KŔMNE STRUKOVINY

1. KŔMNE STRUKOVINY

2. Čeľaď bôbovité - Fabaceae (predtým syn. Viciacea, Papilionaceae, Leguminoseae). Rod Pisum L.: Pisum sativum L. - hrach siaty variety: sativum - hrach siaty; speciosum - hrach siaty pravý, kŕmny resp. peluška; medullare - hrach dreňový; saccharatum - hrach cukrový; Rod Vicia L.: Vicia sativa - vika siata variety: pannonica - vika panónska; villosa - vika huňatá; Vicia faba L. - bôb obyčajný (syn. Faba vulgaris) variety: major - bôb záhradný, svinský; eguina - bôb konský; minor - drobnosemenný bôb, holubí;

3. Čeľaď bôbovité - Fabaceae Rod Lens Adans. Lens culinaris Med. - šošovica jedlá; Rod Phaseolus L. Phaseolus vulgaris L. - fazuľa záhradná; Phaseolus coccineus L. - fazuľa šarlátová, ohnivá; Phaseolus lunatus L. - fazuľa mesačná; Rod Glycine L. Glycine max (L.) Merrill - sója fazuľová; Rod Lupinus L.lupina (vlčí bôb): Lupinus albus L. - lupina biela; L. luteus L. - lupina žltá; L. angustifolius L. - úzkolistá; L. polyphyllus Lindl. - mnoholistá; Rod Cicer L. Cicer arietinum L. - cícer baraní; Rod Lathyrus L.- hrachor: Lathyrus sativus L. - hrachor siaty.

4. Pestovateľsky významné vlastnosti strukovín • Schopnosť viazať vzdušný dusík prostredníctvom hrčkotvorných baktérií (Rhizóbií), strukoviny fixáciou pokrývajú temer celú potrebu N (85%) a obohacujú o N i pôdu pre následné plodiny • Mohutný koreňový systém (lupina, bôb, vika a hrach), intenzívnejšie prevzdušňovanie pôdy, lepšie vsakovanie zrážkovej vody, zlepšovanie fyzikálneho stavu a štruktúry pôdy.

5. Pestovateľsky významné vlastnosti strukovín • Vysoká kvalita pozberových zbytkov pozitívny vplyv na obsah a kvalitu humusu v pôde. • Využívanie živín najmä P z menej prístupných foriem a z väčšieho pôdneho profilu, rozširovanie kolobehu živín • Vysoká pred plodinová hodnota (najmä pre obilniny) v osevných postupoch predstavujú kvalitného prerušovača s potrebnými fytosanitárnymi účinkami.

6. Pestovateľsky negatívne vlastnosti strukovín • Úrodová nestabilita (výrazný vplyv vonkajších podmienok) • Malá kompenzačná schopnosť - malá auto regulačná schopnosť • Náchylnosť k chorobám a škodcom (straty: vírusové choroby 10-30%, choroby koreňov a stoniek 5-15% a choroby listov 2-8%) • Poliehavosť stoniek niektorých druhov. • Pukavosť strukov a náchylnosť k poškodzovaniu semien pri zbere a pozberovom ošetrení. • Dlhá vegetačná doba (najmä pri lupine a sóji). • Nízka odolnosť voči chladu (najmä fazuľa a sója). • Pomalý počiatočný rast - ľahké zaburinenie porastu na začiatku • Neznášanlivosť k pestovaniu po sebe - u väčšiny strukovín sa prejavuje neznášanlivosť v rámci druhu, medzi druhmi (po sebe sa znášajú len sója, lupina a hrachor).

7. Antinutričné látky strukovín • stachyózy - spôsobujúce plynatosť (najmenej škodlivé) • glykozidy(napr. peluška) - zlá chuť krmiva a tým nižšie prírastky • kyanogénne glykozidy (vika) - otravy zvierat • inhibítory trypsínu- blokujú tráviace enzýmy, redukujú stráviteľnosť a využitie aminokyselín, hypertrofia pankreasu (v sóji 10x viac ako v hrachu a bôbe). • taníny(bôb, peluška) znižujú kŕmnu hodnotu, stráviteľnosť bielkovín a aminokyselín a príjem šrotu zvieratami, • alkaloidy - semená lupín, • hemagluteníny – fazuľa • saponíny - hemolyzujú erytrocyty, spôsobujú horkú chuť, dráždia sliznicu tráviaceho traktu a môžu narušiť nerv. systém) • lektíny(aglutinujú erytrocyty) a antivitamíny.

