MOJE ZVIERATKO

1. MOJE ZVIERATKO Projekty vznikli k predmetom prírodopis a informatika

2. Suchozemské korytnačky OBSAH Všeobecne Stavba tela Rozmnožovanie a párenie Veľkosť,hmotnosť,vek Marek Cíbik, 6. ročník

3. Všeobecne Suchozemské korytnačky vydržia dlho bez vody. Mnohé zo 41 známych druhov suchozemských korytnačiek sú veľké, než aby sa mohli zahrabať dostatočne hlboko a prečkať tak drsné podmienky zimy. Sú bezbranné voči živočíchom, ktorí ich lovia a zvlášť proti človeku, takže v mnohých oblastiach už vyhynuli. Samičky kladú svoje vajíčka s krehkou škrupinkou do vlhkej piesočnatej pôdy. Hniezdo si vyhrabávajú zadnými nohami. Dospelé korytnačky niekedy zahubia mladé tak, že sa na nich pri lezení položia a ich váhou ich rozmliaždia. Mladé korytnačky majú pomerne mäkký pancier , ktorý stvrdne až za niekoľko týždňov alebo i mesiacov. Behom niekoľkých prvých rokov života korytnačky suchozemskej rýchlo rastú a dospievajú za 7-15 rokov. Suchozemské korytnačky dosahujú najdlhší vek zo všetkých zvierat, najdlhší doložený vek je asi 180 rokov. Je však možné, že žijú až 200 rokov. Niektoré obrovské druhy, napr. Korytnačka slonia-Testudo gigantea, vážia až 220 kg a sú takmer 1 m dlhé. Sú zákonom chránené!!!

4. Stavba tela HLAVA: 1 - oko 4 - čeľuste KOSTRA: 1 - Lebka 2 - nos 5 - krk 2 - Krčné stavce 3 - jazyk 3 - Kľúčne kosti 4 - Chrbtové stavce 5 - Rebrá 6 - Panva 7 - Chvostové stavce Obr.1.: Chrbtová časť Obr.2.: Brušná časť 1 – 5 - stavcové štítky 1 - hrdlové štítky 7 - pažné štítky 6 –9 - postranné štítky 2 - ramenné štítky 8 - slabinové štítky 10 - krčný štítok 3 - prsné štítky 11 -chvostové štítky 4 - 5 -brušné štítky 12-15 - okrajové štítky 6 - análne štítky

5. Rozmnožovanie a párenie • Rozmnožovanie korytnačiek sa začína zväčša na jar, keď sa prebudia po zimnom spánku. Pri párení vznikajú často medzi samcami súboje, pri ktorých navzájom narážajú do seba panciermi. Samček suchozemských korytnačiek obrovskou rýchlosťou prenasleduje samičku, hryzie ju do predných nôh a celou silou naráža do jej panciera, pričom si hlavu vťahuje pod karapax. Často sa pri párení stáva, že samček samičku pri uhryznutí vážne poraní. Hryzenie samcov ma pravdepodobne ten význam, že samička je donútená vtiahnuť si hlavu a predné končatiny pod pancier, pričom sa jej chvost a otvor kloaky uvoľní. To je impulz na párenie. Keď to samec dosiahne, presunie sa cez zadnú časť karapaxu samice, a pazúrmi sa pevne zachytí okraja panciera. V takejto polopostavenej polohe dostáva svoj chvost pod chvost samice, pričom obidva otvory kloaky sa nachádzajú oproti sebe. Samček pri párení vydáva piskľavé a škrekľavé zvuky. Párenie trvá priemerne 5 - 10 minút. • Všetky korytnačky sa rozmnožujú vajíčkami, ktoré sú prispôsobené len vývoju na súši. Znášku môže tvoriť 1 až 150 vajec. Ich počet závisí od druhu korytnačiek a veku samice. V priebehu roka môžu byť 2 - 3 znášky. Tvarom a veľkosťou sú vajcia veľmi rozmanitého tvaru. Samička pomocou zadných nôh a chvosta vyhrabáva hniezdo v kyprej pôde, alebo rastlinných zvyškov kde zahrabáva svoje vajíčka. Po znesení vajec sa samička o znášku viac nestará. • Inkubačné obdobie je rozdielne v závislosti od druhu korytnačiek V chladnejšom lete alebo pri neskorých znáškach sa mláďatá môžu vyliahnuť až na jar nasledujúceho roku. Po skončení embryonálneho vývoja mláďatá narušia škrupinu pomocou vaječného zubu umiestneného na hornej čeľusti. Tento zub sa onedlho po vyliahnutí stratí. Čerstvo vyliahnuté mláďatá sa podobajú dospelým korytnačkám, ale majú ešte veľký žĺtkový vak, z ktorého čerpajú živiny v prvých dňoch života. Pancier mláďat je ešte mäkký a pestrejšie zafarbený. Farba vekom stráca na intenzite.

