Metodika pre zostavenie inventúry území znečistených POPs

1. Metodika pre zostavenie inventúry území znečistených POPs

2. Základné pojmy • Kontaminant POPs - tie substancie vo vzduchu, vode a pôde, ktoré spôsobujú vyvolané účinky. Ich koncentrácia prekračuje prirodzené pozadie, alebo sa prirodzene v prírodnom prostredí vôbec nenachádzajú. • Vyvolané účinky – nežiadúce, alebo škodlivé účinky na organizmy, následkom ktorých prichádza k úmrtiu, meniacemu sa tráveniu, meniacej sa telesnej váhe a váhe jednotlivých orgánov, meniacej sa koncentrácie enzýmov, alebo vedúce k patologickým zmenám organizmu. • Kontaminácia POPs - ich vnik do ovzdušia, vody, pôdy, chemických látok a živých organizmov, čím je ovplyvnená ich kvalita.

3. Základné pojmy • Kontaminované miesto POPs - je miesto kde, kde sa tieto vyskytujú v koncentráciach : 1. väčších ako je koncentrácia POPs prirodzeného pozadia a tak môže v dlhodobom pôsobení byť rizikovým faktorom pre zdravie ľudí a pre životné prostredie. Teda s koncentráciami väčšími, ako je bežná na územiach mimo hodnotených území znečistených POPs 2. väčších ako to vyžadujú príslušné legislatívne a iné normatívne ukazovatele • Prirodzené pozadie – územie, ktoré nie je ovplyvňované substanciami, ktoré môžu mať vzťah k POPs • Koncentrácia prirodzeného pozadia – – koncentrácia POPs vyksytujúcich sa v prostredí mimo vplyvov priemyselných aktivít a v špecifických prípadoch i v územiach prináležiacich k územiam relatívne nedotknutých touto aktivitou.

4. Základné pojmy • Prirodzené pozadie – územie, ktoré nie je ovplyvňované substanciami, ktoré môžu mať vzťah k POPs • Koncentrácia prirodzeného pozadia – koncentrácia POPs vyksytujúcich sa v prostredí mimo vplyvov priemyselných aktivít a v špecifických prípadoch i v územiach prináležiacich k územiam relatívne nedotknutých touto aktivitou. • Koncentrácia POPs – množstvo POPs v danom prírodnom prostredí (voda, vzduch, pôda, sediment) Poznámka: Výskyt POPs v ostatných komoditách (potraviny, ľudská populácia, živočíšstvo) vzhľadom na nejasný pôvod – lokalizáciu zdroja kontaminácie, pre inventúru území v tejto časti úlohy neuvažujeme.

5. Metódy získavania informácií pre identifikáciu území znečistených POPs • staršie environmentálne správy • hlásenia a správy z miest s prejavujúcim sa výskytom, resp. podozrením na výskyt POPs v rôznych komoditách životného prostredia • interné environmentálne programy • z miest výskytu súčasných, alebo minulých činností, resp zariadení, pri ktorých sa vyskytli POPs • podobnosť k iným kontaminovaným miestam • výsledky náhodného monitorovania jednotlivých komodít životného prostredia

6. Zdroje informácií o miestach výskytu POPs • výsledky geologických a hydrogeologických prieskumov • údaje z miestnych a podnikových archívov • podnikové správy • údaje z územného plánu • výkresy a plány jednotlivých zariadení a miest výroby, distribúcie, využitia • údaje o skladovaní • údaje o skládkovaní, resp. inom spôsobe ich zneškodnenia ako odpadu • výsledky náhodného a cieleného monitoringu. Spolu bolo spracovaných z dostupných údajov spolu 12 686 monitorovacích výsledkov

7. Problémy spojené s identifikáciou kontaminovaného miesta • údaje skartované ( hlavne z dôvodov transformácie vlastníckych vzťahov) • nedostupnosť údajov o dovoze (pesticídov) • nedostupnosť údajov o množstvách (pesticídov) využitých vo výrobe • nedostupnosť údajov o množstvách (pesticídov) dnes ešte skladovaných • nedostupnosť údajov o množstvách (pesticídov) skládkovaných • nedostupnosť údajov o množstve (pesticídov) inak zneškodnených • neúplnosť údajov z monitorovania emitentov dioxínov a furánov • neúplnosť údajov z monitorovania emitentov HCB • malé množstvo údajov o výskyte POPs v pôdach, sedimentoch

