170 likes | 342 Views
Žena s rukami vo vreckách,... alebo cesta Domov. Sr. Sára Salkaházi 11. mája 1899 27. decembra 1944 „ Aleluja, Hľa tu som Pane, pošli mňa.“. Rodina po predčasnej smrti otca. Charakteristika:
E N D
Žena s rukami vo vreckách,... alebo cesta Domov
Sr. Sára Salkaházi • 11. mája 1899 • 27. decembra 1944 „Aleluja, Hľa tu som Pane, pošli mňa.“
Charakteristika: Veselé dievča, výmyselníčka duchaplných žartíkov s pevnou vôľou, chlapčenským temperamentom, rozhodným vystupovaním, s hlbokou sociálnou spiritualitou, vernou avytrvalou povahou. Vzdelanie: Získala učiteľský diplom v Košiciach, kde aj pôsobila ako učiteľka, no kvôli politickým pomerom iba rok. Neskôr pracovala v klobučníctve a zároveň sa stala pravidelnou korešpondentkou rôznych periodík. V roku 1919 získala novinársky preukaz.
Hotel Schalkhaz dnešný hotel Slovan. Miesto, kde bývala a neskôr stretávala s novinármi. Ona sama charakterizovala svoj život novinárky takto: „Samostatnosť, cigarety, kaviareň, túlanie sa svetom s rukami vo vreckách, rýchla večera v malom hostinci, cigánska hudba,...“
1922-23 bola zasnúbená – no zistila, že jej cestou nieje stať sa vidieckou dámou a preto vrátila snubný prsteň. Začala sa viac zamýšľať nad tým, že má život a čo s ním? V jej denníku môžeme čítať: !Čo ak si ma vyvolil pre seba Pán? Prvé slovo už odznelo a ty si ho začula, a predsa si nerozhodná, nepokojná, hľadajúca, trápiaca sa! Alebo je voľačo prečo si neodpovedala,... možno je to zamestnanie, v ktorom nachádzaš toľko radosti, možno niekoľko halierové cigarety, ktorých dym ťa zahaľuje tak nepreniknuteľne“ Boj o povolanie zvádzala 10 rokov Keď čítame jej denník , vnímame ako hlboko bola odhodlaná ísť za láskou. V každej chvíli sa snažila konať s láskou a pre lásku. Ak sa niečo zomlelo, snažila sa urobiť zmenu najprv u seba. Láska mala pre ňu veľkú hodnotu, rovnako ako záchrana duší. „ Náš rozum je potrebné kŕmiť slovom Kristovým – Pravdou. Potravou našej mysle nech je Jeho myšlienka. Nech nás jeho láska učí láske,... . Záchrana duší si vyžaduje mnoho lásky a obetí. Možno si vyžiada aj život.“
1927 - zoznámila sa so Sociálnymi sestrami a absolvovala nimi usporiadaný kurz o sociálnej práci. 1929 - podala prihlášku do Spoločnosti a nastúpila do noviciátu. 1930 - skladá prvé sľuby jej motto je „Aleluja.“ Neraz ju nechápali a dívali sa na ňu cez objektív jej minulosti. Bola nútená svoju inteligenciu potláčať. O tomto období píše“ Musela som sa prebrodiť cez seba, aby som sa striasla samej seba, aby som v tej pokore poznala samú seba. Na inom mieste píše: „ Iba Kristus vie pochopiť dušu a nik iný. Kriste môj ty vidíš moju dušu tak, ako ju ja nedokážem. Ty, to pravda vieš, že Teba chcem, Teba hľadám! Najskôr som skúšala cez srdcia ľudí smerovať k Bohu. Teraz chcem, aby som sa cez srdce Krista dostala k ľuďom.“
Jej apoštolátom bolo vedenie charity a ubytovne pre núdznych, vyučovanie náboženstva, vedenie obchodu s liturgickými predmetmi, redigovanie novín a vedenie združenia kresťanských žien a dievčat.
Turice 1940 sr. Sára skladá večné sľuby a svojím novým mottom vyjadruje odhodlanie k neustálej zmene a vydaniu života. Hľa, tu som, pošli mňa! Zakladá domy pre pracujúce dievčatá, naďalej organizuje kurzy o sociálnej práci. Jej srdce je pohnuté prenasledovaním židov. Sestry otvárajú domy, aby poskytli bezpečie prenasledovaným židom. Chce byť verná v málom – bojuje v sebe s túžbou po sebarealizácii a dávaní Bohu čosi špeciálneho, no vníma, že Boh chce jej srdce nie výnimočnosť. Takto premieňaná Sr. Sára ide ďalej. Rozhodne sa pre akt obety, v ktorom za prítomnosti svojho duchovného otca a generálnej predstavenej na jeseň 1943, vedome daruje svoj život za sestry, utláčaných a prenasledovaných.
V jej srdci horelo misionárske povolanie • Benediktíni v Brazílii oslovili sestry o pomoc • Sára dostala schválenie a tak odchádza na prípravu do materinského domu v Budapešti • Vojnové roky komplikujú odchod
Miesto zavŕšenia darovania života 27. december 1944 ...jedno z dievčat zradilo, že sr. Sára ukrývala v dome židov; vojaci obkľúčili dom,...Sára prišla až neskôr – mohla sa zachrániť, rozhodla sa zachrániť iných. Vojaci ju zobrali a spolu s ďalšími podozrivými osobami ešte v ten večer vyzlečenú donaha odstrelili do Dunaja. Tesne pred smrťou si podľa očitého svedka pokľakla a prežehnala sa pre ňu tak typicky veľkým krížom. Pán prijal jej obetu života.
Miesto odhalenia pamätníka sr. Sáre na brehu Dunajav Budapešti