260 likes | 413 Views
Prednáška. Stochastické modelovanie. Modely zásob s kladnou dobou dodania. Predpoklady: L 0 Znovuobjednávací bod: 1. L = t * S = 0 2. L t * S = q * - ( t * - L).r k L 3. L t * a t * L/2 S = ( L – t * ).r k L 4. L t * a t * L/2 S = L/ t * .r k L
E N D
Prednáška Stochastické modelovanie
Modely zásob s kladnou dobou dodania • Predpoklady: L0 • Znovuobjednávací bod: • 1. L = t* S = 0 • 2. L t* S = q* - ( t* - L).r • kL • 3. L t* a t* L/2 S = ( L – t* ).r • kL • 4. L t* a t* L/2 S = L/t*.r • kL • L/t* - zvyšok podielu L/t* napr. [11/4]=3 • [16/3]=1
Predpokladajme, že intenzita dopytu po komodite je r = 100 jednotiek za deň. Náklady na objednávku sú c3 = 16 p.j. Jednotkové náklady na skladovanie sú c1 = 0,02 p.j. na jednotku a deň. Úlohou je určiť hladinu zásob S, na ktorej je potrebné zvoliť znovuobjednávací bod (zadať objednávku). Príklad
1. Určenie veľkosti poistnej zásoby ak dopyt je spojitou náhodnou veličinou s normálnym rozdelením P ( x B + Lr ) , Lr - dopytpočas L B+q B-Lr Lr B L t Klasické Stochastické Modely zásobPoistná zásoba
- dopyt je náhodná veličina s N( a 2) - dopyt xL je náhodná veličina s N(L , L2) Úlohou je stanoviť B: P ( xL B + L ) , po úpravách dostaneme: P ( xL B + L ) 1 - F ( B + L ) 1 - 1 - =
Za predpokladu, že dopyt má normálne rozdelenie s parametrami = 100j., 2 = 100j. vypočítajme pre predchádzajúci príklad - pre jednotlivé doby dodania L hodnoty poistných zásob. Zvoľme = 0,05. Príklad
2. Určenie veľkosti poistnej zásoby ak je dopyt vyjadrený empirickým rozdelením
Modely statické stochastické • 1. Model určenia jednorázovej zásoby • Predpoklady: x, q, cp, cn,S = q • A . Nech dopyt x je diskrétna náhodná veličina
Pre optimálnu veľkosť objednávky q* musí platiť: E(N(q*-1)) E(N(q*)) E(N(q*+1)) F(q*-1) = P(x q*-1) P(x q*) = F(q*)
V podniku má byť inštalovaný špeciálny prístroj z dovozu a je potrebné určiť, koľko má byť pri nákupe objednaných náhradných súčiastok. Známe sú empiricky zistené pravdepodobnosti p(x) počtu výmen x určitej súčiastky za čas životnosti prístroja. Cena 1 ks náhradnej súčiastky je 5000 p.j. Ak pri poruche prístroja náhradná súčiastka nie je k dispozícii, vznikne podniku strata 100000 p.j. na kus. Nadbytočné náhradné súčiastky sú bezcenné. Rozdelenie dopytu x: Príklad
B. Nech dopyt x je spojitá náhodná veličina s normálnym rozdelením s parametrami a 2. • Distribučná funkcia normálneho rozdelenia: • 1 – F(q*) –riziko neuspokojeného dopytu
Dopyt x je spojitá náhodná veličina s normálnym rozdelením s parametrami a 2 = 25. Jednotkové náklady spojené s nedostatkom cn = 100 p.j. a jednotkové náklady súvisiace s nadbytočnou zásobou sú 5 p.j. Úlohou je určiť optimálnu veľkosť objednávky. Príklad
A. Dopyt je diskrétna náhodná veličina X • Pravdepodobnosť predaja x jednotiek je p(x). • Náklady pri nákupe q jednotiek: cn . q • Stredná hodnota príjmov (tržieb) pri predaji: A) B) • Zisková funkcia: 2. Statický model s maximalizáciou ziskovej funkcie
Zisková funkcia zovšeobecneného modelu: stredná hodnota dopytu: Z(q) = (cp – cz) - (cn – cz)q – (cp + cd – cz) Z (q) > Z(q-1) Z(q) – Z(q -1) = Δ Z(q) > 0 Z (q) ≥ Z (q + 1) Z(q) - Z(q + 1) = Δ1 Z(q) ≥ 0. Δ Z(q) = (cp + cd – cz) P(q) + cz – cn> 0 P(q) =
Ekonomický význam: cn - cz cp – cn cp – cn + cd cn straty, ak q bolo vyššie ako dopyt cp straty, ak q bolo nižšie ako dopyt. B. Dopyt je spojitá náhodná veličina Optimálne riešenie:
Do predajne Zelenina-ovocie treba určiť dennú dodávku určitého druhu zeleniny, ktorej kus stojí 10 Sk (cp) prvý deň. Na druhý deň ju už možno predať len za 5 Sk (cz). Nákupná cena je 8 Sk (cn). Predpokladajme, že pri vyčerpaní zásoby zeleniny z dôsledku prechodu kupujúcich do inej predajne vznikla strata 3 Sk za chýbajúci kus (10-8=2 strata na zisku + 1 Sk za budúcu nedôveru). 1.Dopyt má nasledovné empirické rozdelenie pravdepodobností: 2. Dopytmánormálnerozdelenie so strednouhodnotu = 100 ks a = 20 ks. Vypočítajte pre obidva prípady optimálne hodnoty q*. Príklad
Modely dynamické stochastické S x x t1 t2 x - S x t
Priemerná veľkosť zásob v priebehu cyklu t: x < S x > S Priemerná veľkosť nedostatku zásob v priebehu t: 0 x < S x > S
L(S) = L(S*-1) L(S*)
Postup: • vypočítame hodnoty L(S) pre všetky hodnoty S • 2. Vypočítame podiel • 3. Preveríme platnosť vzťahu • L(S*-1) L(S*) • a určíme S*
Dopyt po určitej položke v zásobách je určený nasledovným empirickým rozdelením: Jednotkové skladovacie náklady c1 = 100 p.j., v prípade deficitu vznikajú náklady c2 = 2000 p.j. Úlohou je určiť optimálnu hodnotu S*. Príklad