PAPIER

1. PAPIER

2. S papierom prichádzame do styku každý deň už od detstva. V rôznych podobách v rôznych situáciách. Či už ide o ten klasický kancelársky papier, alebo knihy, noviny, časopisy, hygienické vreckovky, eurá a mnohé jeho ďalšie formy. Je tu. Obklopuje nás i napriek obrovskej digitalizácii sveta. PAPIER je tenký, hladký materiál vyrábaný zhutnením vlákna. Použité vlákna sú obvykle prírodné a založené na celulóze. Najobvyklejší materiál je drevovina z vláknitého dreva (väčšinou ihličnatá drevina), stromy ako smreky , ale môžu byť použité aj rastlinné materiály ako bavlna, plátno a konope.

3. Dnešný papier je zplstnatená zmes rastlinných vlákien s prísadou glejidiel a plnivých látok. Hlavnou súčasťou rastlinných látok je celulóza, ktorá v čistom stave nepodlieha chemickým ani optickým zmenám. Ďalším činiteľom na ktorom závisí akosť papiera je dĺžka vlákna. Bavlnené a ľanové dlhé asi 2,4 cm sa splsťujú na pevnejší papier než krátke drevité vlákna dlhé 0,3 – 0,7 cm. Rastlinné vlákna z ktorých sa vyrába papier je možné podľa hodnoty rozdeliť na : Vlákna bavlnené a ľanové, ktoré sú najvhodnejšie Drevená buničina zbavená ligninu a bunečného obsahu chemickým čistením Nedoluhovaná drevená buničina len čiastočne zbavená látok iného zloženia ktorej sa vyrába baliaci papier a lepenky. Drevený zbrus, surová juta, slama, surové konope a iné z ktorej sa vyrába najmenej kvalitný papier – lacné lepenky a novinový papier.

4. Rôznym vzájomným pomerom jednotlivých pololátok sa dnes dosahuje žiadúcichvlastnosí určitého druhu papiera. Najkvalitnejšie sú papiere pre tlač rytín a leptov, ktoré nemajú vôbec obsahovať drevený zbrus ani celulózu. Grafické papiere sa vyrábajú v rôznych druhoch a akostných triedach :ručný papier, meditlačový kartón, ceninový papier, bezdrevné papiere pre kníh tlač, litografiu, ofset a podobne. Ďalej sa vyrábajú papiere transparentné, hladené a štrukturálne, kartóny a polokartóny, v rozličných veľkostiach a gramážach /gramový váhach na meter štvorcový/. Papier pre umelecké účely má byť z ľanových alebo bavlnených vlákien, nemá obsahovať ani bieliace prostriedky, nemá obsahovať látky ľahko podlievajúce oxidácii, pretože papier po nich žltne a časom sa rozpadá. Taktiež mikroskopické čiastočky kovu môžu spôsobiť v styku s niektorými farbami zmenu ich farebného tónu. Oxidáciu podporuje svetlo a vlhko, nemajú byť preto vystavené trvalému účinku slnečného svetla.

5. Ručne čerpaný papier Spôsob výroby je v podstate ten istý ako jeho výroba pred stáročiami. Ručný papier sa vyrába z ľanových alebo bavlnených handier, ktoré sa po vyprášení a dezinfikovaní roztriedia podľa farby a akostných skupín. Handry sa vyperú s roztoku lúhu a rozvaria. Rozvarená handrovina sa v papierenských mlynoch alebo vtupoch rozvlákňuje na jemnú kašu, ktorá sa riedi vodou. Vzniknuté takzvané papierové mlieko sa načiera do štvorhranných orámovaných sít. Potriasaním sita sa papierovina odvodňuje a usmerňuje do príslušnej rovnomernej hrúbky listu, ktorý sa vyklopí na plstenú podložku (gauočovanie). Listy papieroviny, tak ako sú na plstených podložkách sa poskladajú na väčšiu vrstvu a lisovaním sa zbavia vody. Potom jednotlivé ešte vlhké hárky papiera sa kefou splsťujú a opätovným lisovaním sa vyrovnávajú a nechajú sa voľne rozvešané sušiť. V ďalšej výrobnej fáze sa suché hárky papiera namáčajú do roztoku obylného škrobu alebo slabého roztoku živočíšneho gleja a opäť sa lisujú a sušia.

6. V záverečnej fáze sa papiera hladí ( tinuje) a triedi. Povrchovú štruktúru papiera určuje druh použitého sita. Husté a jemnodrôtené sitá vytvárajú jemnozrnný až hladký papier, zvaný velínový. Hrubodrôtené alebo riedke sitá dávajú papier hrubej povrchovej štruktúry, známy ako ryhovaný alebo mriežkovaný papier. Osobitý význam pri ručnom papieri majú tzv. priesvitky čiže filigrány. Priesvitky dokumentovali kvalitu papiera jednotlivých výrobcov a dnes zaručujú starým rukopisom alebo grafickým listom historickú autentičnosť. Priesvitky majú jednoduchú kresbu a niektoré svojou tvarovou primitívnosťou pripomínajú paleolitické kresby. Jednoduchosť kresby priesvitiek je v skutočnosti odvodená z čisto technických príčin, lebo línia kresby je vytvorená z jedného kusu drôtu, pleteného do sita papiernickej formy. Priesvitka vzniká dôsledkom tlaku vystupujúceho drôtu, to sú kresby do mäkkej papieroviny ktorá sa v týchto miestach stenší a stane sa od okolitého papiera jasnejšou, priesvitnejšou odtial – PRIESVITKA.

