750 likes | 942 Views
Nástroje environmentálne politiky. Štátna environmentálna politika (EP) EP –reakcia spoločnosti, politického systému na okruh problémov súvisiacich s ochrannou a tvorbou ŽP Definujú sa dlhodobé, strednodobé a krátkodobé ciele Dlhodobé (až 15-20 rokov) Strednodobé ( od r.2000-2010).
E N D
Štátna environmentálna politika (EP) EP –reakcia spoločnosti, politického systému na okruh problémov súvisiacich s ochrannou a tvorbou ŽP Definujú sa dlhodobé, strednodobé a krátkodobé ciele • Dlhodobé (až 15-20 rokov) • Strednodobé ( od r.2000-2010)
Orientácia a zásady štátnej environmentálnej politiky (ŠEP) – viď skriptá Aké sú priority ŠEP? I. Ochrana ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami a globálna environmentálna bezpečnosť II. Zabezpečenie dostatku pitnej vody a zníženie znečistenia ostatných vôd pod prípustnú mieru. III. Ochrana pôdy pred degradáciou a zabezpečenie nezávadnosti potravín a ostatných výrobkov IV. Minimalizácia vzniku využívania a správne zneškodňovanie odpadov. V. Zachovanie biologickej rozmanitosti, ochrana a racionálne využívanie prírodných zdrojov a optimalizácia priestorovej štruktúry a využívania krajiny
Ciele štátnej environmentálnej politiky Národný environmentálny akčný plán, 1997) Sektor A-Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Sektor B- Ochrana a racionálne využívanie vôd Sektor C-Odpadové hospodárstvo Sektor D-Rizikové faktory a jadrová bezpečnosť Sektor E-Starostlivosť o prírodu a krajinu a územný rozvoj Sektor F-Ochrana a racionálne využívanie horninového prostredia, pôdy a lesa Sektor G-Ekonomika životného prostredia Sektor H- Environmentálna informatika a monitoring Sektor I-Environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia Sektor J- Organizácia a riadenie starostlivosti o životné prostredie
Legislatívne a metodické nástroje environmentálneho riadenia -Pri výrobe - snaha o splnenie požiadaviek kvality.. - Ale súčastne aby kvalita nebola dosahovaná na úkor životného prostredia..
Zo schém vyplývajú kľúčové miesta z hľadiska produkovania odpadov (druh, )objem, vlastnosti.. • Projektovanie výrobku • Projektovanie výrobných procesov • Vlastná výroba • Balenie a skladovanie výrobkov • Likvidácia výrobku po jeho dožití
Projekt Intelligent Manufacturing System (IMS) IMS celosvetový výskumný program, využívajúci globálnu kooperáciu na hľadanie nových smerov v oblasti výroby. Ťažisko výskumu sa orientuje 4 oblastí: • Clean manufacturing (čistá výroba), green engineering-zelené inžinierstvo..) • Concurent Engineering (konkurentné inžinierstvo) • Rapid product development (rýchly vývoj výrobkov) • Pružné organizačné štruktúry a metódy riadenia
Hodnotenie a riadenie rizika Najzávažnejšou príčinou zhoršovania zdravia človeka a kvality ekosystému: Je antropogénna činnosť, ovplyvňujúca ďalšie faktory. Snahou je minimalizovať nebezpečenstvo a znižovať riziko
Hodnotenie environmentálneho rizika (Environmental risk assessment) Zamerané na hodnotenie stavu kontaminácie jednotlivých zložiek ŽP
Postupnosť krokov pri hodnotení ekologického rizika: 1, Identifikácia nebezpečenstva - Zdroje ekologických rizík-ekologické stresory /fyzikálna, chemická, biologická povaha/ 2, Hodnotenie vzťahu dávka (koncentrácia)-reakcia (účinok) • Prehodnocovanie modelových systémov na úrovniach: - biomarkery - jednotlivé organizmy - populácia - spoločenstvá - ekosystémy - krajina 3, Hodnotenie expozície (vystavenia) (kvantifikácia expozičnej koncentrácie) 4, Charakterizácia (klasifikácia) rizika (slúži ako podklad pre riadenie rizika, sumarizuje čiastkové podklady, odhaduje a popisuje riziko)