8. Najdôležitejšie antinutričné látky v semenách strukovín

9. Obsahy antinutričných látok v strukovinách Bôb - alkaloidy (lupanín, lupinín, lupinotoxín, spartein) chynolyzidínové alkaloidy – vicín, konvicín, anagyrín – teratogénný účinok glykozidy (vernin, lupinoid) lupinosa – poruchy trávenia, dýchania, CNS, srdca Vika – glykozid (vicianín), zápaly žalúdka, čriev, pečene, obličiek (hemoglobínúria u koní) Hrach – najvhodnejší zo strukovín Sója - inhibítory pankreatických enzýmov saponíny, fytát, fytoestrogény,

10. Antinutričné látky strukovín - eliminácia • obsah antinutričných látok je možné znížiť pred konzumovaním varením (in aktivujú sa lektíny a trypsinové inhibítory ) • pred skrmovaním zvieratami vhodnou úpravou suroviny (zahrievaním, extrúziou, infračerveným žiarením, naparovaním, máčaním, vločkovaním, odstránením osemenia). • v súčasnosti sú už v krmivárskom priemysle účinne využívané postupy hydrotermického a tlakového ošetrenia strukovín (extrudéry, expandéry), ktoré nie príliš nákladným spôsobom významne znižujú obsah a nepriaznivý vplyv ANL v semene strukovín a súčasne zvyšujú ich nutričnú hodnotu a stráviteľnosť bielkovín.

11. Využitie strukovín • zdroj kvalitnej bielkoviny - semená strukovín obsahujú 19-45 % bielkovín (hrach 23%, bôb 28%, lupiny 36-41%, sója 35-45%), minerálnych látok (K, P, Ca, Mg, Fe, Zn, Mn, Cu, Co, J, F, V)vitamínov – skup. B (thiamín, riboflavín, pyrodoxín, kys. listová) • výroba oleja (sója, podzemnica olejná) v semenách i vysoký obsah oleja (sója 18-22 %, podzemnica až 50 %), • ako krmoviny (v zelenom stave obsahujú v sušine 9-15 % bielkovín, obsahom živín a dietetickými účinkami patria k najkva- litnejším krmivám), možné pestovanie takmer vo všetkých oblast, - na zrno, - zelené kŕmenie (v čistých i zmiešaných kultúrach, ako hlavné a strniskové plodiny i medziplodiny) - zelené hnojenie. Vo výžive ľudí sa využívajú najmä hrach, fazuľa, šošovica a sója, bôb SR - cca 1,9 kg na človeka za rok (odporúčaná dávka je 3,5 kg)

12. Stráviteľnosť niektorých aminokyselín

13. Bôb obyčajný – Faba vulgari • Var. bôb svinský (záhradný – potravinárske účely) • bôb konský (kŕmne účely – do KZ, úsušky) • bôb drobnosemenný • jednoročná strukovina, kolovitý koreň s početnými bočnými, • stonka - mohutná, vzpriamená, 0,8 – 1,5 m, ne poliehavá, • listy - drobné eliptické, zakončené hrotom, • kvet - veľký, biely, hnedá, fialová až čierna škvrna • plod –struk 4–20cm, valcovitý, mierne sploštený, • 3-8 semien, pri dozrievaní kožovitý • semena - rôznej veľkosti, zelenohnedé, čierno fialové až • čierne, starnutím strácajú lesk

14. Kvet bôbu

15. Bôb obyčajný

16. Semeno klasických odrôd Semena bielokvetých odrôd

17. Fenofáza bôbu apríl máj jún júl august Výsev tvorba pra- fáza bielych tvorba Klíčenie vzchádzanie vých listov púčikov kvitnutie plodov

18. Agrotechnika • minimálna teplota klíčenia 2oC, opt. tep. pre rast 25oC, • zač. rastu rýchly, kvet 60-70 dní po výseve, • vyššie nároky na vlahu, oblasť repárska a zemiakarská, • pôdy s dobrou vodnou kapacitou, ilovitohlinité, • nezamokrené, pH - 7 • hnojenie P, K, apl. N-depresia rastu, organ. hnoj. neúčel. • obsahuje horčiny, alkaloidy, glykozidy – inhibítory • trávenia

