300 likes | 494 Views
Výskum znalostí a poznatkov v ekonomike – koncepcie, metodológia, výsledky. M.Buček – Š. Rehák – O. Hudec Národná a regionálna ekonomika Herľany, 13.-15.10.2010. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0230-07. Koncept prezentácie.
E N D
Výskum znalostí a poznatkov v ekonomike – koncepcie, metodológia, výsledky M.Buček – Š. Rehák – O. Hudec Národná a regionálna ekonomika Herľany, 13.-15.10.2010 Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0230-07.
Koncept prezentácie • Projekt „ Regionálne dimenzie znalostnej ekonomiky „ (REDIPE) - cieľ, aktéri, koncept; • Teoretický background výskumu; • Výsledky regionálnej a firemnej dynamiky znalostí .
Rámec výskumu • Z hľadiska výskumu na Slovensku sa prvýkrát: skúma znalostná ekonomika na úrovni jednotlivých regiónov ; • využíva forma kombinovanej analýzy odvetví, podnikov a regiónov (viď teoretický koncept firemnej a regionálnej dynamiky); • na základe empirických výskumov sa získavajú nové poznatky o správaní sa inovačných firiem v SR.; • Network slovenských univerzít , pokrývajúcich územie SR a výskumne orientovaných na rôzne sektory.
Výskumné otázky Výskumná úloha sa snaží odpovedať na niekoľko základných otázok: • Aká je vlastne regionálna dimenzia znalostnej ekonomiky? • Ako sa tvoria inovácie a znalosti v rôznych typoch regiónov, prípadne akú úlohu zohrávajú v regionálnych disparitách a ich riešení? • Ktoré typy znalostí a poznatkov sú regionálne podmienené a ako? • Ako možno posilniť tvorbu inovácií a znalostí v špecifických typoch regiónov?
Účastníci • Ekonomická univerzita v Bratislave , NHF, Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja (ako koordinačné pracovisko); • Ekonomická fakulta TU Košice a Inštitút regionálneho a komunálneho rozvoja TU v Košiciach; • Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre, Katedra regionálneho rozvoja; • Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov ŽU v Žiline.
Organizácia výskumu Práce na projekte sú rozčlenené do šiestich nadväzujúcich pracovných balíkov (PB), na čele s príslušnými koordinátormi: • PB 1 Teoretické východiská Ing.Rehák(EUBA) • PB 2 Sektorová a regionálna analýza Prof. Hudec (TUKE) • PB 3 Prípadové štúdie firiem prof. Čorejová (UNIZA) • PB 4 Syntéza a formulovanie odporúčaní pre tvorbu politiky Ing. Rehák, prof. Hudec, Prof. Čorejová Doc. Fáziková • PB 5 Diseminácia výstupov prof. Buček, Doc. Tvrdoň (EUBA)
Teoretický backgroundPojmy (1) • Poznatokako (jednotlivý) výsledok poznávacieho procesu. Nové poznatky sú teda výsledkom poznávacieho procesu v rámci výskumných aktivít, ale aj praktických skúseností. • Znalosť je tvorená systémom poznatkov. Je to vzájomne previazaná (meniteľná, doplniteľná napr. novými poznatkami) štruktúra súvisiacich poznatkov, ktorú možno použiť v interakcii so svetom. (dôraz na praktické využitie). V priebehu času sa znalosti v čoraz vyššej miere stávajú kodifikovanými (explicitnými) a šíria sa medzi aktérmi. Znalosť ako systém poznatkov v sebe v tejto interpretácii zahrňuje aj zručnosti (získané prostredníctvom skúseností alebo vzdelávania)
Pojmy (2) • Pri používaní pojmov „tacit a codifiedknowledge“, ktoré tiežnemajú v slovenčine ustálený preklad, odporúčame používať deleniena: • kodifikované • nekodifikované Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zmysle systémovej teórie chápeme znalosti ako systém a poznatky ako prvky systému. Preto je logické, že výsledkom poznávacej činnosti vo vede je vedecký poznatok, že komplexnejšie systémy ako spoločnosť, ekonomika a pod. majú prívlastok „znalostná“ – t.j. znalostná spoločnosť, znalostná ekonomika, znalostný manažment.
Trochu teórie na úvod • Znalosti sú roztrúsené ( HAYEK (1937, 1945), kolektívne a ich tvorba je kolektívna ( ANTONELLI, PATRUCCO) podmienená prostredím (sociálnym, technologickým, politickým...). Úroveň využívania externých znalostí závisí od ich ceny (transakčné náklady + externality) • Regióny - čím vyššia je produkcia znalostí vo firmách prostredníctvom interného výskumu, vývoja a učenia sa a čím je vyššia difúzia znalostí medzi aktérmi a ich adopcia ako externalít (znalostné spill-overs) v iných firmách, tým vyššie výnosy a rast môžeme očakávať (ROMER, 1986; ARTHUR, 1989; KRUGMAN,1991 ). Priestorová blízkosť umožňuje vytvorenie takýchto sietí, s rastom aglomerácie firiem je výskyt sietí čoraz častejší, umožňuje opakované interakcie.