Na etapu hodnotenia rizika nadväzuje etapa Riadenia rizika (Risk management) Ciele manažmentu: • Znížiť riziko ohrozenia ľudského zdravia • Znížiť riziko ekologického ohrozenia • Znížiť riziko pod hranicu obáv • Podporiť účasť verejnosti • Používať dostupné technológie • Zaviesť systém „Platí znečisťovateľ“
Environmentálne označovanie výrobkov Environmentálne vhodný výrobok Sleduje sa vplyv výrobkov (produktov, polotovarov, materiálov) a technológii na životné prostredie - Zavádza sa označovanie výrobkov.. - Označenie zaručuje, že výrobok spĺňa parametre, minimalizujúce až vylučujúce nepriaznivé účinky na ŽP (posudzovanie v celom životnom cykle výrobku)
Ekologizácia technológie Činnosť zameraná na zmiernenie a odstránenie ekologicky nevhodných účinkov technologického procesu
Aké sú východiská a príčiny, ktoré nútia k hodnoteniu vplyvov produktov na ŽP?
1, Prežitie spoločenského systému je späté s vyváženým stavom medzi ŽP a ekonomickým systémom 2, Je morálnym záväzkom zanechať ŽP aj pre nasledujúce generácie. 3, Vzťah k ŽP má priamy dosah na sociálne a biologické podmienky jeho existencie
Problémom je, že z pohľadu súčasnej ekonomickej teórie je ŽP stále chápané ako neobmedzený zdrojv kontraste s obmedzenou disponibilitou ostatných výrobných faktorov kapitálu a ľudskej práce..
Environmentálna politika podnikateľských subjektov neznamená nadradenie požiadaviekochrany a tvorby ŽP, ako aj koncepcie udržateľného rozvoja nad ostatné ciele podniku, ale skôr implementovanie do všetkých jeho aktivít a činností.
Aké sú prístupy environmentálnej orientácie podniku Minimalizácia a prevencia pred vznikom neželateľného produktu-Waste Management Ochrana a bezpečnosť,prevencia pred vznikom škôd na zložkách životného prostredia-Safety Management Zabezpečenie kvality ako prvku konkurencieschopnosti na trhu cestou environmentálneho systému kvality-Environmental Management System (EMS) Integrovaný systém manažmentu pre celkovú kvalitu a ochranu životného prostredia-Total Quality Environmental Management
Environmentálne hodnotenie a označovanie výrobkov • Prvýkrát v Nemecku v r.1978 , značka“Modrý anjel“ • V Kanade v r.1988, „Javorový list zložený z 3 holubíc“ • V Japonsku v r.1989 „Dve ruky obopínajúce svet“ • Severský /Európa/systém v r.1989“Bielalabuť“ • V USA v r.1989, súkromný systém označovania „Green Seal“ Vo Francúzsku v r.1991 „NF Environment“ V Austrálii v r.1989, „Zelený bod“ V roku 1990 v Európskej únii-sa zaviedli princípy environmentálneho označovania V Slovenskej republike súčasťou „Národného environmentálneho akčného plánu“ je aj Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov- značka „Environmentálne vhodný výrobok“
Organizačné zabezpečenie programu realizuje : • Centrum environmentálneho hodnoteniaa výrobkov a technológií (CEHOVT)
Jedná sa o transparentný systém environmentálneho hodnotenia a označovania, kompatabilný so systémom environmentálneho práva Európskeho regiónu. • Môže sa podieľať na vytváraní správneho vzťahu subjektov trhu k zložkám ŽP, ich ochrany a tvorby • Je prvkom novej kvality- environmentálnej výrobkovej politiky na princípe dobrovoľnosti a samoregulácie
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment - EIA)