8. Použité podklady Medzivládne a vládne dohovory a dokumenty Národné podklady a dokumenty • Koncepcia dobudovania komplexného monitorovacieho a informačného systému v životnom prostredí (MŽP SR) • Právne predpisy v SR, ktoré sa dotýkajú oblasti POPs. • Príslušné STN dotýkajúce sa sledovania POPs v jednotlivých komoditách: STN 75 71 11 – Pitná voda STN 75 75 01 – Vybrané organochlórové insekticidy, PCB, ... STN 75 72 41 – Kontrola odpadových a osobitných vôd STN 75 71 71 – Zloženie vody pre priemyselné a chladiace okruhy STN 75 71 43 – Závlahová voda

9. Výsledky zo sledovania POPs v SR : • ovzdušie • voda • sedimenty • pôda • biota • krmivá • potraviny • ľudské organizmy Z týchto komodít pre určenie území, resp. zdrojov výskytu POPs uvažujeme len ovzdušie, vodu, sedimenty, pôdu a ďaľej výskyt POPs v odpadoch ako takých (resp. zariadeniach v prevádzke, kde POPs sa vyskytujú).

10. Monitorovanie jednotlivých zložiek životného prostredia ovzdušie : Ústav preventívnej a klinickej medicíny (Národné referenčné centrum pre dioxíny a príbuzné zlúčeniny) - daľej ÚPKM Slovenský hydometeorologický ústav – ďaľej SHMÚ voda : SHMÚ, Slovenský vodohospodársky podnik š. p. OZ Povodie Bodrogu a Hornádu, OZ Povodie Hrona, OZ Povodie Váhu Výskumný ústav vodného hospodárstva (Národné referenčné centrum pre blasť vôd na Slovensku)–ďaľej VÚVH Výskumný ústav potravinársky – ďaľej VÚP Štátny zdravotný ústav SR- ďaľej ŠZÚ, Štátny zdravotný ústav (okresný) v Trenčíne, Trnave, Žiari nad Hronom, Žiline, Trenčíne, Dunajskej Strede, Senici, Prešove

11. Monitorovanie jednotlivých zložiek životného prostredia sedimenty: ÚPKM, SHMÚ, VÚVH, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra – ďalej ŠGÚDŠ pôda : ÚPKM, Štátny zdravotný ústav Žilina, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky – ďalej ÚKSÚP, VÚP, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy – ďalej VÚPOP odpady : VÚVH, Okresné úrady – odbory životného prostredia, Slovenská agentúra životného prostredia

12. Použité podklady o skládkovaní POPs • údaje z „Rozhodnutí príslušného OÚ OŽP, ktorý vydal súhlasné rozhodnutie pre jednotlivé skládky na skládkovanie odpadov, ktoré môžu obsahovať POPs • údaje z hlásení jednotlivých pôvodcov o vzniku, množstve, charaktere (kat. číslo) a spôsobe využitia, prípadne zneškodnenia nebezpečných odpadov • údaje o odkaliskách v SR (MŽP SR) a ich využití pre skládkovanie odpadov Použité podklady pre identifikáciu POPs v ostatných zložkách životného prostredia • údaje z máp pôdneho znečistenia POPs • údaje o výskyte POPs v sedimentoch a vodách • údaje z monitorovacích objektov emisií POPs

13. Klasifikácia (zdrojov) a území • pozitívne, kde boli zistené nadlimitné hodnoty POPs potvrdené monitoringom, či inými dokumentami • potencionálne, kde prítomnosť POPs môžeme predpokladať vzhľadom na charakter činnosti vedúcej k potencionálnemu úniku POPs v akejkoľvek forme.

