Download
1 / 13
170 likes | 511 Views
Baktérie. Tvoria rôznorodú skupinu mikróbov. Obývajú rozličné biotopy. Na rozdiel od vírusov majú bunkovú organizáciu tela. Bunka baktérie je od prostredia oddelená cytoplazmatickou membránou a bunkovou stenou.
E N D
Tvoria rôznorodú skupinu mikróbov. Obývajú rozličné biotopy. • Na rozdiel od vírusov majú bunkovú organizáciu tela. • Bunka baktérie je od prostredia oddelená cytoplazmatickou membránou a bunkovou stenou. • V cytoplazme sú iba základné bukové organely. Nemajú pravé jadro, obsahujú len genetický materiál (nukleové kyseliny). Takéto bunky sa nazývajú prokaryotické. Na pohyb im slúži bičík alebo brvy.
Tvar baktérii: guľôčkovitý (koky), tyčinkovitý (bacily), vláknitý ( aktinomycéty), špirálovitý (spirily a spirochéty). Niektoré vytvárajú kolónie, spájajú sa do retiazkových (streptokoky) alebo strapcovitých útvarov (stafylokoky). • Veľkosť: od 1 do 5 mikrometrov. • Baktérie sú väčšinou heterotrofné (parazity, saprofyty), autotorofné – dokážu tvoriť organické látky pomocou fotosyntézy ( cyanobaktérie). Niektoré získavajú energiu využitím chemickej energie – chemoautotrofné baktérie. Hľuzkovité baktérie dokážu viazať atmosferický dusík na zlúčeniny dusíka.
Baktérie podľa potreby kyslíka delíme: aeróbne, anaeróbne (nepotrebujú kyslík). • Probiotické baktérie sú zdraviu prospešné, nachádzajú sa v ústnej sliznici, črevnej flóre, tráviacej sústave a pod. • Vedný odbor, ktorý skúma baktérie – BAKTERIOLÓGIA. • Zakladateľom je LuisPasteur( 1822 – 1895), vedecky opísal príčiny chorôb besnoty a zaviedol pasterizáciu potravín a Róbert Koch(1843 – 1910). • Baktérie sú pôvodcami bežných ochorení (angína, zápal hrdla, zubný kaz) a aj vážnejších ochorení (zápal pľúc, týfus, tetanus).
Alimentárne nákazy (potravinové), ich pôvodcami sú patogénne baktérie v potravinách. Príčinou je nedostatočná tepelná úprava. Najviac rozšírené sú (salmonelóza, listerióza a butolinizmus). • Antibiotiká – látky, ktoré už v nepatrných dávkach • zastavujú rast alebo usmrcujú baktérie. • Alexander Fleming objavil liečenie antibiotikami po objavení penicilínu. • Súčasná medicína utlmuje liečbu antibiotikami a zdôrazňuje prevenciu. Významnú úlohu zohrávajú probiotiká a podpora prirodzenej odolnosti. • Nadmerné užívanie antibiotik vedie k rezistencii (odolnosti) baktérii.
Rezistentné baktérie obsahujú gén pre bielkoviny, ktoré ich chránia pred účinkami antibiotík. Tieto gény vznikajú mutáciou alebo ich baktérie získavajú od iných baktérií. Takéto gény sa nachádzajú v molekule DNA, ktorá sa nazýva plazmid. Ten sa ľahko šíri z jednej baktérie do druhej. • Stavbou tela a spôsobom výživy sa od ostatných baktérií líšia sinice (cyanobaktérie). • Ich telo tvoria jednobunkové alebo mnohobunkové stielky. Často tvoria slizom obalené kolónie. V ich bunkách je prítomná len kruhová DNA a farbivá (zelený – chlorofyl, modrozelený – fykocyanín, červený – fykoeritrín).
Sinice obývajú rôzne biotopy. Sú odolné voči vysokým teplotám ( 75 – 80 stupňov C) ale aj nízke teploty ( 0 stupňov C). • Vo vodných nádržiach sú súčasťou fytoplanktónu, vytvárajú tzv. vodný kvet. Nádrže s vodným kvetom nie sú vhodné na kúpanie, pretože obsahujú cyanobaktérie (Microcystic, Anabena), ktoré spôsobujú kožné ochorenia. • Niektoré patria medzi pôdne organizmy (Nostoc).
