120 likes | 355 Views
PRASIATKA A VLK. Raz sa tri prasiatka vydali do sveta. Ale svet nie je korýtko, ktoré možno obehnúť stokrát za deň. Čoskoro ich rozboleli nohy. Prasiatka sa rozhodli, že si postavia dom.
E N D
Raz sa tri prasiatka vydali do sveta. Ale svet nie je korýtko, ktoré možno obehnúť stokrát za deň. Čoskoro ich rozboleli nohy. Prasiatka sa rozhodli, že si postavia dom.
Prvé prasiatko dlho nerozmýšľalo. Zbadalo pole plné slamených strašiakov. Juj, to bude domček, pomyslelo si. Poskladalo strašiakov jedného na druhého a raz dva bol domček hotový.
Druhé prasiatko zahliadlo pri potoku vŕby. Môj dom bude lepší, budem ako v košíku, povedalo si. Nazbieralo prútie a halabala si splietlo domček. Tretí braček chcel niečo povedať, ale radšej pomlčal. D
Tretie prasiatko si dalo na domčeku záležať. Vozilo tehly, presievalo piesok, nosilo trámy, miešalo maltu a pomaly skladalo tehlu k tehle.
Už je pole ako stôl upravené, vŕby vyzlečené zem už-už zaľahnúť pod chladivú perinu a tretie prasiatko ešte stavia. Z neba sa práve vznášalo prvé snehové pierko, keď prasiatko ukladalo poslednú tehlu na komín.
Sneh puká ako suchá kôrka, les je ako po vymretí, ten kto môže, zimu prespí. Spí jazvec, spí i myška, v poli oddychuje chyžka, iba starý šedý vlk, ňuchá v zemi, tiahne lesom, hlad ho ženie do polí.
To že má byť dom, tá kopa slamy? Než zafúkam po tretí raz, domček sa ti rozletí! vyhrážal sa vlk a už sa nadychoval: Fujííí, domčeku uletela strecha a prasiatko nečakalo, utekalo, len mu chvostík poskakoval.
Prasiatko len tak-tak, že skočilo do domčeku k druhému bračekovi. Prasiatka sa v kúte túlia, vlk sa hnevá, vlk sa mračí, brucho, líca nafukuje. Zafúkal prvý raz, fujííí, dom sa zakolísal, a fujííí, prútie sa rozletelo do všetkých strán a prasiatka vybehli, ako keď strelí.
Naháňa nás vlk! Vydýchli obe prasiatka, len čo za nimi tretí braček zamkol dvere. A vlk už je za dverami. Než zafúkam tretí raz, domček sa rozletí! Fujííí, fujííí- domček sa ani nehol. Vlk fúkal, až sa stromy prehýňali, búchal na dvere- a nič. Prasiatkam sa uľavilo, ale ešte nemali vyhrané. Vlk obchádzal dookola hľadal kadiaľ dnu. Konečne na to prišiel.
Komín! – Vyškriabal sa na strechu, ale prasiatka priložili do krbu poleno, a keď sa vlk spustil dolu, priškvŕkol, a zase pekne rýchlo tým komínom vyletel hore. Už ho niet, už je preč – a rozprávka tiež.