Vymedzenie verejného sektora prostredníctvom funkcií štátu v ekonomike

1. Vymedzenie verejného sektora prostredníctvom funkcií štátu v ekonomike Verejný sektor 3.

2. Príklad Robinsona a Piatka • Spoločnosť - Robinson + Piatok • Spotrebúvajú len jeden statok – pomaranče • Majú 10 pomarančov • Ako ich rozdeliť, tak aby spoločnosť dosahovala max. užitočnosť?

3. Analýza redistribúcie podľa ekonómie blahobytu • analýza individuálneho blahobytu - princíp klesajúcej hraničnej užitočnosti vyjadrený prostredníctvom individuálnej funkcie hraničnej užitočnosti, ktorá má pre obidva subjekty (Robinsona a Piatka) rovnaký priebeh. • Hraničná užitočnosť zo spotreby prvého pomaranča je 14, druhého 12, ďalej 10, 7, 5, 4, 3, 2, 1, 0,

4. celkový individuálny úžitok/blahobyt jednotlivca dosahuje postupne hodnoty 0, 14, 26, 36, 43, 48, 52, 55, 57, 58, 58.

5. Analýza spoločenského blahobytu - nájsť najefektívnejšiu kombináciu rozdelenia pomarančov, zvoliť takú distribúciu pomarančov, ktorá znamená maximálnu hodnotu zvolenej funkcie spoločenského blahobytu. Ak prijmeme utilitaristickú koncepciu spoločenského blahobytu, tj . (W = U1 + U2 +....+ Un), potom budeme sčítavať individuálny blahobyt Piatka a Robinsona

8. V spoločnosti tvorenej Robinsonom a Piatkom dosiahne maximálny spoločenský blahobyt vtedy, keď je súčet blahobytov obidvoch jednotlivcov maximálny, t. j. pri rozdelení, kedy každému jednotlivcovi pripadne päť pomarančov (stav, ktorý je možný, ak nedošlo k žiadnym stratám efektívnosti – nie sú žiadne náklady spojené s redistribúciou).

9. V realite ale rozdelenie pomarančov 5:5 nebude možné • Predpokladajme, že Robinson má 8 (U=57) a Piatok 2 (U=26) pomaranče, potom W=83 • Ako najefektívnejšie prerozdeliť pomaranče medzi Robinsona a Piatka, ak polovicu pomarančov odobratých Robinsonovi musíme obetovať na N redistribúcie? Je to vôbec možné vzhľadom k N redistribúcie urobiť, tak aby W vzrástol, ak áno v akom pomere prerozdeliť? • Redistribúcia je spojená s vysokými nákladmi • Nepriamoúmerný vzťah medzi rovnosťou a efektívnosťou

11. Chceme sa priblížiť ideálnemu rozdeleniu 5:5. Ak by sme Robinsonovi vzali 3 pomaranče, 1,5 pomaranča by boli náklady redistribúcie. 1,5 pomaranča predstavujú pre Robinsona v tomto prípade pokles užitočnosti z 57 na 48 (užitočnosť pri 5 pomarančoch) t.j. 9 – to sú náklady redistribúcie. • Piatok by dostal 1,5 pomaranča. Jeho užitočnosť by narástla o 13,5 jednotiek – to je prínos redistribúcie, čistý prínos redistribúcie je 4,5 tj. spoločenský blahobyt by bol pri takomto rozdelení 87,5 • Existuje ale ešte efektívnejšie rozdelenie pomarančov, kedy je nárast spoločenského blahobytu vyšší.

12. Ak Robinsonovi odoberieme len 2 pomaranče, pokles jeho blahobytu bude nižší a bude síce nižší aj nárast blahobytu Piatka, ale čo je dôležité budú nižšie aj náklady redistribúcie. Z dvoch pomarančov, ktoré sa odoberú Robinsonovi, dostane Piatok len jeden (jeden pomaranč sa stráca ako dôsledok nákladov redistribúcie), bude spoločensky optimálna distribúcia podľa utilitaristickej funkcie spoločenského blahobytu (6, 3), tj. W=52+36=88

