Hviezdy a hviezdokopy

1. Hviezdy a hviezdokopy Dominika Šubertová 1.B

2. Hviezda Hviezda je plynné (plazmové), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj žiarenia, ktoré drží pokope jeho vlastná gravitácia a ktoré má hmotnosť 0,02 až 100 hmotností Slnka. Vo hviezdach je sústredená väčšina pozorovateľnej hmoty vesmíru. Najbližšou hviezdou k Zemi je Slnko, vzdialené približne 150 000 000 km, čiže asi 8,5 svetelných minút. Druhou je Proxima Centauri, vzdialená 4,3 svetelných rokov. Vzdialenosť najbližších hviezd od seba vo vesmíre je rôzna. Môže byť od niekoľkých svetelných hodín až po desiatky svetelných rokov. Každá hviezda je súčasťou nejakej galaxie. Aj hviezdy zdanlivo vytrhnuté z galaxií (napríklad pri vzájomných kolíziách galaxií) spadajú pod gravitačný vplyv nejakej galaxie.

3. Dvojhviezdy Dvojhviezda je • hviezdna sústava zložená z dvoch hviezd, ktoré sú gravitačne viazané alebo • dvojica hviezd na oblohe v tesnej blízkosti pri sebe a nie sú gravitačne viazané. Zložky dvojhviezdy zvyčajne obiehajú spoločné ťažisko, iba vo výnimočných prípadoch, keď je hmotnosť jednej hviezdy oveľa väčšia, ako hmotnosť druhej, môže ťažisko obehu ležať pod povrchom hmotnejšej hviezdy. Hoci sú zložky sústavy dvojhviezdy približne rovnako staré, nemusia sa nachádzať na rovnakom vývojovom stupni.Najjasnejšou dvojhviezdou na oblohe je sústava Sírius v súhvezdí Veľkého psa.

4. Premenné hviezdy Hviezdy, ktoré menia niektorú zo svojich základných charakteristík, predovšetkým menia svoju jasnosť, intenzitu magnetického poľa alebo spektrum sú označované ako premenné hviezdy. Hovoríme tiež o fyzikálnych a geometrických premenných hviezdach.

5. Geometrické premenné hviezdy Geometrické premenné hviezdy sú najčastejšie zákrytové premenné hviezdy, ich jasnosť sa periodicky mení v dôsledku geometrickej príčiny - zákrytu. Skutočná svietivosť hviezd sa pritom nemení. Ďalšou možnosťou je, že sa na ich povrchu nerovnomerne vyskytujú útvary, ktoré striedavo môžeme pozorovať s periódou rotácie hviezdy, napríklad výrazné škvrny spôsobujú zmenu jasnosti hviezdy.

6. Fyzikálne premenné hviezdy Fyzikálne premenné hviezdy sú hviezdy, ktorých vyžarovaná energia sa skutočne mení z nejakých fyzikálnych príčin. Fyzikálne premennými hviezdami sú napríklad pulzujúce a expandujúce hviezdy. Pulzujúce premenné hviezdy periodicky menia svoj priemer alebo chemické zloženie (priepustnosť vonkajších vrstiev), tým aj svoju jasnosť. Expandujúce premenné hviezdy menia náhle priemer vo forme výbuchu, spojeného s expanziou plynného obalu hviezdy. V dobe mimo výbuchu je veľkosť hviezdy konštantná, alebo sa mení v malých medziach.

7. Hviezdokopy Hviezdokopy sú skupiny hviezd, ktoré gravitácia drží pokope. Rozlišujeme dva odlišné typy hviezdokôp: • otvorené hviezdokopy • guľové hviezdokopy

8. Otvorené hviezdokopy Otvorené hviezdokopy sú skupiny hviezd, ktorých počet nepresahuje niekoľko tisíc hviezd. Väčšinou sú oveľa mladšie, ako guľové hviezdokopy, často obsahujú zvyšky svojej materskej hmloviny, v ktorej dokonca ešte môže prebiehať hviezdotvorba. Nachádzajú sa v diskoch špirálových galaxií, alebo v nepravidelných galaxiách. Ich gravitačné väzby sú pomerne slabé a hviezdokopy sa časom rozpadajú na jednotlivé hviezdy. Najznámejšia otvorená hviezdokopa, ľahko viditeľná voľným okom je Plejády v súhvezdí Býka. Ďalšie otvorené hviezdokopy viditeľné za vhodných atmosférických podmienok voľným okom sú Chí a H Persei v súhvezdí Perzea alebo M7 v súhvezdí Škorpióna.

9. Guľové hviezdokopy Guľové hviezdokopy obsahujú od tisícok po milióny hviezd. Majú výrazne sférický tvar a v špirálových galaxiách sa nachádzajú v blízkosti ich jadier. Medzi členmi guľovej hviezdokopy sú silné gravitačné väzby a preto sa nerozpadajú. V našej Galaxii poznáme len guľové hviezdokopy tvorené veľmi starými hviezdami. V iných galaxiách sú pozorované aj tzv. modré guľové hviezdokopy, ktoré obsahujú mladé hviezdy.

10. Exoplanéty Extrasolárna planéta alebo exoplanéta je planéta obiehajúca hviezdu inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej sústavy. Hoci existencia extrasolárnych planét bola predpokladaná už dávno, neexistoval spôsob, ako ich existenciu dokázať. Existenciu extrasolárnych planét predpokladal napríklad užImmanuel Kant. V jeho dobe ani dlho potom však ich existenciu nebolo možné overiť. Úplne prvou objavenou exoplanétou bol objekt obiehajúci pulzar B1257+12. Objavil ju poľský astronóm Alex Wolszczan už v roku 1992. Prvé planéty obiehajúce okolo hviezd hlavnej postupnosti boli objavené až v 90tych rokoch 20. storočia. Prvou objavenou exoplanétou obiehajúcou plazmovú hviezdu bola planéta obiehajúca hviezdu 51 Pegasi objavená v roku 1995. Objav extrasolárnych planét viedol k otázke, či na nich môže existovať mimozemský život.

11. Čierne diery Čierna diera alebo kolapsar je koncentráciou hmoty s takou veľkosťou, že jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc s výnimkou efektu nazývaného kvantové tunelovanie. Gravitačné pole je také silné, že úniková rýchlosť z blízkych bodov presahuje rýchlosť svetla. Z toho vyplýva, že nič, dokonca ani svetlo, nemôže uniknúť jej gravitácii,a preto slovo „čierna“. Pojem „čierna diera“ sa stal zaužívaným, aj keď teória nespomína žiadnu dieru v normálnom slova zmysle, ale oblasť vesmíru, z ktorej nič neunikne.

12. Vytvorenie čiernej diery Všeobecná relativita (rovnako ako iné metrické teórie gravitácie) tvrdia nielen, že čierne diery môžu existovať, ale v skutočnosti priamo predpovedajú, že sú vytvárané prirodzene, kedykoľvek sa dostatočné množstvo hmoty zhustí v danom priestore vo vesmíre, vďaka procesu nazývanému gravitačné zrútenie (gravitačný kolaps). Keď do budúcej čiernej diery pribúda hmota, jej gravitácia sa zvyšuje – alebo v jazyku relativity – zakrivenie priestoru v okolí sa zväčšuje. Ak úniková rýchlosť v nejakej vzdialenosti od stredu dosiahne rýchlosť svetla, vytvorí sa horizont udalostí vnútri ktorého musí hmota nevyhnutne prepadávať do jedného bodu vytvárajúc tak singularitu.

13. Obrázky

15. Zdroje • www.google.sk • www.wikipedia.sk

16. Ďakujem za pozornosť..