1 / 48

V š eobecn á g eografia 2 Prof . RNDr. Pavol Korec, CSc. Doc. RNDr. Ladislav Tolmáči, CSc.

V š eobecn á g eografia 2 Prof . RNDr. Pavol Korec, CSc. Doc. RNDr. Ladislav Tolmáči, CSc. Približne koľkokrát viac obyvateľov má v súčasnosti Zem ako Slovensko: 800-krát b) 1000-krát c) 1200-krát d) 1600-krát Najvýchodnejším štátom Európskej únie je: Nemecko Taliansko Rakúsko

fahim
Download Presentation

V š eobecn á g eografia 2 Prof . RNDr. Pavol Korec, CSc. Doc. RNDr. Ladislav Tolmáči, CSc.

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Všeobecnágeografia 2 Prof. RNDr. Pavol Korec, CSc. Doc. RNDr. Ladislav Tolmáči, CSc.

  2. Približne koľkokrát viac obyvateľov má v súčasnosti Zem ako • Slovensko: • 800-krát b) 1000-krát • c) 1200-krát d) 1600-krát • Najvýchodnejším štátom Európskej únie je: • Nemecko • Taliansko • Rakúsko • Grécko • Členom Európskej únie nie je: • Nórsko • Švédsko • Švajčiarsko • Dánsko

  3. Urbanizácia – jednoducho chápaná urbanizácia je proces sťahovania obyvateľov z vidieka do miest, s čím súvisí rozvoj mesta a zmeny životného štýlu obyvateľov. Urbanizáciu možno charakterizovať dvomi základnými veličinami, jej stupňom v danom regióne (podielom obyvateľov žijúcich v mestách z celkového počtu obyvateľov) a dynamikou (nárastom podielu mestského obyvateľstva za určité obdobie). Základné črty urbanizácie sveta r. 1800 – 3% populácie sveta v mestách (asi 25 miliónov obyv.) r. 1990 – 45% ( 2,34 miliardy, 100-krát viac ako v roku 1800) r. 2000 – 50% (3 miliardy) r. 2020 (odhad) – 60% (4 - 4,8 miliardy)

  4. Dve obdobia prudkej urbanizácie: • 19. storočie (priemyselná revolúcia – rast počtu obyvateľov • miest hospodársky vyspelých štátov) • 1950 – 1990 (prvá demografická revolúcia v menej rozvinutých • krajinách a s tým spojená veľká migrácia do miest) • r. 1900 – 2 mestá s počtom obyv. nad 1 milión (Londýn a Paríž) • r. 1950 – 70 miest s počtom obyv. viac ako 1 milión • r. 1990 – 295 miest s počtom obyv. viac ako 1 milión • (31 miest má viac ako 5 miliónov a 8 miest viac ako 10 miliónov obyvateľov) • r. 1950 – 71% miest s počtom obyvateľov 1 milión a viac ležalo • severne od 40º s.g.š. • r. 1990 – je to už len 26% • Čína (2000) – viac ako 70 miest malo viac ako 1 milión • 1,273 miliardy – 455,9 milióna v mestách (36,1%)

  5. Urbanizácia je určite jedným z najcharakteristickejších javov minulého 20. storočia a všetky prognózy, ekonomické aj demografické naznačujú, že tento proces bude mať nezmenenú dynamiku aj v prvej polovici 21. storočia. O podstate urbanizácie by sme mohli diskutovať ešte dlho, ale diskusia by vždy smerovala k nasledovným záverom: • Urbanizácia je zložitý proces, ktorého základnými rozmermi sú sociálno-demografický, ekonomický a funkčno-priestorový rozmer. • Urbanizácia je proces zákonitý (vo vzťahu k spoločenskému vývoju), globálny (v zmysle celosvetový) a regionálne diferencovaný svojou dynamikou v súvislosti so štádiom vývoja danej spoločnosti.