7. Známe priesvitky na papieri strojové čerpanom vznikajú tlakom sitového valca (egutéra) do vlhkej papieroviny. Na pletive sitového valca sú naletované príslušné vzorce alebo písmená ohýbaného drôtu, ktoré vtláčajú spolu so sieťovinou valca do papieroviny lineárne priesvitky. Na papier pre bankovky vyšších hodnôt sa robia okrem lineárnych priesvitiek i figurálne reliéfne priesvitky, vytvorené technikou keroplastiky. Najstaršia známa priesvitka je z roku 1282 na kvalitnom ručnom papieri, ktorý vyrábali taliaske papierne FABRIANO. Tradíciu dobrej kvality papiera si zachovali papierne GATEANO BARZIAN, VAN GELDER, J. W. ZANDERS, PANNEKOEK, WHATMANN, WINTSOR a NEWTONH, HODKINSON a HARDING, H. G. SCHOLEER, česká papiereň vo Veľkých Losinách ...

8. Rozdelenie papierov Podľa úpravy – na hárkový a kotúčový Plošnej hmoty – do 150g/m2, kartón od 150 – 250g/m2, lepenka nad 250g/m2. Vlákniny – použitej na výrobu/handrovina, bezdrevité, drevité.../ Povrchová štruktúra – nehladené, strojovo hladené, obojstranné hladené.. Podľa vláknitej povahy povrchu papiera – prirodzené, natierané, pestré s plastickými krustami. Podľa účelu použitia: tlačové, na písanie, kreslenie, baliace, technické, špeciálne – hygienické.... Tlačové : kníhtlačové (dielové knižné, biblický, ilustračný) novinové, ofsetové, hĺbkotlačové, povrchovo zušľachťované papiere, syntetické a ostatné : Plagátové – afišové – farebné jednostranné hladené – po nalepení musia odolávať poveternostným vplyvom a presakovaniu mokrého lepidla. Poťahované – používajú sa pri väčších, rozmernejších plochách – panely...dostať ich v baloch, rôznych odtieňov – jedna strana lepiaca.. Gumované a negumované – baliaci (tapetovanie, skicovanie, kreslenie...), kladivkový – rysovací sa vyrába v baloch s obojstranne hladeným povrchom a má široké použitie od technických výkresov až po výrobu plastických pútačov.. Pauzovací – bezdrevný, priesvitný až priehľadný. Používa sa na prekresľovanie... Velúrový – na lícnej strane so zamatovým alebo plyšovým vzhľadom, používa sa na dekoračné účely alebo pod súchý pastel... Krepový – dekoračný Hodvábny – veľmi tenký, farebný, dekoračné účely...

9. Lepenka – je papierová podložka s hrúbkou 0,5 až 2mm. Tento materiál bol pri výrobe dekorácií veľmi používaný. Dodáva sa vo formáte 100x70 cm v rôznych hrúbkach, rôznej hustote a farbe /bielej sivej a hnedej/. Lepenky sa pred použitím väčšinou tapetujú, obojstranne sa polepujú tapetovým, baliacim alebo kladivkovým /rys/ papierom aby sa nekrútil...Používa sa na obalovú techniku aj na maliarske škice a štúdie. V tom prípade sa väčšinou povrchu šebsovým náterom, alebo glejovou vodou. Vlnitá lepenka – sa používa v obalovej technike a vytvárajú sa často ako modelársky materiál. jednostranná ( z jednej strany lepená) dvojstranná (z oboch strán lepená) s dvomi vlnami

10. Formáty papiera vychádzajú z medzinárodných noriem, ktoré uvádzajú čisté formáty papiera v radoch A, B, C, D a z normy, ktorá stanovuje formáty a najvyššiu plošnú hmotnosť papiera hlavných druhov hospodárskych, úradných a spoločenských tlačovín. Všetky tlačoviny majú určený výsledný formát, ktorý vychádza z výrobných rozmerov hárkov vyrábaných v papierňach, alebo zo šírky kotúča papiera pre rotačnú tlač. Rad A je hlavný ostatné sú doplnkové.

11. RECYKLÁCIA Je proces opätovného využitia predtým už použitých materiálov a produktov (papier, sklo, plast...) Zabraňuje mrhaniu zdrojov, redukuje spotrebuje surových prírodných materiálov, redukuje množstvo uskladnených odpadov a redukuje spotrebu energie, čím prispieva k redukcii emisií skleníkových plynov oproti použitiu surových materiálov. Papier tvorí asi 20% odpadu. Recyklácia čiastočne zmierňuje škodlivé dopady výroby papiera. Z vytriedeného „odpadového“ papiera sa v papierňach vyrobí nový, vďaka čomu sa nemusí zoťať toľko stromov a zníži sa množstvo odpadu. Vytriedením okolo 100 ton starého papiera a jeho použitím na výrobu nového sa zachráni cca 1 hektár 100 ročného lesa, ušetrí sa často až 70% energie. Podľa údajov severoamerickej organizácie pre ochranu životného prostredia EarthCare spotrebuje výroba 1t papiera o starého v porovnaní s výrobou z celulózy len ½ vody, znižuje znečistenie ovzdušia o 74 - 75 %, znečistenej vody o 35% (v r. 1998), čo je oproti priemeru Európskej Únie málo (takmer o 50%) a žalostne málo oproti najlepším západoeurópskym krajinám, kde vyzbierajú a recyklujú až 70% použitého papiera.