1 9 . marec 2009

1. Vplyv globálnej finančnej krízy na ekonomiku a bankový sektor SR Zdenko Štefanides, VÚB a.s. zstefanides@vub.sk 19. marec 2009

2. Agenda • Dopad finančnej krízy na ekonomiku SR • Implikácie pre bankový sektor

3. Vplyv krízy na ekonomikuSR Zahraničná reálna ekonomika Zahraničný finančný systém nepriame vonkajšie vplyvy (finančné) priame vonkajšie vplyvy (reálne) 1 3 vnútorné vplyvy Domáca reálna ekonomika Domáci finančný systém 2

4. Vplyv krízy na ekonomikuSR Zahraniční regulátori Zahraničná reálna ekonomika Zahraničný finančný systém nepriame vonkajšie vplyvy(finančné) priame vonkajšie vplyvy (reálne) 1 3 vnútorné vplyvy Domáca reálna ekonomika Domáci finančný systém 2 Domáci regulátori NBS, vláda oficiálne úrokové sadzby, fiškálne stimuly,... nové pravidlá likvidity, poistenie vkladov,...

5. Časová postupnosť • Nepriame (finančné) vonkajšie vplyvy • zhruba rok od vypuknutia finančnej krízy v lete 2007 bolo Slovensko kríze vystavené len jej nepriamym vonkajším vplyvom, najmä sprísneným globálnym úverovým podmienkam • Nadchádzajúce prijatie eura nás do značnej miery ochránilo od negatívneho vplyvu, ktoré mala kríza na finančné aktíva niektorých susedných krajín • Vnútorný kanál • Domáci bankový sektor bol do veľkej miery tlmičom vonkajšieho vplyvu (vďaka prebytku likvidity, dostatku kapitálu a konzervatívnemu obchodnému modelu) • Priame (reálne) vonkajšie vplyvy • priamy vplyv poklesu ekonomickej aktivity našich obchodných partnerov na slovenských výrobcov a sektor služieb • tento vplyv je citeľný zhruba od októbra a naberá na intenzite • bude pretrvávať až do oživenia globálnej ekonomiky 1 2 3

6. 1. Nepriame (finančné) vonkajšie vplyvy (1/2) • Úverové podmienky sa sprísnili celosvetovo Vývoj rozpätia (spread) požadovaného pri úverovaní podnikov v EMU (iTRAXX,125 firiem, 6 sektorov, 5-ročné financovanie) Zdroj: Reuters, VÚB

7. 1. Nepriame (finančné) vonkajšie vplyvy (2/2) • Finančná kríza spôsobila výpredaj rizikových aktív, vrátanie mien a dlhopisov krajín V4. • Ani Slovensko sa nevyhlo zdraženiu dlhodobých zdrojov. Rozdiel oproti 10-ročným referenčným úrokom Nemecka vzrástol z 10 bps na 170. Výkonnosť mien krajín V4 oproti Euru (v %, k 1.1.2008) Vývoj spreadu 10-ročných dlhopisov krajín V4 oproti Nemecku (v % bodoch) Zdroj: Reuters, VÚB

8. 2. Vnútorný kanál • V slovenskom bankovom sektore je stále prebytok likvidity, aj keď s klesajúcim trendom (dočasne prerušeným kvôli prechodu na euro) • Cena krátkodobých zdrojov aj preto ostala na Slovensku stabilná a oproti eurozóne sa dočasne dokonca znížila 3M BRIBOR vs EURIBOR (v %) likviditná kríza Zdroj: Reuters, VÚB Zdroj: NBS, VÚB

9. 3. Priame vonkajšie vplyvy (1/4) • Globálna kríza poškodila dôveru, export a investície aj v Európe • V Eurozóne sa v roku 2009 očakáva prepad HDP o 2,7% (ECB) a návrat k rastu, aj to len veľmi miernemu, nie skôr ako v budúcom roku Očakávaný profil rastu HDP v EÚ a Eurozóne Zdroj: Európska komisia Zdroj: Capital Economics

10. 3. Priame vonkajšie vplyvy (2/4) • Kvôli súčasne prebiehajúcej korekcii na trhu nehnuteľností aj úverov globálna kríza bude pravdepodobnejšie najhoršou od 30-tych rokov Trvanie a hĺbka recesií v krajinách OECD od roku 1960 (zdroj IMF, WP 08/274) Zmrazenie úverov a korekcia cien nehnuteľností zvykne byť dlhšia ako prepad HDP

11. 3. Priame vonkajšie vplyvy (3/4) • Hospodársky cyklus SR je od roku 2002 synchronizovaný s EMU/EÚ • Kvôli vysokej závislosti od exportu, vplyv na SR môže byť značný • Index ekonomického sentimentu v SR padol po októbri 2008 oveľa prudšie ako v Eurozóne, dokonca na úrovne indikujúce prepad aktivity

12. 3. Priame vonkajšie vplyvy (4/4) • Obzvlášť citlivými sú exportne a procyklicky orientované odvetvia • Automobilový a elektrotechnický priemysel • Textilný priemysel • Nehnuteľnosti • Logistika • Maloobchod • HoReCa

13. Ktoré sektory majú sklon sa z recesie zotaviť skôr ako celkové hospodárstvo? Zdroj: McKinsey

14. Agenda • Dopad finančnej krízy na ekonomiku SR • Implikácie pre bankový sektor

15. Zmena strategických priorít bankového sektora • Likvidita • Kapitálová primeranosť • Kvalita úverového portfólia . . . • Ziskovosť

16. Na Slovensku je krátkodobej likvidity prebytok, no dlhodobé zdroje sú aj pre banky v lepšom prípade drahé, v horšom nedostupné Spreads 10-ročné dlhopisy (AAA) Zdroj:Reuters • Pre porovnanie, cena 10-ročných zdrojov pre top banky je v súčasnosti zhruba 250 bodov. Pred rokom to bolo 90 bodov a v lete 2007, pred krízou len okolo 30 bodov.