  6. Vývoj podielu obyvateľov žijúcich v mestách (%) 1950 1970 1990 2000 2020Svet 29,2 37,1 45,2 51,0 57,4Rozvinuté regióny 53,8 66,6 73,0 75,0 77,2Zaostávajúce regióny 17,0 25,4 37,1 45,0 53,1Európa 56,3 66,7 73,4 74,1 76,7Severná Amerika 63,9 73,8 74,3 75,6 78,9Latinská Amerika 41,0 57,4 75,1 78,3 83,0Austrália a Oceánia 61,3 70,8 71,3 72,8 75,1Ázia 16,4 24,1 28,2 33,1 49,3Afrika 15,7 22,5 33,9 42,2 52,2 1800 1850 1900Svet - urbanizácia v % 3 6 14

  7. Porovnanie vývoja podielu obyvateľov žijúcichv mestách Slovenska a susedných štátovŠtát 1950 1960 1970 1980 1990 2000Rakúsko 63,8 64,9 65,4 64,9 64,5 64,7Česká republika 40,9 45,8 52,0 74,6 74,8 74,7Maďarsko 39,3 42,6 48,5 56,9 62,0 64,0Ukrajina 39,2 46,8 54,6 61,7 66,9 68,0Poľsko 38,7 47,9 52,3 58,1 61,8 65,6Slovensko 24,9 33,5 41,1 51,6 56,5 56,6

  8. Vyrovnanie počtu zamestnaných v priemysle a poľnohospodárstve z EA: • v českých krajinách v roku ...................................1893 • na Morave a Sliezsku v roku ................................1913 • Na Slovensku v roku ............................................1962 (Jaura 1988) 1867 Rakúsko-Uhorské vyrovnanie Začiatok výstavby železníc Začiatok industrializácie Nástup modernej urbanizácie 1948 Víťazstvo komunizmu Post-industriálne štádium Pred-industriálne štádium Industriálne štádium 1200 1500 1867 1918 1948 1989 Územie Slovenska a vývojové štádiá spoločnosti 1918 Vznik Česko- slovenska 1989 Koniec komunizmu

  9. Vývoj podielu obyvateľstva Slovenska žijúceho v mestách 1869 1921 1950 1991 2001Počet obyvateľov SR 2,482 2,994 3,442 5,274 5,379Podiel vidieckych obcí 89,9 81,2 75,1 43,3 43,8Podiel miest (%) 10,1 18,8 24,9 56,7 56,2Počet obyv. v mestách0,251 0,563 0,857 2,990 Prírastky 0,312 0,294 2,133z toho mestá:do 10 000 48,5 41,0 34,5 13,510 001 – 20 000 23,8 33,0 22,5 15,220 001 – 50 000 27,7 0 13,3 27,350 001 – 100 000 0 26,0 7,2 21,4nad 100 000 0 0 22,5 22,6

  10. Faktory ovplyvňujúce vývoj urbanizácie Slovenska- osobitosti prírodného prostredia- banská činnosť a rozvoj obchodu v stredoveku- absencia politickej a ekonomickej nezávislosti do roku 1918 (1993)- hospodárska zaostalosť a poľnohospodársky charakter územia pred rokom 1948- socialistická industrializácia - poloha v kontaktnej oblasti západoeurópskych a východo- európskych kultúr- globalizácia

  11. „Cesty“ rastu urbanizácie (zvyšovania počtu obyvateľov) žijúcich v mestách v období 1950 – 1991:(nárast z 857 tisíc na 2,990 milióna, nárasto 2,133 milióna)- migrácia z vidieka do miest (vyvolaná najmä industrializáciou)- prirodzený prírastok (kulminoval na konci 70-tych rokov)- pričleňovanie okolitých vidieckých obcí k mestám (k Bratislave bolo pričlenených k 1.1.1972 až 7 vidieckych obcí)- zvyšovanie počtu miest (počet miest sa zvýšil zo 46 na 131)- G.Weclawowicz (1992) nazval takúto urbanizáciu „lame urbanisation“ (chromá urbanizácia): prudké zvyšovanie počtuobyvateľov miest vyvolané silnou industrializáciou,absencia služieb, získanie dominancie veľkých sídlisk, absencia trhu s pôdou, stavebná a funkčná podrozvinutosť centier miest, absencia mestského spôsobu života u obyvateľov miest a iné)

