnosti - kleptománia,
dromománia, dipsománia, oniománia, pyrománia, erotománia, gambling, trichotilománia
71. 9. Poruchy psychomotoriky9.1 Kvantitatívne Psychomotorický útlm - útlm aktivity vo forme:
Hypokinéza (celkový útlm aktivity)
Akinéza - (úplné vymiznutie psychomotoriky, spontaneity, iniciatívnosti - prejaví sa vo forme stuporu (zotrvávanie v jednej polohe, pasívne, bez výrazových prejavov, s mutizmom = útlmom reci) Napr.: také depresie, dissociatívny stupor...
Pohybový záraz - náhle preruenie pohybu, casto aj záraz myslenia (preruenie reci) - schizofrénia
72. 9. Poruchy psychomotoriky9.1 Kvantitatívne Hyperkinéza
Psychomotorický nepokoj
Agitovanost - výrazné vystupnovanie psychomotorickej aktivity, môe byt aj agresivita, logorea
Raptus - náhly neklud,casto útocné,rýchle pohyby s dezorganizovaným konaním
Jaktácie - psychomotorický neklud sprevádzaný zmietaním tela, trasom koncatín, drkotaním zubami
73. 9. Poruchy psychomotoriky9.1 Kvantitatívne - Psychomotorický nepokoj Podla intenzity - vnútorný nepokoj,psychomotorická instabilita, psychomotorická agitovanost
Podla priebehu postupne sa rozvíjajúci, raptus
Podla zamerania agresia, autoagresia
74. 9. Poruchy psychomotoriky9.1 Kvalitatívne - Katatonické Nie sú prítomné v norme!, nesledujú iaden vedomý ani nevedomý ciel, na prvý pohlad zväca neúcelné pohyby, recové prejavy alebo deformácie úcelných pohybov
75. 9. Poruchy psychomotoriky9.1.1 Kvalitatívne Produktívne katatonické pohybové stereotýpie (steretotypné neúcelné pohyby)
verbigerácie (stereotypná recová produkcia)
echomatizmy = napodobnovanie iného cloveka (echolália-opakovanie slov, echomímia-napodobnovanie mimiky, echopraxia -napodobnovanie pohybov)
76. 9. Poruchy psychomotoriky9.1.1 Kvalitatívne Produktívne katatonické Povelový automatizmus (automatické reagovanie na povely, na bené výzvy neraguje)
Manierovanie (obradnost a rituálnost v bených úkonoch, dojem karikatúrneho skreslenia pôvodného pohybu)
Grimasovanie (neprirodzenost, nepriliehavost k emocnému stavu)
77. 9. Poruchy psychomotoriky9.1.2 Kvalitatívne Neproduktívne katatonické Negativizmus:
Aktívny - odmietanie príkazov, spolupráce
Pasívny - nereagovanie na výzvy
Mutizmus - chýbanie recového prejavu
Katatonický stupor - chýbanie akýchkolvek pohybov+ zvýené svalové napätie
Flexibilitas cerea (vosková ohybnost) - monost modelovat polohu koncatín ako u figúriny
Katalepsia - kombinácia stuporu a flexibilitas cerea pasivita proti vnúteným nastavenia tela a zotrvávanie v tejto polohe, vôlové pohyby nie sú moné, napr. príznak poduky,
78. 9. Poruchy psychomotoriky9.1 Kvalitatívne - Katatonické
79. 9. Poruchy psychomotoriky9.2 Kvalitatívne - Frenoleptické stavy Kleptománia pudenie ku krádeiam
Pyrománia impulzívne zakladanie poiarov
Poriománia chorobné tuláctvo
80. 9. Poruchy psychomotoriky9.2 Kvalitatívne - Impulzívne stavy V ohranicených casových obdobiach sa
objavuje silné pudenie k nejakej cinnosti dromománia, dipsománia, oniománia, erotománia, gambling, trichotilománia
81. 10.1. Pudy Pudy sú vrodené tendencie k urcitému konaniu, zamerané na uspokojenie základných potrieb.
Potreby sú vrodené i získané v priebehu ivota.
Pudy zachovania jedinca vrodená obranná reakcia, pud sebazáchovy v prípade ohrozenia (útek alebo útok)
Pud obivy
Pud orientacný, zvedavosti túba získavat informácie a poznatky a orientovat sa vo vnútornom i vonkajom svete
Pud zachovania druhu (rodu)
Zdruovací pud sociálny pud, societa zvyuje preitie. Umonuje vznik spolocenstva, kultúry, výchovy.
