Mike Bottery University of Hull England

1. Metóda portrétovania a vedenia škôl – výskumný nástroj a prostriedok osobného rozvoja? Mike Bottery University of Hull England

2. Cieľ prednášky • Popísať genézu výskumného projektu; • Podať správu o doterajších výsledkoch; • Posúdiť jeho transformáciu z výskumnej metodológie na osobný nástroj profesionálneho rozvoja.

3. Impulzpre výskum: Rozvoj väčšej edukačnej kontroly a marketizácie v mnohých západných krajinách. • Štyri problematické efekty: • Väčší dozor, posun od vonkajšieho (externého) represívneho pohľadu k zvnútornenej (internalizovanej) akceptácii; • Zníženie dôvery medzi vládou a profesionálmi k vzájomným postupom a sľubom; • Zvýšenie vládnej podpory voči výskumu do veľkých kvantitatívnych faktorov top-down efektívnosti; • Problémy s náborom jednotlivcov na vedúce pozície v školách.

4. Začiatky výskumu – zaujímavá akademická literatúra… • Oproti týmto údajom – veľký tlak na anglických riaditeľov; Robili to, čo si mysleli, že by mali robiť? • Niektoré diela anglickej akademickej literatúry tvrdia, že áno (napr. Gold, Day); niektoré oponujú, že nie (Ball, Wright); • Takže koľko slobody v rozhodovaní títo ľudia skutočne mali? Čo ich práca skutočne obnášala? • A nájdu sa tie isté problémy aj u riaditeľov z Hong Kongu?

5. Pôvod výskumného prístupu • Lawrence-Lightfoot a The Good High School (1983) • Pojem umenia a vedy pri tvorení portrétu • Dôležitosť kontextu a osobnosti • Použitie štandardných kvalitatívnych nástrojov na preskúmanie príbehu a následné vytvorenie obrazu • Počúvanie za účelomzískania príbehu nielen načúvaniepríbehu ako takému.

6. Výskumné témy • Popisovanie seba a svojich škôl • Ich spokojnosť a nespokojnosť • Postoj k legislatíve • Vzťah k vedúcim orgánom/školským radám • Postoj k externej inšpekcii • Otázky trhu • Otázky času a energie • Ktoré z týchto sa najčastejšie vyskytuje? • Ktoré bolo najzávažnejšie? • Iné otázky, tiež vnímané ako problematické?

7. Výskumná vzorka 12 britských riaditeľov základných škôl; 12 riaditeľov základných škôl z Hong Kongu; následne podobné počty riaditeľov stredných škôl. Obidve vzorky obsahovali: • Skúsených a neskúsených • Mužov a ženy • Bezproblémové aj obtiažne školy • Cirkevné a necirkevné • Bilancie zobrazujúce organizáciu dvoch kontextov.

8. Metodológia • Otázky pilotované v Anglicku a Hong Kongu; výrazná podobnosť v skúmaných oblastiach • Otázky zaslané ešte pred rozhovorom; • Realizované pološtrukturované rozhovory; v Hong-Kongu s anglickými aj kantonskými (čínskymi) tazatelmi; • Z prepisu rozhovorov bol napísaný portrét každého riaditeľa; • Portrét aj prepis boli zaslané výskumníkovi a doplnené s ohľadom na túto spätnú väzbu. • Nový koncept aj s novým prepisom boli zaslané riaditeľovi na pripomienkovanie: veľmi málo zmien.

9. Tvorba portrétu • Zhromažďovanie predbežných vhľadových kódov (kódy z vtáčej perspektívy); • Kódy vytvoria podtémy; dôkaz sa potom hľadá v prepise; • Zmeny v kódoch sa vyskytli, pretože: • Hlavný dôvod – podrobné čítanie modifikovalo prvé snahy; • Vedľajšie dôvody – niekedy jeden kód nie je postačujúci na doloženie časti odstavca; tak sa pridáva k ďalšiemu kódu; aby bol portrét čitateľný, kódy musia na seba naväzovať.

10. Výsledky: štyri oblasti • Koľko možností vyjadriť sa mali títo jednotlivci, keď sa rozhodovalo o edukačných cieľoch ich škôl? • Aké priority mali, keď vykonávali vedúcu funkciu? • Odmietali alebo sprostredkovávali vonkajšie (externé) požiadavky, s ktorými nesúhlasili? • Mali pocit, že dokážu podporiť kreativitu v ich školách?

11. Aké slovo mali podľa nich pri rozhodovaní o cieľoch? I • Široké spektrum názorov na túto otázku; • Optimisti • Michael(UK): od samého začiatku sme videli, že neexistuje prepojené zmýšľanie medzi jednotlivými skupinami, ktoré dávali dokopy dokumentáciu [pre národné kurikulum] tak sme šli s kožou na trh a povedali sme, že toto je to, s čím prídeme... • Philip (HK): mám dobrý plán, mám prax, dokážem to ... Nemyslím, že sú našimi nepriateľmi; prichádzajú sem, aby sa dozvedeli viac o našej škole. • Joanne (UK) : čo skutočne po vás chcú, je robiť lepšie veci pre deti. Takže keď dokážete, že to, čo robíte, je v ich prospech, je to v poriadku... • John (HK): Robím, čo môžem, aby bola moja škola otvorená, a urobím pre to čokoľvek za predpokladu, že je to v záujme študentov.