  12. Vývoj počtu obyvateľov 10 najväčších miest SR1950 1991 91/50 91/50 1991 1950Bratislava 193 442 2,29 1,21 1212 999 PrahaKošice 63 235 3,75 1,30 387 299 BrnoPrešov 23 88 3,82 1,66 328 197 OstravaNitra 22 90 4,05 1,45 173 119 PlzeňŽilina 26 84 3,22 1,65 106 64 OlomoucB.Bystrica 14 85 6,25 1,76 102 58 LiberecTrnava 26 72 2,75 1,73 97 56 Č.Buděj.Martin 24 58 2,39 1,84 100 54 Hr.KrálovéTrenčín 16 57 3,50 1,71 100 58 Ústí n.L.Poprad 10 53 5,16 2,23 95 43 Pardubice

  13. POPULAČNÝ VÝVOJ V ZÁKLADNÝCH SÍDELNÝCH TYPOCH

  14. Počet obyvateľov 21 najväčších miest SR v roku 2001:Bratislava 428 672 12. Zvolen 43 789Košice 236 093 13. Pov. Bystrica 42 773Prešov 92 786 14. Nové Zámky 42 262Nitra 87 285 15. Michalovce 39 948Žilina 85 400 16. Sp. Nová Ves 39 193Banská Bystrica 83 056 17. Komárnno 37 366Trnava 70 286 18. Levice 36 538Martin 60 133 19. Humenné 35 157Trenčín 57 854 20. Bardejov 33 247Poprad 56 157 21. Lipt. Mikuláš 33 007Prievidza 53 097

  15. Poradie miest SR podľa veľkosti (2001) a počty obyvateľovpodľa Zipfovho pravidla:Bratislava 428 672Košice 236 093 225 000Prešov 92 786150 000Nitra 87 285110 000Žilina 85 400 90 000Banská Bystrica 83 056 75 000Trnava 70 286 65 000Martin 60 133 56 000Trenčín 57 854 50 000Poprad 56 157 45 000Prievidza 53 097 40 000

  16. Poloha mesta A - matematicko-geografická (zemepisná poloha)- geografická šírka - geografická dĺžkaM-G poloha mesta je v čase stabilná a jednoznačne danáB - fyzicko-geografická- makropoloha - mikropolohaF-G poloha mesta sa v čase mení veľmi pomalyC - humánno- geografická- makropoloha - mikropolohaH-G poloha mesta je pomerne dynamická a z tohto dôvoduhovoríme o polohe mesta ako o dynamickom jave

  17. Warsaw Berlin Prague Bratislava Vienna Budapest Ljubljana Zagreb Beograd Venice the CEE region, situation Digital Globe 2006

  18. Varšava Berlín Praha Viedeň Budapešť Ljubljana Záhreb Belehrad Benátky Stredná Európa v roku 1989 Digital Globe 2006

  19. Bratislava

  20. Varšava Berlín Praha Viedeň Budapešť Ljubljana Záhreb Belehrad Benátky Stredná Európa v roku 2007 Digital Globe 2006

  21. Priemerne koľko obyvateľov z 10 žije na Slovensku na vidieku: • menej ako 3 b) 4 c) 6 d) viac ako 7 • Koľko poludníkov prechádza cez južný pól? • Dve mestá sú vzdialené na mape v mierke 1 : 50 000 7 cm. Ako • ďaleko sú od seba v skutočnosti? • 35 km • 14 km • 3,5 km • 7 km • Na poludníku 109º v.g.d. je 13.20 hod. miestneho času. Koľko • hodín je na 26º z.g.d.? • 3.20 hod. • 4.20 hod. • 5.20 hod. • 6.20 hod.

