Izbové rastliny

1. Izbové rastliny Lukáš Leštach , Michal Harhovský kvinta

2. Monstera Monstera pochádza z tropickej Ameriky. Je to mohutná liánovitá rastlina s mnohými vzdušnými koreňmi, ktorá vytvára veľké listy. Podľa veku rastliny sú rôzne dierované. Kvitne bielo, v suchých bytoch však veľmi zriedka. Je vhodná ako solitéra. Listy sa používajú na živé aranžovanie. Je to vcelku náročná rastlina, ktorá neznáša prievan. Pestovacia teplota je 22 - 24°C. Zimná teplota 15 - 20°C. Pre vyklíčenie je potrebných 25 - 30°C. V lete mierne pritienené prostredie, inak dostatok svetla bez priameho slnečného žiarenia.

3. Aloe Vera Menšia rastlinka, ktorá má hojivé účinky. Rozrastá sa z koreňa, z ktorého začnú rásť hrubšie stonky a z nich vyrastajú zelené konáriky. Po bokoch majú malé pichliače, a preto dostali, akoby druhé meno kaktus, pretože nepotrebujú veľa vody na prežite. Do výšky sa veľmi nerozrastá, ale pomaly rastie do šírky. Ako okrasná rastlinka pristane medzi tučnolisty, sanseviéru a iné pekné rastlinky.

4. Palma konopná Otužilá palma konopná má dekoratívne vejárovité listy. Vyšší kmeň je pokrytý hnedočervenými akoby konopnými vláknami. Nenáročná na prostredie. Znesie veľkú intenzitu svetla. V lete potrebuje dostatočné zalievanie a prihnojovanie, v zime zálievka miernejšia, tak aby zemina bola stále mierne vlhká. Suchý vzduch jej nevadí. Vydrží poklesy teplôt k bodu mrazu. Uspokojí sa s bežnou izbovou zeminou. Semená vysievame celoročne do zmesi riečneho piesku a rašeliny. Pred výsevom olúpeme suchú šupku a potom semená namočíme na 1 deň do vody. Vysievame tak hlboko, ako je semeno veľké. Vyklíči za 2-3 mesiace. Malé semenáčiky môžeme presádzať pri výške 10 cm. Prvé vejárové listy začína tvoriť tretím rokom po výseve.

5. Difenbachia Je to mohutná rastlina pochádzajúca z tropickej Ameriky, najmä z Brazílie. Má drevnatý, priamo rastúci kmeň, dorastá až do výšky 2,5 m. Listy má veľké, striedavé, široko eliptické, výrazne žilnaté, škvrnité alebo pruhované. Difenbachia patrí medzi jedovaté rastliny. Obsahuje šťavelan vápenatý, ktorý dráždi pokožku, oči a sliznice. Ak ju nedopatrením niekto prehltne, objavuje sa slinenie, zvracanie, kŕče, zápaly a opuchy najmä v ústach, v krku a na perách, v ťažších prípadoch sa môžu objaviť i dýchacie problémy.

6. Kaktusy Zastavia svoje životné pochody a mali by sa umiestniť do nevykurovanej miestnosti so stálou teplotou od 5 do 12 stupňov. Pri tejto teplote môžu byť kaktusy aj v úplnej tme. Keď sa prebudia zo zimného spánku, objavia sa prvé nové pichliače. Potrebujú svetlo, ale hneď ich nevystavujte na priame slnko. Po čase ich môžete postaviť na južný parapet, kde bude dostatok svetla aj čerstvého vzduchu. Polievajte ich až po úplnom vyschnutí zeminy, asi raz za 2 týždne. V období letných horúčav, keď kaktusy prestanú rásť, ich nepolievajte, alebo len minimálne poroste.

7. Fialka africká Dobre sa im darí v bytoch, nevyžadujú chladné prezimovanie, ľahko sa pestujú i množia. A najmä kvitnú s prestávkami po celý rok. Objavil ich barón Walterovi von Saint Paul St. Claire koncom 19. storočia v Južnej Afrike - preto nesú jeho meno Saintpaulia, alebo i africká fialka. Majú rôznorodú farbu od snehobielej cez ružovú, fialovú až po tmavomodrú. Môžu mať aj žihané kvietky. Listy sú mäsité, plstnaté, s drobnými chĺpkami. Fialky polievame zospodu, pretože keby sa voda dostala do listov ružice, mohla by zahnívať. Pozor na premokrenie, fialka by nemala stáť vo vode. Fialky majú radšej sucho. Zvyšnú vodu z misky po hodine vylejeme. Raz za mesiac rastlinu polejeme zhora, prepláchneme tak soli na povrchu zeminy.