19. Bob obyčajný využitie: • výroba teplovzdušných úsuškov • zber 100 - 120 dní po zasiatí, struky sú už vytvorené, • výroba siláže - všetky struky sú v zelenej zrelosti, • GPS - zber vo fáze žltej zrelosti (semena sa polia, tretina až polovina strukov je čierno sfarbená, spodné listy zaschnuté), pri zbere sušina 32 %, zavädnúť na 40 % suš., • skrmovanie na zeleno - zber od fázy kvitnutia do nasadenia 1. struku, 60 - 90 dní po zasiatí, kvôli obsiahnutým antinutričným látkam (horká chuť) • pestovanie v zmeskách (kukurica, slnečnica, mätonoh), • produkcia 35 – 45t/ha • zelené hnojenie

20. GPS

21. Miešanka s ďatelinou lúčnou

22. Hrach siaty – Pisum sativum hrach siaty – záhradný ssp. hortense hrach siaty – roľný (peluška) ssp. arvense

23. Hrach siaty – Pisum sativum hrach siaty – záhradný ssp. hortense hrach siaty – roľný (peluška) ssp. arvense

24. - jednoročná strukovina, jarná, prípadne prezimujúca, • teplota pod -6oC poškodzuje, • kvet –biely, nažltlý (záhradný), pestrofarebný (peluška) • stonka políhavá, dutá, na priereze okrúhla – ťažší zber, • plod – struk, 3-10 semien • náročný na vlahu, fosfor, ochranu proti škodcom • darí sa mu v podhorských oblastiach, • Využitie • v miešanke bôb, vika, hrach 1:1:1, • - v kombinácií s ovsom alebo kukuricou • zber na zeleno - začiatok kvitnutia 60-80 dní od sejby, • 30-40 t/ha • - na siláž – vo voskovo mliečnej zrelosti, sušina 30%

25. Hrach siaty

26. Hrach siaty - záhradný Hrach siaty roľný (peluška)

27. Fenofáza hrachu apríl máj jún júl Výsev vzchádzanie fáza bielych tvorba žltá plná Klíčenie vetvenie púčikov kvitnutie plodov zrelosť zrelosť

28. Vika – Vicia siata – Vicia sativa huňatá – Vicia villosa, panonská –Vicia pannonica Jednoročné krmoviny Vika siata – jarná, sejba skoro na jar stonka jemne chlpatá, výška 0,5 – 1 m, listy širšie, kvety ružové, biele a červenofialové. semeno najväčšie – 5mm, farba žltohnedá, alkaloid vicianin na zeleno - 80 dní po sejbe, pri 50% zakvitnutí porastu obsahuje horčiny - prechod do mlieka,

29. Vika siata

31. huňatá – Vicia villosa, panonská –Vicia pannonica Vika huňata – vyšší vzrast – 1,5 m, stonka silne chlpatá, list úzky, kopiovity, súkvetie – dlhý strapec, fialový kvet, semeno malé, Agrotechnika Príprava pôdy ako pod obilniny, vápnenie, požiadavky na K, P, Ozimná vika výsev v septembri Hospodárske využitie na zelené kŕmenie nebo na silážovanie v miešankách s podpornou plodinou (obilniny). ozimná vika súčasť - landsberskej zmesky (vika,mätonoh, inkarnát) Produkcia - siata a panonská 15 - 20 t/ha, huňatá je 20-30 t/ha

32. Vika huňatá

33. Lupina – vlčí bôb Lupinus sp. Bôb úzkolistý, žltý, biely Jednoročná, veľkosemenná rastlina, stonka vzpriamená, chlpatá, kvet – strapec, pomerne hlboké korene, listy dlaňovité Pestovanie na zrno - repná a zemiakarská oblasť, Po ozimnej repke na zelené kŕmenie Agrotechnika V počiatočnej fáze kyslé pôdy, neskôr prechod k neutrálnej, hnojenie P, K, neznáša vápnik Sejba - marec–apríl, strnisková medziplodina po oziminách na zrno, pestovanie na zeleno pred kvitnutím 70-80 dní po sejbe, priaznivo na dojivosť a obsah tuku v mlieku, v kombinácií s kukuricou na siláž V sústave zeleného hnojenia – 10-24t/ha