6. Veľkosť,hmotnosť,vek • Korytnačky sa priemerne dožívajú okolo 50 rokov. Sú doklady o tom, že jednotlivé exempláre dosiahli vek 80 až 200 rokov. Takéhoto vysokého veku sa dožívajú prevažne v zajatí, zriedkavejšie na slobode. Chrbtová časť panciera (karapax) dosahuje pri jednotlivých druhoch dĺžku od 10 cm až do 2 m, pričom hmotnosť je od 160 g do 600 kg. Korytnačky pohlavne dospievajú vo veku 4 až 12 rokov, niektoré druhy pravdepodobne i neskôr. Po tomto období sa rast pozvoľna spomaľuje. • Pre určovanie pohlavia platia základné pravidla: • len samičky kladú vajíčka • samičky mnohých suchozemských korytnačiek sú väčšie, ťažšie a širšie ako samce • samec má väčšinou dlhší a širší chvost • samička má spodnú časť panciera (plastrón) rovnú, samec preliačený (konkávnu) • samička má análny štítok (scuta analia) u chvosta viac vykrojený ako samec ten ho má rovnejší • samička má ritný otvor uložený na chvoste bližšie k análnemu štítku ako samec (lebo ten tam má uložený nepárový pohlavný orgán).

7. Ďakujem za pozornosť.

8. Koza domáca OBSAH Všeobecne Stavba tela Rozmnožovanie a párenie Starostlivosť Mária Semelýová, 6. ročník

9. Všeobecne Úžitkovosť kôz poznali ľudia už niekoľko storočí pred naším letopočtom. Kozy patria medzi najstaršie zdomácnené zvieratá. V minulosti ich ľudia chovali pre svoju obživu a koža im slúžila na výrobu odevov. Koza má oddelené pohlavie - cap a koza. Dnes sa koza chová hlavne pre mlieko a mäso a cap väčšinou na mäso. Je nenáročná na potravu, schopná obhrýzať všetko zelené lístie a konáriky. Spása aj menej hodnotné porasty. Niektoré plemená kôz môžu mať rohy. V zoologickom systéme patrí do triedy cicavcov, radu párnokopytníkov, podradu prežúvavcov, čeľade turovitých, podčeľade kozy.