Dynamika znalostí • Výraz „dynamika znalostí“ sa spája so všetkými štádiami, ktoré sa môžu diať so znalosťami : proces tvorby, šírenia, absorpcie a ich aplikácie. • tieto procesy nie je možné skúmať bez ohľadu na špecifický kontext k miestu, v ktorom sa odohrávajú • TKD - teritoriálna/priestorová dynamika poznatkov • FKD - firemná dynamika znalosti Teoretický koncept z projektu FP6 „Regional Trajectories to the Knowledge Economy“ (P.Cooke, R.Cappelin, O.Crevoisier, H.Jaennerat, H.Halkier, A.Larson etc. )
Society and culture Culture of participation governments and governance Culture of entrepreneurship S&T policies education & labor policies innovation policies ppp life-long learning triple helix research institutes educational institutions firms alliances outsourcing clusters and valleys csr Regional dynamics of knowledge Crevoisier, 2008
Metodológia • casestudies • Regionálne prípadové štúdie • Regionálne portréty • Technická, priestorová, sociáln a politická dimenzia • Firemné prípadové štúdie • Za „prípad“ považujeme znalosťami poháňaný proces zmien vo firme (alebo inej organizácii) • Firma je „domovom“ prípadu • Fremné interview a interview , ktoré sledujú interakciu znalostí • Výsledok biografia znalostí (knowledgebiography) Výskum: 120 firiem, interview in deep s CEO najdôležitejších IKT a regionálnych firiem , 43 výskumných pracovníkov.
Siete v slovenskej vede(2002 – 2007) 472 projektov, 300 organizácií 492 väzieb, hustota 0,0055 Indegree 21 UK PRIR 15 STU CHEM Outdegree 17 UK FMFI 16 STU CHEM
Interné vs. externé siete E-I index (Krackhardt and Stern, 1988)
Jadro siete K-core test (4 – 5 ties) Technické vedy Lekárske vedy Prírodné vedy
Regionálna a sektorová analýza • Cieľom PB2 - Regionálna a sektorová analýza - zachytiť špecifiká vývoja nových znalostných trajektórií v dvoch vybraných sektoroch v každom skúmanom regióne. • poznatkotvorný reťazec (knowledgevaluechain), poznatky sa tvoria, rozvíjajú a ich využitím vo firmách sa premieňajú na ekonomickú hodnotu. • Štyri dimenzie skúmania: • teritoriálna (metropolitné, periférne, staré priemyselné), • sektorová (nové odvetvia vznikajú v kognitívne príbuzných sektoroch, pathdependence, univerzity a ich úloha), • sociálna (staré a nové siete, nízka kvalita inštitúcií – neformálna spolupráca) • politická (spontánny, nekoordinovaný proces, od podpory tvorby k podpore difúzie znalostí).
Teritoriálna dynamika znalostí- výskum v SR Bratislavský región – IKT, cestovný ruch Nitriansky región – IKT , poľnohospdárstvo Žilinský región - IKT, doprava a logistika Košický kraj – IKT, energetika a obnoviteľné zdroje
Košický kraj • silné postavenie mesta Košice • centralizovaná priestorová štruktúra – nodálny región, vnútroregionálne disparity, centrum-periféria • prílišná závislosť prevažne vidieckeho okolia na centrálnej metropole Košíc, • ostatné mestá regiónu sú výrazne za Košicami (čo do veľkosti aj ekonomicko-sociálneho významu). • nedošlo k vytvoreniu mestskej aglomerácie (ako napr. v Ostrave)
Vývoj regionálnej zamestnanosti podľa sektorov (na základe OKEČ)
VSŽ – rodokmeň IT • formovanie technologickej paradigmy regiónu • VSŽ bol ekonomicky a politicky strategickým podnikom v centrálne riadenom industriálne orientovanom hospodárstve. • vysoký počet zamestnancov (cca. 25 tis.), • podiel na HDP 9 % a na exporte SR až 11%, • vyššia inovačná aktivita, • Znalosti: VSŽ ovplyvnilo aj rodiaci sa IKT sektor, • Oddelenie informatiky, operačného výskumu... • V roku 1974 bol vo výpočtovom stredisku VSŽ namontovaný strediskový počítač IBM 370, v tej dobe špička informačnej techniky, • náskok VSŽ pred inými užívateľmi informačných technológií, vyvinuli špeciálny operačný systém UNIDO, aj na export, • Znalosti – Siemens, USA, ZSSR. Pootvorené dvere.