Pud spríjemnenia existencie sebauplatnenie, byt prijatý, úcta, sláva, vyznamenanie a pocty, túba byt krásny, zdobivost, majetok, pekné záitky, po rozkoi, hedonismus
82. 10.1. Poruchy pudov Poruchy pudu obivy bulímia - chorobné zvýenie potreby jedla, mentálna anorexia chorobné zníenie potreby jedla, a odpor k jedlu, sitofobia chorobný strach z jedla u depresií, schizofrénií, pika - pojedanie nejedlých predmetov, koprofágia výkaly, kanibalizmus jedinci rovnakého druhu druhu
Poruchy sebezáchovného pudu tendencie k sebapokodzovaniu, sebamrzacenie (automutilácie), samovrada
Poruchy pohlavného pudu - vplyv pohlavnej identity, role, sexuálnej aktivity, hormonálne
o zmena intenzity nymfomania/satyriasis, frigidita
o zmena zamerania pedofilia, gerontofilia, nekrofilia
o zmena spôsobu ukájania voyerstvo, frotérstvo, sadomasochismus
Poruchy rodicovského pudu nezáujem o potomstvo, zanedbávanie potomstva, týranie vlastných detí
83. 10. Poruchy pudov10.2 Samovraedné konanie Porucha pudu sebazáchovy, samovrada, pokus o samovradu, tzv. bilancná samovrada, demontratívny pokus, patické samovraedné konanie psychózy
Vývoj pri depresiách mylienky, tendencie, rozhodnutie, realizácia
Presuicidálny syndróm - utiahnutost do seba, pocity viny, predstavy o smrti,výcitky,poruchy nálady
84. 11. Osobnost Osobnost integrácia vetkých psychických a telesných vlastností, ktoré sa utvárajú v priebehu individuálneho vývoja a predurcujú schopnost adaptácie na okolie
Hipokrates (Aristoteles, Galenos) sangvinik, melancholik, cholerik, flegmatik
C.G. Jung - introvert,extrovert
E. Kretschmer - habitus pyknický, leptozómny, atletický, dysplastický
Vlastnosti osobnosti intelekt a iné schopnosti, charakter (súvis s vyími citmi), zameranost (súhrn záujmov a hodnôt), temperament (spôsob emocného preívania a reagovania), pudové vlastnosti, kritickost
85. 11. Osobnost - Crty Diferencovanost - stupen dokonalosti jednotlivých vlastností
Formát - predpokladom kvalitný intelekt,vôla, diferencovanost (+,ale aj , zlocinci velkého formátu)
Ucelenost - opakom rozháranost
Kompaktnost - odolnost voci ruivým vplyvom
Vyhranenost - nápadnost jedinca urcitými vlastnostami - odvaha, pracovitost...
86. 11. Osobnost - Mechanizmy Mimovedomé reakcie, patria k norme, ale vyskytujú sa aj pri psychických poruchách! Podmienené hlavne emóciami, slúia k obrane sebaobrazu
Racionalizácia - alkoholici, psychopati, neurotici
Kompenzácia - pri pocitoch menejcennosti - vyniknutie v inej cinnosti
Hyperkompenzácia - casto ako reakcia na zranenia namyslenost,alebo agresivita
Únikové reakcie - na vyhýbanie sa istým situáciám - útek, pasivita, samovrada, úcelovost, denné snívanie
87. 11. Osobnost - Mechanizmy Projekcné mechanizmy: prenos svojich chýb druhým, na druhých
Identifikácia - stotonenie sa s úspechmi iných
Internalizácia - stotonovanie sa s inými názormi (zo strachu komunizmus)
Negácia - nebratie na vedomie urcitý fakt (nemám chorobu)
88. 11.1 Poruchy osobnosti: Globálne Retardácia (zaostanie vo vývoji, nediferencovanost, nevyvíja sa formát)
Degradácia (demencie, zmeny, charakteru, egocentrizmus, pokles zábran, odbúravanie vyích citov,pudovost)
Depravácia (zmena charakteru, hodnoty vztahov, strata morálnych zábran-závislosti)
Procesuálne zmeny osobnosti (schizofrénia)
89. 11.2 Poruchy osobnosti: peciálne Rozpad osobnosti (pri schizofrénii - ako orchester bez dirigenta)
Transformácia osobnosti (povauje sa za niekoho iného,aj sa tak správa)
Apersonalizácia (chýba správanie, ktoré by zodpovedalo zmene v preívaní)
Ráztep (náhla porucha, úplná strata spomienok na predchádzajúci ivot - Dr.Jekyll a Mr.Hyde)
90. Psychopatologická symptomatológia a syndromológia Chorobné procesy v organizme vznikajú, rozvíjajú sa a udrujú postupnostou operácií (patogenéza)
Symptóm príznak = element klinického obrazu
Syndróm typické zoskupenie symptómov, dôleitý je hlavne vedúci príznak (depresívna nálada pri depresii)
- niekedy netypické priebehy, inkompletné, alebo kombinované syndrómy, opät je tu jeden vedúci
91. 1.1 Psychopatologické syndrómy - emocné Vedúci príznak: porucha nálady