10. Stavba tela Kostra slúži ako ochrana a opora mäkkých častí zvieraťa. Skladá sa z 213 kostí. Kostru možno rozdeliť na kostru hlavy, trupu a končatín. Svalovú sústavu tvoria svaly (mäso), ktoré sú aktívnymi orgánmi pohybu. Tráviaca sústava slúži na príjem potravy, jej spracovanie, ako aj vylučovanie nestrávených zvyškov. Začína sa ústnou dutinou potom nasleduje hltan, pažerák, predžalúdok s tromi komorami- bachor, čepiec a kniha a žalúdok, ďalej tenké a hrubé črevo. Dýchacia sústava zabezpečuje výmenu kyslíka a oxidu uhličitého v krvi. Pozostáva z nozdier a nosovej dutiny, hrtanu, priedušnice, ktorá sa rozvetvuje na dve priedušky a končí sa v pľúcnom tkanive. Cievna sústava zabezpečuje rozvod krvi rozličných častí tela. Skladá sa zo srdca, ciev a krvi. Močová sústava zhromažďuje a vylučuje z tela nežiadúce látky, moč. Močovú sústavu tvoria obličky, močovody, mechúr a močová rúra. Nervová sústavasprostredkuje a zabezpečuje prenos informácií vonkajšieho prostredia a riadi činnosť celého organizmu. Skladá sa z mozgu, predĺženej miechy a nervového vlákna. Kožnú sústavu tvorí koža a kožné útvary – mliečna žľaza, chlpy, rohy, paznechty. Paznechtmá dôležitú ochrannú funkciu prsta pri pohybe. Vyznačuje sa rýchlym rastom, t. j. 7 – 8 mm za mesiac. Mliečna žľazasa skladá zo žľaznatého tkaniva, v ktorom sa tvorí mliečny sekrét. Zbernými kanálikmi sa tento sekrét dostáva do mliečnej cisterny, ktorá je zásobárňou mlieka. Časť mliečnej cisterny zasahuje do ceckov. Mliečna žľaza kôz je rozdelená na 2 samostatné funkčné jednotky. Rohysú kožné útvary, ktorých podkladom sú duté rohové výbežky čelovej kosti. Kozy majú rohy bližšie k sebe v tvare písmena ,,V”.

11. Rozmnožovanie a párenie • Pohlavná sústava má za úlohu zachovať druh, teda produkovať pohlavné bunky a dopraviť ich do pohlavných orgánov samíc. • Pohlavná sústava capovtvoria párové semenníky, ktoré produkujú spermie a pohlavné hormóny. Súčasťou semenníkov sú prisemenníky, v ktorých sa hromadia a dorastajú spermie. • Pohlavná sústava kôzsa skladá z párových vaječníkov, ktoré produkujú vajíčka a pohlavné hormóny. Vaječníky ústia do vajcovodov, ktoré sú spojené s maternicou. Maternica sa skladá z rohov, tela a z krčka. Krček vytvára spojenie s pošvou. Pošva slúži na párenie. • Hormonálno – regulačná sústavasa vyznačuje produktmi žliaz, ktorým výlučky vstupujú do krvi alebo tkanivového moku. Produkujú ich aj bunky niektorých orgánov, napr. placenta, maternica a pod. vznikajú vo veľmi malom množstve. Ich chemické zloženie je rozmanité. Hormóny ovplyvňujú takmer všetky fyziologické procesy v organizme, medzi ktoré patrí látková premena, rast, produkcia mlieka, činnosť močovo – pohlavnej sústavy, svalov, cievnej sústavy, ale aj iné. • Pohlavný cykluskôzmá sezónny charakter a vyznačuje sa periodicky opakujúcou – rujou. Počas ruje sa u kozy uvoľňuje dozreté vajíčko, ktoré postupuje do maternice. Ruja sa prejavuje špecifickým správaním. Koza je nepokojná mečí, vrtí s chvostom a má zníženú chuť prijímať potravu. Cap v čase ruje zapácha kozím zápachom – capinou. Gravidita kôz trvá 150 dní. Koza máva zvyčajne 2 – 4 mláďatá v jednom vrhu. Produkcia mlieka je 2 – 4l mlieka za deň. • U kozliat nastupuje najprv pohlavná dospelosť vo veku 5 – 11 mesiacov až potom telesná vo veku 3 rokov.

12. Starostlivosť o mláďatá • Kozliatka sú po narodení úplne závislé na kozacom mlieku. Po uliahnutí ešte niesu funkčné všetky komory žalúdka. Skonzumované mlieko prechádza takzvaný bachorovo – čepcovým žľabom do slezu kde sa zúžitkuje. V tejto dobe kozľaťa pri cicaní primajú len malé množstvo mlieka a veľmi často cicajú až 60 – krát denne. • Vo veku 2 – 3 týždňov sa začínajú prikrmovať kvalitným senom a jadrom, ako je – jačmeň, žito a kukurica. • Úplný odstav je vo veku 6 – 10 týždňov. Na 1kg kozľaťa je potrebné 7kg mlieka.