Po roku 1989 • VSŽ, INORGA, výpočtové strediská – základ IT v riadení výrobných procesov • Po 1989 – Procesná automatizácia, ICOS, INTAS ... VARIAS (Žilina) • INORGA (Apex, Novitech, INCOS, Acase) • Z akademického prostredia (napr. Elfa, VSL Software, Intersoft) • Lock in – hutníctvo nebránilo rozvoju IT sektora, naopak, podporilo jeho vznik a rýchly vývoj • 2005 - Druhá vlna zahraničných investorov – príchod veľkých hráčov (2005 NessKDC, RWEIT, 2006 T-Systems, 2007 IXONOS) • Viac globálny hodnotový reťazec ako klastrovanie. (globalpipelines) • Orientácia na IT služby • Localbuzz: Antik - internet, hlasová služba, GPS, výroba v Číne • Intenzívne kolektívne učenie sa, blízkosť je dôležitá
Univerzity a IT sektor • Technická univerzita, Fakulta elektrotechniky a informatiky (FEI) - informatika a kybernetika, elektronika a telekomunikácie, hospodárska informatika • Univerzita P.J. Šafárika, Prírodovedecká fakulta, Ústav informatiky, katedra teoretickej kybernetiky a matematickej informatiky, Výpočtové stredisko v roku 1967 • VŠE, SJF, atď riadenie výroby, automatizované systémy riadenia – už koncom 50. rokov • Pomer absolventov 2009: FEI/PF = 851/27 • Technická /Teoretická kybernetika (theoretical) computerscience – dnes informatika – „odlišné myslenie, iný prístup, trpezlivosť, exaktnosť , rýchlosť, kvantita a kvalita“ (výsledky z interview)
IT Valley • FEI – viac podnikateľsky orientovaná ako PF (zmluvy, financie, objem, kurikulá) • 2007 - záujmové združenie Košice ITValley, klastrová iniciatíva, (T-Systems, TUKE, UPJŠ, VÚC, Microsoft SR, Cisco Systems Slovakia, NESSKDC, Siemens PSE, Slovak Telecom a VSEIT), dnes 22 členov a 5 sympatizantov, zakladajúci člen Únie klastrov Slovenska • Firmy združené v ITValley sa vzájomne dohodli, že si nebudú vzájomne ovplyvňovať zamestnancov a presviedčať na prestup. • Interview – rozporuplné hodnotenia – len networking, firmy zatiaľ nespolupracujú, „elitný klub“, „možnosť ako sa dostať sa k univerzitám“, „hľadá sa to“, „TUKE nemá čas na ITValley“.
Niekoľko záverov • V regióne sú dôležité rôzne zdroje znalostí (regionálne aj mimoregionálne) • Prevažujú trhové znalostné linky nad výskumnými znalostnými linkami. • Priestorová blízkosť pri výmene znalostí nie je určujúca (najmä pri pobočkách nadnárodných koncernov) • Znalosti sa distribuujú rôznymi spôsobmi (mimoriadny význam pre IKT sektor majú znalostné linky využívajúce IKT – napr. inovatívna forma komunitného vývoja) • Zahraničné firmy uzavretejšie v rámci formálnych znalostných liniek voči regionálnym partnerom, ale otvorené v oblasti neformálnych znalostných liniek • Neformálne kontakty sú kľúčové v procesoch regionálnej výmeny znalostí. • Neformálne toky sú čiastočne dopĺňané formálnymi partnerstvami – ITValley a pod.
Prípadové štúdie REDIPE • Vývoj a súčasný stav IKT v nitrianskom regióne (Fáziková, Hamada, Milotová) • Finančné a inštitucionálne zabezpečenie poznatkovej ekonomiky v nitrianskom kraji (Bezáková, Hanáčková) • Podporná politika v znalostnej ekonomike (Tvrdoň, Chovanec, Štofko) • Dynamika znalostí v sektore IKT v žilinskom samosprávnom kraji na pozadí jeho historického vývoja (Imrišková, Čorejová, Mocková) • Znalostné linky sektore IKT (Hudec, Šebová, Džupka) • Dynamika znalostí v sektore energetiky v Košickom samosprávnom kraji (Burger, Hudec, Suhanyi) • Technicko – technologické inovácie a ich vplyv na znalostný potenciál miestnej samosprávy (Galata, Žárska, Špesová) • Dynamika znalostí v bratislavskom samosprávnom kraji v sektore IKT (Pástor, Rehák, Štofko, Chovanec) • Vzájomné súvislosti v znalostnej ekonomike a kongresového turizmu (Mišúnová, Tobolářová, Šebeň, Búšik)