  22. Polárna noc je dňa 21. decembra na: • severnom póle • južnom póle • severnej polárnej kružnici • južnej polárnej kružnici • Polárna noc začína dňa 1. júna na: • severnom póle • južnom póle • severnej polárnej kružnici • južnej polárnej kružnici • Najväčšie mesto štátu má 960 000 obyvateľov. Koľko obyvateľov • by malo mať štvrté najväčšie mesto štátu podľa Zipfovho pravidla: • 320 000 • 480 000 • 260 000 • 220 000

  23. Geografia poľnohospodárstva: • Základnými kategóriami poľnohospodárskej pôdy sú: • orná pôda (sme zaraďujeme aj záhrady a ovocné sady) • trvalo trávnaté porasty (lúky a pasienky) • trvalé kultúry (chmelnice, vinice) • Na Zemi zaberá poľnohospodárska pôda približne 46 mil. km² • (4630 mil. ha), teda necelú štvrtinu súše. Z tejto plochy je asi 15 • mil. km² ornej pôdy, 30 mil. km² trvalo trávnatých porastov a asi • 1 mil. km²trvalých kultúr. • Slovensko (2001): • poľnohospodárska pôda spolu (tis. ha): 2 439 • z toho: - orná pôda 1 442 • - ovocné sady a záhrady 95 • - trvalo trávnaté porasty 874 • - trvalé kultúry 28

  24. Podľa zastúpenia jednotlivých kategórií poľnohospodárskej pôdy • z celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy rozoznávame tieto • základné typy poľnohospodárskej krajiny: • oráčinová krajina (min. 60 % ornej pôdy, vysoká hustota zaľudnenia, nedostatok stromovej vegetácie, pestujú sa obilniny, krmoviny, technické plodiny – jednoročné rastliny) • trávnatá lúčno-pasienkárska krajina • krajina s výrazným podielom trvalých kultúr • krajina so zmiešanými kultúrami • prímestská poľnohospodárska krajina (orientácia poľnohospo-dárstva na produkty dennej potreby – mlieko, mäso, zelenina, ovocie, kvety, okolo každého veľkého mesta sa vytvárajú určité špeciálne zóny produkcie uvedených produktov).

  25. Vybrané typy fariem vo svete: • trhové záhradníctvo v Holandsku • pšeničné trhové poľnohospodárstvo kanadských prérií (extenzívne využívanie pôdy, nízke vstupy do pôdy, vysoká mechanizácia) • samozásobiteľská farma v Keni (2 ha, 12 ľudí, kukurica, fazuľa a káva na trh, hovädzí dobytok na mlieko a mäso) • plantáže v Malajzii (20 % HDP krajiny, kaučuk, palma olejová, čaj, kokosové orechy) • družstvá podielnikov na Slovensku (obhospodarujú 61 % poľnohospodárskej pôdy, na jedno družstvo pripadá priemerne 1080 ha poľnohospodárskej pôdy, 70 – 100 pracovníkov) • družstevná farma v Dánsku (výrazná orientácia na živočíšnu výrobu, časť pôdy je premenená na kvalitné pasienky, mliekárenské produkty, mäso a vajcia predstavujú asi 50 % hodnoty exportu krajiny)

  26. Geografia priemyslu • Priemysel je hlavným výrobným odvetvím národného hospodár- • stva, zvyčajne do priemyslenej výroby zaraďujeme: • ťažbu surovín palív (podľa OKEČ kategória C) • strojové spracovanie surovín, poľnohospodárskych produktov • a poloproduktov, výroba tovarov (podľa OKEČ kategória D) • výroba a rozvod elektriny (podľa OKEČ kategória E) • rôzne opravárenské činnosti a niektoré služby • Vznik a vývoj priemyslu • posledná tretina 18.storočia v Anglicku (prvá priemyselná revolúcia) • strojová výroba veľkého množstva výrobkov, práca pre široký trh (2 typické znaky priemyslu) • dvadsiate a tridsiate rok 20.storočia - pásová výroba, fordizmus • po 2. svetovej vojne petrochémia, automobilový priemysel, elektrotechika – mechanizácia a automatizácia výroby • osemdesiate roky 20. storočia - globalizácia