8. Dracaena marginata Rastie pomaly, do výšky okolo 150 cm. Vo svojej domovine však rastie ako strom až 3 m vysoký. Je to nenáročná rastlina, vydrží práve tak na tienistom mieste, ako aj na priamom slnku. Optimálne je veľmi svetlé miesto bez priameho slnka. Keď si však zvykne na určitý prísun svetla, ťažko znáša presun na inak osvetlené stanovisko (začnú jej žltnúť a schnúť listy). Rastlina nie je náročná na teplotu. Vhodná je bežná izbová teplota. V dobe vegetácie hojne zalievame, v období pokoja zálievku zmiernime.

9. Aukuba Japonská (Aucuba Japonica) Ako názov napovedá, táto rastlina pochádza z Japonska, ale voľne v prírode rástla aj v Číne. Do Európy ju doviezol v roku 1783 John Graeffer. Je to vždy zelený ker l až 2 m vysoký. Rozkonáruje sa nad zemou. Jeho ozdobou sú podlhovaslo oválne listy, končisté a na okraji zúbkované. Sú lesklé, tmavozelené s rozličnou žltou mramorovou kresbou. Dlhé sú asi 10 cm. Je to dvojdomá rastlina. Staršie samičie rastliny niekedy kvitnú. Drobné, tmavopurpurové kvety sú v metline a ako ozdoba sú bezvýznamné. Pestujú sa iba pestrolisté kultivary.

10. Dendrobium (Dendrobium) Rod dendrobium pochádza z vlhkých tropických území vo východnej Ázii (Thajsko, Vietnam, India, Nová Guinea a ďalšie). Hybridy rodu dendrobium sú orchidey, ktoré svojou dekoratívnosťou spríjemňujú obytné prostredie a hodia sa do moderných interiérov. Rod dendromium má približně 900 druhov a je to najrozsiahlejší druh orchidee..

11. Požiadavky sukulentov na svetlo Všetky rastliny, ktoré majú listovú zeleň, potrebujú na asimiláciu slnečné svetlo. Sukulenty sú náročné na svetlo, pretože pochádzajú zväčša z oblastí bohatých na slnečný svit. Anatomicky, morfologicky i fyziologicky sú naň zvyknuté, prispôsobené. U nás je slnečný svit, i keď len na niekoľko krátkych týždňov, rovnako intenzívny ako v týchto oblastiach. Niekedy sme dokonca nútení ho trocha tlmiť.

12. Správny čas presadiť izbové rastliny S prichádzajúcou jarou začína pre mnohé rastliny nová sezóna. Aby na ňu boli dobre pripravené, je treba ich presadiť. Väčšina viacročných rastlín potrebuje presadiť raz za jeden až dva roky, pri pomaly rastúcich rastlinách postačuje aj raz tri roky. Ako zistíme, že rastlinu treba presadiť? Ak vyrastajú korene rastliny na spodnej strane kvetináča, znamená to, že rastlina potrebuje väčšiu nádobu. Presadzovanie by malo nasledovať skoro, aby sa rastlina nevyčerpala pri zbytočnom raste koreňov.

13. Izbové rastliny vo váze Hydroponické nádoby môžu byť rozmanité. Podmienkou sú jedine dvojité steny. V menšej vnútornej nádobe pomocou štrku či piesku, najlepšie kremenného, upevnená rastlina. Táto nádobka má perforované dno, ktorým do nej prerastajú korene rastliny a čerpajú vodu so živinami z väčšej nádoby. Hydroponicky sa dá pestovať prakticky ktorákoľvek izbová rastlina. Najlepšie je začať s veľmi mladými sadenicami, ktoré sa dobre adaptujú a neskôr aj veľmi dobre prospievajú.

14. Vyberáme rastliny do bytu Bytové rastliny sú neoddeliteľnou súčasťou snáď každého interiéru. Či sa už jedná o príbytky alebo kancelárske priestory, vhodné rastliny dokážu danej miestnosti dodať určitú charizmu. Keďže existuje nespočetné množstvo bytových rastlín kvitnúcich či nekvitnúcich, rôznych rozmerov ako i farieb, každá miestnosť v byte môže ožiť vďaka tej správnej zeleni.

15. Ďakujeme za pozornosť!!! ,,Podľa vzhľadu môžeme posudzovať kvet, či motýľa, ale nie ľudskú bytosť. (Rabíndranáth Thákur)´´