13. To čo sa teórii ekonómie blahobytu vyčíta: • teória je založená na interpersonálnom porovnávaní blahobytu, ktoré v spoločnosti s miliónmi jednotlivcov nie je možné • nie je možné reálne odvodiť skutočný priebeh funkcie spoločenského blahobytu • Ale napriek tomu sa nepochybuje o tom, že spoločnosť by mala pomáhať tým, ktorí nie sú schopní dosiahnuť potrebnú úroveň životného štandardu individuálnym spôsobom – otázka neznie, či prerozdeľovať, ale ako a v akej miere

14. Problémy redistribúcie • demotivácia: na strane prijímateľa dávky, aj na strane subjektu, ktorý musíme zdaniť, aby sme vytvorili zdroje pre poskytnutie tejto dávky – vzniká otázka, či je vhodné poskytovať sociálne dávky tým, ktorí sú schopní zarobiť si potrebné prostriedky individuálne. • náklady: redistribúcia je drahá a preto musíme zvážiť ako do akej miery vzhľadom k nákladom na ňu je vhodné ju realizovať (kompromis „trade off“) a akým najefektívnejším spôsobom  ju realizovať (napr. sociálne poistenie verzus priame dávky, vecné dávky, či bezplatné poskytovanie verejných služieb verzus finančné dávky).

15. 2. Alokačná funkcia • Rieši zlyhania trhového mechanizmu, narušenie podmienok Paretovej efektívnosti

16. Paretovo optimum • stav, kedy nemožno presunúť prostriedky v záujme zlepšenia situácie jedného jednotlivca bez toho, aby sa situácia iného jednotlivca zhoršila

17. Na problém efektívnosti alokácie zdrojov v ekonomike možno nazerať z pohľadu: • Podmienok všeobecnej ekonomickej rovnováhy (všetky trhy a vzájomné vzťahy medzi nimi) • Podmienok parciálnej rovnováhy (jeden trh)

18. Paretovu optimalitu určujú teda podmienky: I. všeobecnej ekonomickej rovnováhy: • efektívnosť vo výrobe • MRTxkl = MRTykl • efektívnosť v spotrebe • MRSAxy = MRSBxy • rovnováha medzi výrobou a spotrebou • MRS =MRT II. parciálnej ekonomickej rovnováhy: rovnováha na parciálnom trhu MB =MC

19. Ak nie sú uvedené podmienky maximalizácie blahobytu definované Paretovým optimom v oblasti všeobecnej a parciálnej rovnováhy dosiahnuté, hovoríme zlyhaní trhového mechanizmu, ktoré je potrebné korigovať štátnymi intervencia, tj. plnením alokačnej funkcie štátu v ekonomike.

20. Podmienky dosiahnutia trhovej rovnováhy: • Maximalizácia užitočnosti na strane výrobcov aj spotrebiteľov • Dokonalá informovanosť • Konkurenčné prostredie • Neexistencia kolektívnych statkov • Neexistencia externalít • Neexistencia nekomplexných trhov

21. 3.MAKROEKONOMICKÁ REGULÁCIA

22. Realizovaná prostredníctvom hospodárskej politiky štátu v záujme dosiahnutia štyroch cieľov: • Vyrovnaný ekonomický rast • Stabilná cenová hladina • Čo možno najnižšia miera nezamestnanosti • Vyrovnaná platobná bilancia

23. 4.LEGISLATÍVNA FUNKCIA

24. Regulácia ekonomiky prostredníctvom právnych predpisov je nevyhnutná, nesmie ňou byť však narušená motivácia slobodného podnikania Tvorba legislatívneho prostredia

25. II.Vymedzenie verejného sektora z pohľadu: • verejnej voľby, • verejnej správy, • verejných financií, • verejného vlastníctva • a verejnej kontroly

26. Verejný sektor ako časť národného hospodárstva, ktorá: • ktorá zabezpečuje verejné statky kolektívnej spotreby pre obyvateľstvo na neziskovom princípe, o ktorých produkcii sa rozhoduje verejnou voľbou • ktorá je riadená verejnou správou (štátnou správou a územnou samosprávou), • ktorá je financovaná z finančných prostriedkov sústredených v rozpočtovej sústave verejných rozpočtov, • ktorá podlieha verejnej kontrole

27. Verejná voľba • taký druh rozhodovania, ktoré sa uskutočňuje vo verejnom sektore, predmetom a kritériom rozhodovania je verejný záujem, • pri verejnej voľbe dochádza k vyjednávaniu medzi jednotlivými subjektmi podľa vybraných pravidiel, pričom o probléme sa rozhoduje v rámci tzv. politického trhu