34. Lupina žltá Lupina biela

35. Lupina – modrá, uzkolistá

36. Lupina biela Lupina žltá

37. Lupina – vlčí bôb Lupinus sp. Najbohatšia strukovina na bielkoviny Prítomnosť alkaloidov – horká chuť, šľachtenie sladkých odrôd (do 0,22g/kg) Toxické alkaloidy – lupanín, lupin, lupinotoxín,.. glykozidy – vernin a lupinoid Lupinóza – akútna – tráviace poruchy, poruchy dýchania, poškodenie CNS a poruchy srdcovej činn. chronická – poškodenie pečene, ikterus, zápaly žalúdka a čriev, krče, zmeny na koži Zniženie toxicity – varenie, extrakcia, namáčanie a vylúhovanie U dojníc zhoršenie senzor. vlastnosti mlieka U nosníc – vajcia – horkú chuť

38. Šošovica

39. Šošovica jedlá – Lens esculenta Semeno veľmi výživné, chutné, kvalitnejšie ako hrach, bohaté na bielkoviny, popoloviny Kvôli nárokom na pôdno-klimatické podmienky pestovaná iba na juhu Slovenska, plytko koreniaca, pH pôdy – 7-7,5 Odrody malosemenné – ťažšie hlinité pôdy veľkosemenné – ľahšie piesčité pôdy

40. Sója fazuľová - Glycine max • jednoročná rastlina, hlavný kolovitý koreň nie hlboký, • bohatá sieť postranných koreňov, do hĺbky až 2 m, • na koreňoch sa tvoria hľúzky, činnosť symbiotických • baktérií Bradyrhizobium japonicum, • byľ - silná, zložená z 10-15 článkov, dĺžky 0,3-1,2 m, • kvetenstvo - strapec s 5-10 drobnými kvietkami, bielej, • ružovej až fialovej farby, kvitne odspodu do vrcholu • rastliny a od stredu k postranným vetvám, kvitne tri • týždne i viac. • plody – struky, 1-4 semená, žlté, hnedé, šedé, zelené, • čierne alebo mramorované, guľaté, elipsovité alebo • podlhovasté

41. Sója

42. Sója

43. Struk sóje

44. teplomilná rastlina, klíčenie pri minimálnej teplote 6-7oC, • optimálna 15-20oC, • proti jarným mrazíkom sú mladé rastliny odolnejšie ako • kukurica a fazuľa (znesú mrazíky -2 až -4 oC), • pôdy vyžaduje hlboké, priepustné, štruktúrne, biologicky • aktívne, zásobené humusom, Ca a ostatnými živinami, • hlinité, ílovito-hlinité a piesočnato-hlinité, pH 6,5-7 • Agrotechnika • hlboká jesenná orba, teple pôdy, sejba koniec apríla až jún • miesto okopávania chemická ochrana • monokultúra – vysoký obsah vlákniny, menej chutná, preto v • miešankách s kuk., cirokom, slnečnicou • - zelená hmota – 25-30t/ha, zrno 0,8-3 t/ha

45. Antinutričné látky • Trypsín inhibítor a lektín aglutinujúci červené krvinky • Fytoestrogény – genistein, diadzein, coumesterol • Stachyóza a rafinóza – črevné ťažkosti • Fytát - nedostatok využiteľnej formy • vápnika a horčíka • Alergény – bielkoviny v sóji, reakcia s • protilátkami citlivých jedincov

46. Využitie semena sóje na kŕmne účely • Celé semena – najväčšia energetická hodnota, • 20% tuku, skrmovanie – pokrutiny, extrahovaný šrot • - Bielkoviny – vysoká biologická hodnota (lyzín, • valín, treonín – na 80% rozpustné vo vode) • Príprava sójového mlieka – 24 hod namáčanie vo • vode, odstránenie šupiek, varenie vodou 1:9, scediť, • ochladiť • Skrmovanie – zásadne po tepelnom opracovaní, • 2% inhibítorov trypsínu (Kumitzov;Bowman-Birkov), saponiny – viac škodlivé pre chladnokrvné živ. - ryby • Dávky - dojnice max. 1kg, hydina 15%, ošípané 10%