  27. Lokalizácia priemyselnej výroby (priemyselných závodov) • Jednotlivé priemyselné výroby (druhy priemyselných závodov) sa • líšia nárokmi na prevádzku. Pri hľadaní miesta lokalizácie • (umiestnenia) priemyselného závodu preto zohrávajú úlohu rôzne • činitele (lokalizačné faktory): • suroviny (ak je obtiažna ich preprava, závod v ich blízkosti) • energia (energeticky náročné výroby, v blízkosti zdroja energie) • voda (veľká spotreba vody, potrebné je budovať nádrže) • pracovná sila (počet, kvalifikácia) • doprava • trh, miesto odbytu (typické pre výrobu potravín) • aglomerácia - tradičné lokalizačné činitele • finančný kapitál (NNS v období globalizácie) • pracovná sila (cena pracovnej sily) • vládna politika (daňový systém, investičné stimuly) • ekologické faktory • univerzity - nové lokalizačné činitele

  28. VSŽ Košice – hodnotenie lokalizačných faktorov • M a k r o l o k a l i z á c i a • - vyrovnávanie rozdielov medzi Českom a Slovenskom • - snaha vytvoriť na východe Slovenska druhé významné regionálne centrum • doprava, Košice získali pozíciu suchozemskéhoprístavu (ruda z Ukrajiny, čierne uhlie z Ostravska) • 2. pracovná sila (počet a kvalifikácia) • 3. magnezitová ruda (Bankov, Ťahanovce) • 4. vápenec (Slovenský kras) • 5. rudná oblasť Gemera (v prvej fáze) • 6. priemyselná voda (priehrada Ružín na Hornáde) • M i k r o l o k a l i z á c i a • - SZ veterné prúdenie – 20 km JV od mesta

  29. Hyundai/Kia „Žilina“, hodnotenie lokalizačných faktorov • M a k r o l o k a l i z á c i a (v nadnárodnej mierke) • výrobné stretégie firmy (úspora výrobných nákladov • a lepšie pokrytie trhu) • 2. pracovná sila (cena pracovnej sily) • 3. tvorba legislatívneho prostredia (19% daň) • 4. inštitucionálne činitele lokalizácie („sociálna“ politika • štátu a medzinárodných integračných zoskupení): • špeciálne ekonomické rozhodnutia štátu • Ad 4) Štátna pomoc na vytvorenie jedného pracovnéhomiesta: 1,25 milióna SK (PSA Trnava 0,628 milióna SK,Getrag Ford na východe 1,5 milióna SK, prísľub firmeHankook Tire 2,4 milióna SK) • - nakoniec táto ponuka štátu rozhodla v prospech Slovenska v konkurencii s Poľskom, Českou republikou a Maďarskom

  30. Hlavní dodávatelia automobilky KIA v Žiline • Hyundai Mobis, Žilina – kompletovanie modulov do výroby • Hyundai Hysco, Žilina – spracovanie oceľových zvitkov • IL JIN, Pravenec – výroba častí kolies • Sewon ECS, Lednické Rovne – autokáble • Matador-Dongwon, Dubnica nad Váhom – rámy dverí, nosníky • ArvinMeritor, Kysucké Nové Mesto – zámky a ovládacie prvky • dverí automobilov • 7. Hanil E-Hwa, Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica – plasto-vé časti a textílie do áut • 8. Johnson Controls, Žilina – autosedačky • 9. Visteon, Nitra – klimatizačné a chladiace moduly • 10. Donghee, Strečno – časti náprav, pedále a nádrže • 11. Sungwoo Hitech, Ostrava – lisovanie plechov na karosérie • 12. Matador-Dongwon, Třinec – rámy dverí, tlmiace tyče, nosníky • prístrojovej dosky (2008, aj pre Huyndai v Nošovciach, 30 km • od Třinca)

  31. Geografia dopravy • Základné druhy dopravy (podľa druhu použitej dopravnej cesty): • železničná • cestná • vnútrozemská vodná a námorná • potrubná • letecká (vzdušná) • špeciálne druhy dopravy (úzkokoľajové železnice, lanovky, • pásová doprava, ťažné zveratá, nosiči) • Všeobecné tendencie vývoja dopravy: • - rast rýchlosti dopravných prostriedkov • zvyšovanie prepravej kapacity dopravných prostriedkov • unifikácia dopravných prostriedkov, ciest a zariadení • koncentrácia preprav na hlavné dopravné ťahy • znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie

  32. Geografia cestovného ruchu • Geografia služieb • Geografia zahraničného obchodu • vývoz (export) • dovoz (import) • celkový obrat • orientácia ZO podľa krajín, podľa zahraničných partnerov • (export – Nemecko 12,3 %, Česká republika 8,0 %, Taliansko 4,2 %, Rakúsko 3,0 %, ...) • - tovarová štruktúra zahraničného obchodu (potraviny 5 – 3 %, stroje a dopravné prostriedky 36 – 40 %, palivá 17 – 7 %, ...)

