Download
1 / 8
E N D
Kristián Malák Hviezdy a slnká
Hviezda (nesprávnetiežstálica) je plynné (plazmové), približneguľovitételesovovesmíre, ktorémávlastnýzdrojžiarenia, ktorédržípokopejehovlastnágravitácia a ktorémáhmotnosť 0,02 až 100 hmotnostíSlnka. Vo hviezdach je sústredenáväčšinapozorovateľnejhmotyvesmíru. Pod pojmomhviezdasa v staromchápanímysleltakmerkaždýobjektnanočnejobloheakoplanéta, kométaatďokremMesiaca. V užšomastronomickomvýznamesúhviezdyplynovéguľovitéobjekty, ktorémajúvlastnýzdrojžiarenia. V minulostipatrili k hviezdamlenobjekty, ktorésananočnejoblohezdanlivonepohybujú (pretostálice) narozdielodbludíc (planét). Dôsledkomtejtozdanlivejnehybnostiutvárajúveľmivýraznékonfiguráciehviezdnaoblohe, ktorépoznámeakosúhvezdia. V skutočnostisavovesmírepohybujúhviezdyobrovskourýchlosťouažniekoľkostokilometrovzasekundu, ale vzhľadomnaichobrovskúvzdialenosťsavoľnýmokompozorovateľnézmeny v poloháchhviezdprejaviaažzastoročiaažtisícročia. Hviezdy patria medzinajpočetnejšie a najľahšiepozorovateľnévesmírneobjektyajbezoptickýchprístrojov. Väčšinuostatnýchteliesvovesmírevidímelenpreto, leboodrážajúsvetlohviezd (napr. planéty), alebosúbudené k svojmužiareniužiarenímhviezd (napr. emisnéhmloviny). Hviezdy môžubyťcentramiplanetárnychsústav. hviezda
Slnko je hviezdanašejplanetárnejsústavy. PlanétaZemobiehaokoloSlnka. Je to našanajbližšiahviezda a zároveňnajjasnejšiahviezdanaoblohe. GravitačnépôsobenieSlnkaudržiavanaobežnýchdráhachokoloSlnkavšetkyobjektyslnečnejsústavy. Jehoenergia je nevyhnutná pre životnaZemi. • Slnkopatrímedzihviezdyhlavnejpostupnosti, čoznamená, že v jehojadreprebiehapremenavodíkanahélium a ževďakatomuzostávadlhodobostabilné. Jehospektrálnytyp je G2, čoznamená, žeide o žltúhviezdu. HmotnosťSlnka (2×1030 kg) predstavuje 99,87% hmotnosticelejslnečnejsústavy. Na všetkytelesáSlnečnejsústavydopadáelektromagnetickéžiareniezoSlnka, ktorédosahujecelkovýžiarivývýkon 3,826.1026W. Vďakatomutožiareniu je možnýživotnaZemi. VäčšinateliesvrátanevšetkýchplanétobiehaSlnko v smerejehorotácie. Tentosmersanazývaajpriamy (prográdny) smer a je dedičstvomporotáciipôvodnejpracho-plynovejhmloviny, z ktorejvšetkytelesáslnečnejsústavyvznikli. Všetkyostatnételesá v slnečnejsústavesúviditeľnélenvďakatomu, žeodrážajúslnečnésvetlo, alebožiariapreto, leboboli k žiareniuvybudenéslnečnouenergiou (napr. kométyalebopolárnažiara). • Slovomslnko s malýmssa v niektorýchprípadochoznačujeajhviezdaaleboprimárnehviezdneteleso, okoloktoréhoobiehajúobjekty. Slnko
Kométa je malýastronomickýobjektpodobnýasteroidu, ale zloženýpredovšetkým z ľadu. Kométysatypickypohybujúpoveľmieliptickýchobežnýchdráhach, ktorýchodslnie (afélium) môžebyťoveľavzdialenejšieakoobežnádráhaPluta. Veľmičastosúopisovanéako „špinavésnehovégule“, hocipodľanajnovšíchvýskumomsatotovzťahujelennapovrchjadrakométy[1] a z veľkejčastiichtvorízmrznutýoxiduhličitý, metán a voda s primiešanýmprachom a rôznyminerastnýmiagregátmi. Tietoagregátydržiaspolulenvďakavlastnejgravitácii. • Kométasatradičneskladá z jadra, komy a chvosta. Koma a chvostsúsícenajcharakteristickejšievlastnostikométy, vďakaktorýmjumožnotakmerurčiterozoznaťodinýchtelies, ale väčšinakométnaväčšinesvojejdráhytietozložkynemá. Kóma a chvostsatotižutvárajúlen v blízkostiSlnka pod vplyvomjehožiarenia. ĎalekoodSlnkatvoríkométulenjadro, niekoľkokilometrovételesotvorenéčiastočneľadom. V poslednýchrokochsaobjavilomnožstvotelies, ktorémajúhraničnépostaveniemedzikométami a inýmiútvarmi, najčastejšieasteroidmi, čiužsvojoudráhou (nezvyčajnounakométu - to súnapríkladkométyhlavnéhopásu), veľkosťou, alebozložením (kentauri). Donedávnasavšeobecnepredpokladalo, žekométyvznikajú v oblaku (Oortovoblak) voveľkýchvzdialenostiachodSlnkaskladajúcomsa z trosiek, ktorézostalipokondenzáciislnečnejhmloviny; vonkajšieokrajetakýchtohmlovínsúdosťchladnéna to, abyvodamohlaexistovať v pevnom (a nieplynnom) skupenstve. Asteroidyvznikajúinýmprocesom, no veľmistarékométy, ktoréstratilivšetkusvojuprchavúhmotu, samôžupodobaťnaasteroidy. kométa