Dohovory a smernice uplatňované pri vývoji EIA na medzinárodnej úrovni: 1, Smernica Rady 85/337/EEC o posudzovaní vplyvu niekorých verejných a súkromných projektov na ŽP z 27.6.1985 2, Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na ŽP presahujúcich štátne hranice, tzv.“Dohovor Espoo“-Fínsko,25.2.1991 3, Svetová banka-výkonná smernica 4.01:Environmentálne posudzovanie (Environmental Assessment) 4, Európska banka pre obnovu a rozvoj –European Bank for Reconstruction and Development /EBRD/ - Spolu so svetovou bankou postavila požiadavku uskutočniť environmentálne posudzovanie predtým , ako poskytne podporu projektom v rámci stratégie udržateľného ekonomického rozvoja na regionálnej a národnej úrovni
Pre odbornú informovanosť: vypracované metodické príručky: • Všeobecná príručka k zákonu NR SR č.127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (1995) • Účasť verejnosti v procese posudzovania vplyvov na ŽP (1995) • Posudzovanie vplyvu skládok odpadov na ŽP (1995) • Posudzovanie vplyvu chemických technológií na ŽP (1995) • Posudzovanie rozvojových technológií (1995) • Posudzovanie vplyvov líniových stavieb /diaľnic/ na ŽP (1995) • Posudzovanie vplyvov spalovní odpadov na ŽP (1996) • Posudzovanie vplyvov odkalísk na ŽP (1996) • Posudzovanie vplyvov objektov živočíšnej výroby na ŽP (1996) • Posudzovanie vplyvov meliorácií na ŽP (1997) • Zdroje informácií o životnom prostredí (1997)
Legislatíva v SR: • Zákon NR SR č.127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov činností na ŽP • Zákon NR SR č.391/2000, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č.127/19 Z.z. • Vyhláškou MŽP SR č.52/1995 Z.z o zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na ŽP
Organizačné a inštitiucionálne zabezpečenie • Od 1.4.1999 pri MŽP SR, odbor posudzovania vplyvov na ŽP -úlohou je komplexné a systematické uplatňovanie zákona v SR, to znamená: A, posudzovanie vplyvov činností, stavieb a zariadení na ŽP (EIA) B, Strategické environmentálne hodnotenie (SEA)
Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment -EIA) • sa úspešne uplatňuje ako nástroj environmentálneho plánovania a environmentálnej politiky v hospodársky vyspelých krajinách už 30 rokov • sa považuje za jeden z hlavných nástrojov medzinárodnej ekologickej politiky pre uskutočňovanie trvale udržateľného rozvoja • predstavuje účinný preventívny systém starostlivosti o životné prostredie, ktorý vychádza z prognózy a hodnotenia očakávaných vplyvov plánovaných zámerov, projektov a rozvojových koncepcií na životné prostredie Na medzinárodnej úrovni sa dosiahol úplný súlad právnej úpravy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie v Slovenskej republike s právnou úpravou Európskej únie. Od 1.2.2006 platí nový zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona NR SR č.127/1994 Z. z. a zákona č.391/2000 Z.z o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.)
Čo je účelom zákona ?Komplexné odborné a verejné posúdenie navrhovaných stavieb, zariadenía iných činností pred rozhodnutím o ich povolení, ako aj návrhov niektorých rozvojových koncepcií a všeobecne záväzných právnych predpisov z hľadiska ich predpokladaného vplyvu na životné prostredie. Čo sa posudzuje ?Predmetom posudzovania sú stavby, zariadenia a činnosti uvedené v prílohe č.1 zákona z oblasti priemyslu, energetiky, infraštruktúry, vodného hospodárstva, poľnohospodárstva, lesnej výroby, dopravy a spojov, zmien vo využívaní krajiny, cestovného ruchu a vojenských zariadení.
Kto je účastníkom procesu posudzovania ? Celý proces posudzovania v Slovenskej republike riadi a usmerňuje Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ďalšími účastníkmi procesu sú:· Navrhovateľ· Príslušný orgán· Povoľujúci orgán· Dotknutý orgán· Dotknutá obec· Verejnosť· Odborne spôsobilé osoby· Ostatní účastníci