  33. Humánno-geografická syntéza – humánno-geografické systémy • bohatý sever, chudobný juh • Stredná dĺžka života 74 a viac 60 • Prirodzený prírastok 1 – 2 35 – 37 promile • HDPna 1 obyvateľa (v USD) nad 10 000 600 • Denná spotreba potravín 35 000 15 000 kJ • krajiny jadra, periférie a semiperiférie • Kultúrno-geografické (komplexné) regióny sveta • spoločnývývoj kutúry (jazyk, náboženstvo, tradície) • osobitosti prírodných a socioekonomických prvkov krajiny • história vývoja ekonomiky a sociálneho systému • súčasná politická (a ekonomická) pozícia vo svete • partnerstvo v zahraničnom obchode

  34. Základné kulúrno-geografické regióny sveta: • Európsky kultúrny región (kresťanstvo) • Kultúrny región Ruska a ostatných krajín bývalého ZSSR (ortodoxná vetva kresťanstva) • Kultúrny región Severnej Ameriky • Kultúrny región Čínskej ľudovej republiky (konfucianizmus • a taoizmus • 5. Orientálny kultúrny región (islám) • 6. Indický kultúrny región (hinduizmus, islám) • 7. Kultúrny región Juhovýchodnej Ázie (budhizmus, islám) • 8. Austrálsko-oceánsky kultúrny región • 9. Negro-africký kultúrny región • 10. Latinsko-americký kultúrny región (zničenie vyspelých indiánskych kultúr, kresťanstvo)

  35. principles

  36. Šesť svetových jadier politickej a ekonomickej sily. Európska únia (vrátane Cypru, Turecka a Izraela) USA (Kanada, Mexiko) Japonsko (Taiwan, Južná Kórea) Rusko (Bielorusko, Ukrajina, Kazachstan, Arménsko) Čína (Hong Kong, Macao, Severná Kórea) India (britská India) Medzi týmito šiestimi jadrami existuje vplyvom globalizácie silná ekonomická „spolupráca“ z čoho vzájomne profitujú. Islámsky svet zostáva akoby mimo tohto svetového ekonomického diania a „vnútorne“ už cití stratu mocenských pozícií vo svete a aj ekonomické zaostávanie a zaostávanie v životnej úrovni obyvateľov.

  37. Uveďte geografckú šírku: • severnej polárnej kružnice - • obratníka Kozorožca - • severného pólu - • rovníka - • Základnými kategóriami poľnohospodárskej pôdy sú: • pôda s trvalými kultúrami • orná pôda • lesná pôda • pôda s trvalými trávnatými porastami • Na celkovom množstve spotrebovanej energie má v súčasnosti • Najväčší podiel: • jadrová energia • uhlie • ropa a zemný plyn • hydroenergia

  38. Keď je v Londýne 28.2. v Bratislave môže byť: • 27.2 b) 28.2. c) 29.2. d) 1.3. • Ktoré z uvedených miest leží bližšie k stredu Zeme ako Bratislava: • Reykjavík b) Mexico de Ciudad • c) Káhira d) Sant Peterburg • Dve mestá sú vzdialené v skutočnosti 1,5 km. Na mape je ich • vzdialenosť 30 cm. Aká je mierka mapy? • 1 : 150 000 • 1 : 15 000 • 1 : 500 000 • 1 : 50 000 • Na ktorom z týchto miest slnko 18.10.2006 nevyjde nad obzor: • 10º v.g.d., 90º j.g.š. b) 10º v.g.d., 90º j.g.š. • c) 10º v.g.d., 67º 27´s.g.š. d) 10º v.g.d., 67º 27´j.g.š.

More Related