15. Inventúra území znečistených POPs v Slovenskej republike

16. Výskyt POPs v prírodnom prostredí Skutočný i potenciálny výskyt je viazaný na miesta: • ich cielenej výroby (resp. na miesta, kde sa vyskytujú ako medziprodukt výroby, alebo ako nechcený dôsledok výroby) • ich rozšírenia, alebo následného využitia (ako produktu) v akejkoľvek sfére ľudskej činnosti • ich nechceného úniku pri inej výrobe • ich skladovania, resp.skládkovania, či skládkovania ako odpadu

17. Prírodné faktory ovplyvňujúce rozširovanie POPs Jedná sa hlavne o: • „kvalitu geologického prostredia“ – hlavne priepustnosť- v lokalitách výskytu POPs • hydrografiu územia (máme na mysli hustotu vodných tokov a plôch a ich vzájomné prepojenie) v užšom a širšom slova zmysle, teda ako „prenosového média“ • veterné, resp. klimatické pomery územia (smery a četnosti vetrov, resp. teplotné, či zrážkové pomery) v lokalitách primárneho i druhotného výskytu POPs, kde tieto tak isto považujeme za prenosové médium.

18. Znečistené územia – ohrozené oblasti v SR • Bratislavská • Trnavskogalantská • Hornonitrianská • Hornopovažská • Strednopohronská • Strednogemerská • Strednospišská • Košická • Strednozemplínska

19. Rozdelenie POPs pre účely ich lokalizácie - priemyselné chemikálie – PCB, hexachlórbenzén - pesticídy – Mirex, Chlórdan, Aldrin, Dieldrin, Toxafén, Endrin, Heptachlór, DDT - nechcené vedľajšie produkty chemickej výroby a spaľovania – dioxíny, furány

20. Polychlórované bifenyly – výskyt v • elektrických zariadeniach (pozostatok bývalej výroby týchto zariadení, ktoré sú ešte v prevádzke). Sú to hlavne: transformátory, kondenzátory, regulátory napätia, obvodové ističe, vypínače, elektrické káble plnené kvapalinou • iných výrobných zariadeniach (tak isto pozostatok bývalej výroby týchto zariadení). Jedná sa o systémy prenosu tepla, niektoré hydraulické zariadenia, vákuové čerpadlá (ktoré sú ešte prevádzke). • odpade, kde nachádzame všetky vyššie uvedené už nepoužívané zariadenia, resp. oleje s obsahom PCB, ktoré splnili svoju funkciu v uvedených zariadeniach. Tu zaraďujeme i výrobné zariadenia z priamej výroby PCB, ako aj všetky nedistribuované produkty výroby, či pomocné zariadenia a kontaminované prostredie v okolí výrobne. Patria sem i skládkované popolčeky zo spaľovania, resp. komponenty čistenia dymových plynov, atď.

21. Polychlórované bifenyly – výskyt v • kontaminovanom prostredí, t. j. životnom prostredí (nechcený výskyt), ktoré bolo kontaminované PCB. Jedná sa o vody rôzneho druhu, sedimenty, pôdu a ovzdušie. Poznámka : Výskyt PCB v ostatných výrobkoch, kde boli súčasťou prímesí, ktoré „zušlachťovali“ tento výrobok (či to už boli farby, výrobky z gumy, atď.) v dnešnej dobe, teda po cca 20 rokov od ukončenia výroby PCB neuvažujeme.

22. PCB -Zdroje znečistenia Primárne zdroje znečistenia : • výrobné, či iné zariadenia, kde PCB je súčasťou týchto zariadení a sú v používaní, resp. mimo prevádzku. Tieto zariadenia sú v evidencii. • spaľovne a iné, kde PCB vznikajú. ba. pozitívne zdroje (sú monitorované a evidované) bb. potencionálne zdroje (nie sú monitorované a výskyt sa predpokladá) Jedná sa hlavne o spaľovne komunálneho odpadu, spaľovne zdravotníckeho materiálu, zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, teplárne, resp. iné spaľovacie zariadenia.

23. PCB -Zdroje znečistenia Sekundárne zdroje znečistenia : • skládky odpadov, kde sa pozitívne vyskytujú odpady s obsahom PCB (obsah PCB v odpade je limitovaný – pozri „Metodika.....“). • skládky odpadov, kde výskyt PCB predpokladáme. Jedná sa o skládky odpadov, kde PCB môže byť súčasťou odpadov hlavne z procesov spaľovania, resp čistenia dymových plynov a iných čistiacich procesov.