Depresívny - depresívna nálada, spomalená psychomotorika, spomalené myslenie, casto v námetoch samovrada, hypobúlia, telesné takosti, castá prímes úzkosti, pri takých priebehoch telové ilúzie a halucinácie
Úzkostný - dominuje úzkostná nálada, spolu s telesnými prejavmi úzkosti, následne obavy o zdravie, kombinácia s depresívnou náladou castá
Obsedantnofobický - úzkost je vtieravá, tématizuje a konkretizuje sa do konkrétnych obsahov, manifestácia obsesie,fóbie
92. 1.1 Psychopatologické syndrómy - emocné Expanzívny - expanzívna nálada v rôznom stupni -euforická, manická, rezonantná, hypomanická
- zrýchlená psychomotorika, zrýchlené myslenie,
niekedy a pseudoinkoherencia, motívy konania nestále,
oivenie temperamentu, pudov, chýbanie pocitu únavy
Extatický - blaene povznesená nálada, zmena hraníc
subjektivity, záitky splývania s okolím, psychomotorika
môe byt akcentovaná (tance,rituály), oivená fantázia, magické obsahy v myslení
Manický
93. 1. Psychopatologické syndrómy 1.2 Syndrómy porueného vedomia: delirantný, oneiroidný, obnubilácia
1.3 Syndrómy porueného konania a psychomotoriky: abulický ,syndróm psychomotorickej excitácie, akinetický, katatonický
94. 1.3 Psychopatologické syndrómySyndrómy porúch interpretácie Hypochondrický - v popredí ovládavá alebo bludná idea s hypochondrickým obsahom, môu aj poruchy vnímania -telové ilúzie, cenestopatie, halucinácie, casto pri viacerých syndrómoch:depresívnom, úzkostnom, paranoidnom
Paranoidný - v popredí chorobná vztahovacnost
- základný príznak - paranoidný blud,niekedy aj s expanzívnym, +poruchy vnímania - ilúzie, halucinácie
- správanie niekedy nenápadné, niekedy konformné s obsahom bludu
95. 1.4 Psychopatologické syndrómy Syndrómy organického pokodenia Dementný: V popredí taká porucha kognitívnych schopností, poruchy emotivity (spastický plac, smiech), pozornosti, psychomotoriky, správania, menlivost nálad, schudobnenie myslenia, niekedy bludy (casto naivné), schudobnenie záujmov,oslabenie kritickosti,casto charakterové zmeny, zmeny v pudovej oblasti, casto pridruené telesné ochorenia
Amnesticko-konfabulacný (Korsakovov): Taká porucha vtiepivosti pamäti, dezorientácia, výpadky pamäti nahrádzané konfabuláciami
96. Psychopatologické pojmy: Psychický deficit stav osoby, ktorej výkon v niektorom peciálnom aspekte alebo celkovo spadá niie, ne sa to od nej odôvodnene ocakáva (English, 1999), cie spadá niie v porovnaní s typickými jednotlivcami alebo v porovnaní s niektorými ukazovatelmi súcasného alebo minulého správania.
97. Psychopatologické pojmy:Retardácia Je spomalenie alebo oneskorenie telesného, psychického a charakterového vývinu. Ked sa retardácia vztahuje na telesný vývin a súhrn duevných javovo na vývin celej osobnosti, hovoríme o psychosomatickej retardácii. (Jakabcic, Poár, 1996)
98. Psychopatologické pojmy:Psychická deprivácia je to psychický stav, ku ktorému dochádza následkom takých ivotných situácií, ked subjektu nie je poskytnutá príleitost na uspokojenie niektorej jeho základnej (vitálnej) psychickej potreby v dostacujúcej miere a po dost dlhý cas. (Langmeier, Matejcek, 1998) Ide teda o stav duevného strádania, ktorý vak nie je nemenný a trvalý.
99. Psychopatologické pojmy:Regresia Predstavuje návrat, zvrat vývinu, úpadok na skorie vývinové obdobie niekedy straty u rozvinutých schopností a niekedy znovuobjavením sa skorích foriem správania (napr. detinské správanie u starích ludí v dôsledku veku, agresívne primitívne správanie u opilcov a pod.)
100. Psychopatologické pojmy:Frustrácia Frustráciou rozumieme zmarenie aktivity smerujúcej k urcitému cielu.
Vzniká vtedy, ked sa organizmu resp. osobnosti kladú viac-menej neprekonatelné prekáky alebo obmedzenia. Podla toho, ako organizmus resp. osobnost zareaguje, hovoríme o frustracnej tolerancii. (Rosenzweig, 1998)
101. Psychopatologické pojmy:Akcelerácia Predstavuje zrýchlenie psychického, telesného resp. sociálneho vývinu v urcitých vývinových obdobiach alebo celkového vývinu osobnosti. Vo väcine prípadov ide o pozitívnu zmenu osobnosti, ale môe íst aj o patologické prípady, napr. predcasná sexuálna zrelost v 2.-4. roku ivota dietata.