Erich Maria Remarq u e

1. Erich Maria Remarque Noc v Lisabone

2. Erich Maria Remarque • E. M. Remarque, vlastným menom Erich Paul Kramer, sa narodil v severonemeckom mestečku Osnabrück 22. júna 1898 v rodine knihára Paula Kramera a jeho ženy Anny Marie. Vyrastal spolu so svojimi sestrami Ernou (1900-1978) a Elfriedou (1903-1943). Rodina Paula Kramera patrila k nižšej strednej vrstve, často sa sťahovala. Povinnú školskú dochádzku skončil Erich v roku 1912, potom na želanie matky nastúpil na učiteľský seminár. Zaujímala ho poézia, výtvarné umenie a hra na klavíri. Jeho prvotina Von den Freuden und Mühen der Jugendwehr vyšla v roku 1916, neskôr nasledovalo dielo Ich und Du (1918). Po vypuknutí 1. svetovej vojny však Remarque štúdium prerušil, bol povolaný k vojsku a 22. novembra 1916 narukoval do nemeckej armády (Reichswehr). 12. júna 1917 bol prevelený na západný front do Ham-Lengletu. • Emigroval a zmenil si priezvisko.

3. Charakteristika postáv Jozef Schwarz: Nemecký emigrant na pokraji zrútenia ktorý hladástratené štastie vo svojej manželke s ktorou je dlhu dobu oddelený. Helena: Jozefova manželka, je do neho beznádejne zalúbená. Georg: Helenin brat, zanietený fašista, stále sa snaží získať kontrolu nad Helenou.

4. Autor: Erich Maria Remarque • Tema: život emigrantov v europe pred a počas 2.svetovej vojny • Literárny žáner: Román • Literárny druh: Epika • Postavy: Jozef Schwarz ,Helena, Georg • Obsah: • Dielo sa začína v Lisabone, kde Swarz ponúkne jednemu beznádejnému emigrantovi dva lístky na loď do Ameriky, ak sa mu môže v tú noc vyrozprávať. Počas Swarzovho rozprávania sa presúvajú z jednej kaviarne do druhej. Jeho príbeh, ako emigranta, sa začína v Paríži. Samotné meno Schwarz bol príbeh sám o sebe. Bolo to meno nie hlavnej postavy, ale ďalšieho emigranta, ktorý umrel a Jozefovi zanechal pas. Mnohokrát bol aj zatvorený. Jedného dňa sa však rozhodne opäť vrátiť do Nemecka , kde chce stretnúť svoju ženu. Cez hranicu sa dostal nenápadne. Prišiel do mesta, v ktorom predtým býval. Pomocou svojho priateľa sa skontaktuje s Helenou, svojou manželkou u ktorej býval dva dni. Musel sa skrývať. Počas týchto dvoch dní prišiel Helenu pozrieť jej brat Georg. Jozef ho neznášal, pretože práve on ho dal prvý krát zavrieť do koncetračného tábora, z ktorého potom Jozef ušiel.

5. Tak sa musel ukryť. Helena sa rozhodla ujsť s Jozefom do Francúska. Keďže bola sestrou vysoko postaveného straníckeho úradníka, mala platný pas, na ktorý mohla vycestovať do zahraničia. A tak sa rozdelili. Jozefovi sa s ťažkosťami podarilo dostať do Švajčiarska, kde sa stretol s Helenou. Tam ich opäť navštívil Georg, ale tam bol bezmocný. Vyhrážal sa Jozefovi, že ho zabije, ak sa s ním Helena nevráti späť. Potom odišli do Francúska. Následne na to sa začala vojna. Helenu s Jozefom zavreli do tábora. Helenu potom preradili do ženského tábora a Jozefa do mužského. Jozefovi sa odtiaľ podarilo újsť. • Dostal sa až k Helene. Potom sa podarilo aj Helene odísť z tábora. Na chvíľu sa nasťahovali do malého letného zámočku, kde boli naozaj šťastný. . Potom odišli do Bordeaux. Tam sa po prvý krát dozvedel Jozef o Heleninej chorobe. Bola to rakovina a nedala sa už nijako vyliečiť. Potom, keď sedeli v reštaurácii, Helena uvidela Georga v aute. V tom sa zľakol a chcel ihneď odísť do Španielska. Potom raz stretli jedného podnapitého Američana, ktorý im sľúbil, že im dá vystaviť americké víza. Helenin stav sa pomaly zhoršoval. Potom Jozefa dolapilo gestapo. Dostal sa do rúk Georga, bol v Marseile.

6. Georg chcel získať adresu Heleny, Jozef mu dal nesprávnu. Povedal Georgovi, že pôjde s ním po Helenu a presvedčí ju, aby sa s ním vrátila. Ale cestou sa mu podarí ujsť a zabiť Georga. Zobral mu doklady a na jeho aute išiel po Helenu. Potom spolu na Georgovom aute odchádzajú do španielska. . Ale ešte predtým, si dal v Georgovom pase vymeniť fotku za svoju. Cez hranice sa dostali bez problémov. Na portugalské hranice prišli na druhý deň v noci. Víza dostali hladko. Počas cesty zo Španielska zobrali do Portugalska malého chlapca, ktorý si sadol do auta na portugalskom konzuláte. Aj tomu vybavil vízum a v Portugalsku ho vysadil. Potom mu jedného dňa povedali na americkom konzuláte, že sa zaňho zaručil ten neznámy opitý Američan a že obaja dostali víza. Predal poslednú kresbu a kúpil lístky na loď do Ameriky. Povedal to Helene a odišiel kúpiť lístky na loď. Keď sa vrátil, Helena ležala v izbe. Najprv si myslel, že to bola lúpežná vražda, alebo že ju zabil niekto z gestapa. Potom mu prišiel na um jed, ktorý jej dal, pred odchodom do tábora.. Tu končí rozprávanie príbehu . • Neznámemu emigrantovi Jozef daroval svoje aj Helenine doklady aj americké víza. Dal mu svoje meno, ktoré mu aj tak nepatrilo. On ho získal rovnako. Neznámy emigrant ho o pár rokov daroval nejakému Rusovi. Jozef odchádza do légie, aby bojoval proti fašistom.

7. Citáty: • „Nepríjemné spomienky sú predsa len na  niečo dobré: Ukážu človeku, že bol šťastný práve vtedy, keď sa nazdával, že šťastný nie je.“„Nenávisť je kyselina, ktorá leptá dušu, keď sami nenávidíme, i keď nás nenávidia.“„Čas je v slabom roztoku podávaná smrť, užívame ho pomaly ako nevinný jed. Najprv osviežuje a vzbudzuje vieru, že sme témer nesmrteľní – ale keď ho užívame kvapku po kvapke zo dňa na deň, vždy o kvapku viacej, už je kyselinou, ktorá nám múti a rozkladá krv.“„Uprene som sa díval na loď. Stála prudko osvetlená v Tajo kúsok od pobrežia. Hoci som bol v Lisabone už týždeň, ešte som si nezvykol na bezstarostné osvetlenie tohto mesta. V krajinách, z ktorých som prišiel, boli mestá v noci čierne ako uhoľné bane a pouličná lampa bola v tej tme nebezpečnejšia než mor stredoveku. Prišiel som z Európy dvadsiateho storočia.“

8. KONIEC