13. Výživa a starostlivosť • Výživa kôz sa praktizuje kombinovaním kŕmením v maštali s využitím paše prípade celo ročným kŕmením. Kvalitná paša alebo seno v dostatočnom množstve stačí pokryť krmnú dávku. V období kotnosti a odchovu mláďat treba prikrmovať jadrovými krmivami a kŕmnu dávku obohacovať o minerálne lizy a vitamíny. Nevyhnutným doplnkom má byť kuchynská soľ a dostatok pitnej vody, ktorá nesmie byť chladnejšia ako 10 – 12ºC. • Zo zdravotné hľadiská treba klásť dôraz na kvalitu a bezchybnosť krmív. Ťažké poruchy zdravotného stavu vznikajú pri skrmovaní plesnivých, hnilých, namrznutých, zaparených alebo inak chybných krmív. Nebezpečné je skrmovať veľké množstvo bielkovinových a ľahko kvasiacich krmív, ktoré môžu spôsobiť zdutie alebo otravy. Kozy sú veľmi citlivé na náhle zmeny kŕmenia. Dôležitou súčasťou výživy je paša alebo kŕmenie zeleným krmivom. Základnou požiadavku využívania zelenej hmoty je postupný prechod s predkŕmením suchých objemovým krmivom. Pred začatím paše je dôležité zvieratá odčerviť a upraviť paznechty. Na napájanie kôz používame rozmanité nádoby, najlepšie kovové alebo z plastov, ktoré možno čistiť a dezinfikovať. Z fyziologického hľadiska treba zvieratá pravidelne napájať 2 – 3 – krát denne.

14. Výživa a starostlivosť • Veľký dôraz pri chove kôz sa kladie na hygienu. Pravidelne kozu čistiť hrubou ryžovou kefou a vymieňať podstielku. Na podstielku je najvhodnejšia pšeničná slama. Pred každým dojením kozy treba vemeno utrieť mäkkou utierkou. • Medzi základné predpoklady úspešného chovu patrí hygiena ustajnenia. Základnou požiadavkou je svetlý a vzdušný priestor, bez prievanu, s teplotou v zimných mesiacoch minimálne 8 – 12ºC. Skúseným chovateľom je známa skutočnosť, že zdravé a dobre kŕmené kozy lepšie znášajú chladnejšie a suché maštale ako teplé a vlhké. Vlhké prostredie negatívne vplýva na hospodárenie organizmu s teplom, čím značne rastie spotreba živín. Vlhké prostredie negatívne ovplyvňuje produkciu mlieka vysokoúžitkových kôz. Zo zdravotného hľadiska podmieňuje vznik a šírenie chorôb, napr. krívačka, choroby z prechladnutia, premorenie parazitmi a vznik rôznych infekčných ochorení. Ako podstielku používame slamu, najlepšie pšeničnú. Jasle a kŕmidlá majú byť zabezpečené proti prechladnutiu. Súčasťou každého ustajňovacieho priestoru má byť výber, ktorý zriaďujeme na slnečnej strane. Kozy sú pasienkové zvieratá a pobyt na čerstvom vzduchu prispieva  udržiavaniu dobrej kondície, priaznivo pôsobí na celkovú životaschopnosť. Udržovanie dobrého zdravotného stavu paznechtov patrí medzi pravidelné práce chovateľa. Paznechty treba ošetrovať dvakrát do roka, a to začiatkom zimy a na jar. Ku starostlivosti o kozu patrí aj denné vymieňanie podstielky.

15. Koza domáca je veľmi úžitkové, nenáročné zviera a za dobrú starostlivosť sa chovateľovi odvďačí vysokou produkciou mlieka a mäsa. Ďakujem za pozornosť.