24. Hexachlórbenzén - výskyt • v spaľovniach a iných tepelných zdrojoch, kde HCB vznikajú. Jedná sa hlavne o spaľovne komunálneho odpadu, spaľovne zdravotníckeho materiálu, zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, teplárne, resp. iné spaľovacie zariadenia vrátane metalurgie kovov. • odpadoch, (na skládkach odpadov) kde boli uložené staré zásoby nevyužitých fungicídnych prípravkov s obsahom HCB, resp chlórovaných rozpúšťadiel či iných nebezpečných odpadov obsahujúcich HCB. Poznámka : ich identifikácia je vzhľadom na časový odstup od ich možného uloženia, vtedajšej evidencie odpadov a ich názvoslovia veľmi obťažná. Na skládkach ďalej predpokladáme ich výskyt v uložených popolčekoch, resp iných komponentoch čistenia dymových plynov. • kontaminovanom prostredí, ako nechcený výskyt v ovzduší (kde hlavnými zdrojmi emisií sú spaľovne odpadu a technológie tepelných metalurgických procesov) a sekundárne z týchto emisií kontaminované pôdy a vodné plochy.

25. HCB – zdroje znečistenia A. Primárne zdroje znečistenia : a. spaľovne a iné, kde HCB vzniká. a. a. pozitívne zdroje (sú monitorované a evidované) a. b. potencionálne zdroje (nie sú monitorované a výskyt sa predpokladá) B. Sekundárne zdroje znečistenia : a. skládky odpadov, kde sa pozitívne vyskytujú odpady s obsahom HCB. b. skládky odpadov, kde výskyt HCB predpokladáme. Jedná sa o skládky odpadov, kde HCB môže byť súčasťou odpadov hlavne z procesov spaľovania, resp čistenia dymových plynov a iných čistiacich procesov.

26. Pesticídy – výskyt v • odpadoch, - v skladoch a na skládkach odpadov - kde boli uložené staré zásoby nevyužitých pesticídnych prípravkov Poznámka : ich identifikácia je vzhľadom na časový odstup od ich možného uloženia, vtedajšej evidencie odpadov a ich názvoslovia veľmi obťažná. Pesticídy - zdroje znečistenia (sekundárne) a. v skladoch a na skládkach odpadov kde sa pozitívne nachádzajú tieto prípravky ako odpad b. v skladoch a skládkach, kde ich výskyt predpokladáme.

27. Dioxíny ( PCDDs), furány (PCDFs) – nechcené vedľajšie produkty chemickej výroby a spaľovania - výskyt • spaľovne komunálneho odpadu, spaľovne nemocničného materiálu a spoluspaľovne odpadov. Predstavujú najväčší zdroj emisií dioxínov a furánov. • spracovateľské technológie kovov, hlavne ocele, medi a hliníka • ostatné spaľovacie technológie – zdroje tepelnej energie • skládky odpadov, kde : - dochádza k neriadenému (mimovoľnému) spaľovaniu odpadov - sú skládkované popolčeky, či iné odpady z procesov spaľovania, resp. čistenia dymových plynov a iných čistiacich procesov spaľovania • v kontaminovanom prostredí t. j.v životnom prostredí ktoré bolo kontaminované PCDDs a PSDFs. Jedná sa o vodné plochy, sedimenty, pôdu a ovzdušie.

28. Dioxíny ( PCDDs), furány (PCDFs) – nechcené vedľajšie produkty chemickej výroby a spaľovania – zdroje znečistenia A. Primárne zdroje znečistenia : a. spaľovne, spracovateľské technológie kovov a ostatné spaľovacie technológie, kde PCDDs a PCDFs vznikajú. a. a. pozitívne zdroje (sú monitorované a evidované) a. b. potencionálne zdroje (nie sú monitorované a výskyt sa predpokladá) B. Sekundárne zdroje znečistenia : skládky odpadov, kde výskyt PCDDs a PSDFs predpokladáme. Jedná sa o skládky odpadov, kde PCDDs a PSDFs môže byť súčasťou odpadov hlavne z procesov spaľovania, resp čistenia dymových plynov a iných čistiacich procesov, resp. dochádza k mimovoľnému horeniu odpadov.

29. Známe výsledky monitorovania POPs v SR Priemyselné chemikálie : v ovzduší vo vode v sedimentoch v pôde v ostatných – (biota, potraviny, ľudia), ktoré pre inventarizáciu neuvažujeme Pesticídy : vo vode v pôde v sedimentoch Dioxíny a furány : v ovzduší vo vode v pôde

30. TO BE CONTINUED...