17. Bond Spreads Banky

18. Požiadavky na kapitál enormne stúpli • Pád Lehman Brothers 15.9.2008 naplno odhalil riziko insolvencie globálneho finančného systému. • Banky musia navýšiť kapitál na 14% aktív v 10% pred krízou (A.Greenspan) • Banky zlepšujú kapitálovú primeranosť dvomi spôsobmi: novým kapitálom (čo je limitované vývojom na akciových trhoch) a predajom aktív (oddlženie) Vývoj akcií európskych bánk (DJ Euro stoxx banks, 1.1.2007=100) Zdroj: The Economist, 18.12.2008 Zdroj: Reures, VÚB

19. A kvôli hospodárskej kríze finančná výkonnosť podnikov padá a riziko nesplatenia úverov stúplo • Citigroup očakáva v roku 2009 pokles ziskov firemného sektora celosvetovo o 40 percent z dnešných úrovní (Reuters, 22.1.2009) • Celosvetovo, podľa ratingovej agentúry Moody’s, defaulty korporátnych dlžníkov v minulom roku vzrástli štvornásobne a pre tento rok očakávajú nárast trojnásobný (speculative grade, 2007: 0,9%; 2008: 4,0%; 2009: 12%) • V USA očakávaný default rate 15,3% by mal prevýšiť historické maximum, ktoré bolo počas Veľkej depresie • V EU by dokonca defaulty korporátnych dlžníkov v portfóliu Moody’s mali vzrásť na viac ako 18% (z 2,0% v 2008 a 1,1% v roku 2007)

20. Pokles ziskovosti podnikov sa prejavil aj na Slovensku, v roku 2009 pravdepodobne ešte viac • V roku 2008, zisky podnikov klesli o 7,4% a ich podiel na HDP klesol na 14%, čo je hlboko pod maximom skoro 17% v rokoch 2006-7 • Nulový rast HDP by mohol implikovať pokles ziskov o 30-40% v r.2009 • To samozrejme motivuje firmy k znižovaniu nákladov a oddlžovaniu svojich súvah (deleveraging) => pokles dopytu po úveroch Zmena dopytu podnikového sektora po úveroch Zdroj: ŠÚSR, VÚB

21. Dopyt po úveroch poklesol aj u domácností • Podobne ako podniky, aj domácnosti redukujú svoje zadlženie kvôli zhoršujúcim sa vyhliadkam svojej finančnej situácie (napr neistota ohľadom zamestnania) • Výsledkom sú aj klesajúce ceny nehnuteľností, ktoré následne ďalej redukujú dopyt po úveroch ako aj ich ponuku Zmena dopytu domácnostípo úveroch Zdroj: NBS, VÚB Zdroj: NBS, Dotazník o úverových štandardoch Údaje vyjadrujú percentuálny trhový podiel bánk, ktoré v dotazníku uviedli zvýšeniedopytu, znížený o podiel bánk, ktoré uviedli jeho zníženie Zmeny dopytu vyjadrujú subjektívny pohľad bánk

22. Cena a dostupnosť úveru reflektuje zmenenú finančnú a ekonomickú situáciu pred krízou teraz Cena úveru • Základná sadzba (ECB, resp. NBS) je len z jedným faktorov, ktoré ovplyvňujú cenu úverov. • Rozhodujúcim faktorom brániacim výraznejšiemu poklesu ceny úverov sú vysoké likvidné a rizikové náklady. Riziková marža Riziková marža Likvidná prirážka Základná sadzba úroková sadzba Základná sadzba Čistá úroková marža Čistá úroková marža Zdroj: Slovenská banková asociácia, VÚB

23. Zhrnutie • Svetová finančná kríza v poslednom kvartáli 2008 rýchlo prerástla do krízy hospodárskej • Slovenský finančný sektor bol do veľkej miery uchránený pred prvotnými vplyvmi finančnej krízy, ktoré snáď už odzneli • Kvôli vysokej proexportnej orientácii však slovenská ekonomika môže byť oveľa výraznejšie zasiahnutá práve hospodárskou krízou našich hlavných obchodných partnerov • Obrat nastane až po oživení svetovej ekonomiky, ktoré žiaľ môže prísť oveľa neskôr ako v optimistickom predpoklade druhej polovici 2009 • Finančná kríza priniesla pre banky obrat v prioritách: likvidita, kapitál a kvalita úverového portfólia sú na prvom mieste • Následná hospodárska kríza nevyhnutne priniesla sprísnenie úverových štandardov celosvetovo (cena ako aj dostupnosti úverov) • Aj banky na Slovensku sú v úverovaní opatrnejšie a od klientov vyžadujú väčšiu mieru zainteresovanosti na financovanom projekte (viac vlastných zdrojov, resp. väčšiu mieru zabezpečenia)