12. Aké slovo mali podľa nich pri rozhodovaní o cieľoch? II • Pesimisti • Harry (UK): všetko je na prvom mieste…normy sa určujú na základe administratívy … • Emily (HK): nováčik…moja škola je presne ako Jurský park … • Mary (HK): príliš veľa vecí naraz ... príliš veľký dôraz na trh • James (UK): na jednej strane máš slobodu v rozpočte, na druhej strane ju nemáš ... aby som bol úprimný, človek len prikývne a povie ‘nuž, budeme musieť z toho vyťažiť maximum.’ • 3 otázky • Skúsenosť • Miestne kontextové faktory robia skutočný rozdiel • Osobnosť robí skutočný rozdiel.

13. Aké priority mali keď vykonávali svoju funkciu? • Priorita miestneho • David (UK): na prvom mieste je, čo je dôležité pre túto školu, potom čo je dôležité pre miestnu samosprávu, až potom čo je dôležité z národného hľadiska... • Harry (UK): Ofsted…pozerajú na to príliš zoširoka...ja to dokážem zúžiť oveľa viac ako oni... • Julia (HK): výsledky študentov sú výsledkom dobrej školskej kultúry... • Priorita dieťaťa • Harry (UK): zvolil som si túto profesiu, aby som pomáhal deťom zdokonaľovať sa...oni dostanú vo vzdelaní len jednu šancu a ak im to my pokazíme, budeme sa musieť z veľa vecí zodpovedať. • John (HK): toto sú prosté rodiny – a sú závislé na našej snahe pomôcť ich deťom ... Všetci chcú, aby boli ich deti úspešné.

14. Ako sa vyrovnávajú s vonkajšími požiadavkami? Skupina UK • Joanne: ak dokážete, že to čo robíte zlepší výsledky, je to v poriadku... • Penny: nedovolila by som vyhrať nad sebou niekomu, kto by mi tvrdil, že niečo nedokážem …[ale] čokoľvek preberáme, vždy je tam ten Ofsted element, vždy je tam… • Harry: ľudia majú pocit, že ich kariéra stojí a padá na moci ľudí, ktorí sa prídu na pár dní popozerať po škole... • Jill: každá inovácia vyžaduje dva alebo tri roky kým vidíte nejaký rozdiel ... musíte byť statočný...

15. Ako sa vyrovnávajú s vonkajšími požiadavkami? Skupina HK • Susan: súhlasím so smernicami…je pre mňa veľmi ťažké čokoľvek nájsť... • Gloria: sloboda, ktorú máme, stačí mne aj škole, pretože stále potrebujete byť istým spôsobom viazaný ... musíme sa zodpovedať verejnosti... • Peter: smerníc Ministersta školstva nie je príliš veľa ... a sú primerané... • Emily: nemusíte počúvať všetko, čo hovoria: musíte rozlišovať čo je správne a čo nie ...

16. Rozdiely • Oveľa odmietavejší anglický prístup –vnímanie nedostatku dôvery a ochoty bojovať; • Priaznivejšie naklonený aj keď stále kriticky vnímajúcí HK postoj • Dôkaz bol v Anglicku vnímaný ako‘obranný’; v HK viac ako potvrdzujúci;

17. Otázky kreativity. • Rozdiely medzi týmito dvomi skupinami z pohľadu obáv skúsiť niečo nové; • Ale obidve sú znepokojené tým, ako čas a tlak znižujú schopnosti v tejto oblasti.

18. Otázky kreativity: Skupina UK • Alison: ak viete na základe akých kritérií vás hodnotia, snažíte sa im vyhovieť; Je naozaj lákavé držať sa vyskúšaného a otestovaného vzorca v 6. ročníku a použiť ostatné deti ako laboratórnych králikov...ak sú vaše normy dosť dobré, tak nechcete skúšať niečo iné, pre prípad, že by to zlyhalo. • Harry: čo privádza rodičov do školy?...toto mňa poháňa viac ako potreby komunity...ja tu nie som na to, aby som sa snažila vyhovieť nejakému chlapíkovi s notesom... • Penny: nebála by som sa Ofsted-u, ale je to veľmi desivá záležitosť pre mojich mladých učiteľov, pretože oni vyrástli v kultúre Ofsted-u; • Pat: Nemáme čas myslieť na to, že nemáme čas... • Linda: Nespočetne, nespočetne, nespočetne veľa činností...

19. Otázky kreativity: Skupina HK • Joseph: v tímovej práci, na hodinách, v technikách učenia, v našom vzťahu k študentom, sa veľmi meníme ... • John: ak chcem urobiť našu školu otvorenou, musím zaviesť nové opatrenia ... Pretože vieme, že rodičom sa táto predstava páči. • Susan: je to príliš veľa vecí a tiež veľa zmien... Dokážem robiť veci veľmi rýchlo, ale neustále prichádzajú nejaké papiere ... • Peter: je to ťažká práca byť riaditeľom, preto nikto túto pozíciu nechce... • Gloria: čas a úsilie sú dva hlavné problémy, ktoré ma trápia ...aj keď práve nepracujete, musíte na to celý čas myslieť.

20. Záver • Viditeľné odchýlky na miestnej a osobnej úrovni; • Uprednosťňovanie miestneho a osobného (dieťaťa); • Riaditelia z UK viac pripravení; • Obidve skupiny cítia tlak čo sa týka tempa a množstva reforiem; • Kritický voči manažmentu zmien, aby sa zohľadňoval aj osobný a lokálny kontext.

21. Výhody tohoto prístupu: • Poskytuje spätnú väzbu verejným predstaviteľom a to z ďalšej perspektívy; • Poskytuje priestor pre osobnú reflexiu pred vystúpením na verejnosti, tým môže posilniť normy; • Zameriava sa na človeka, nie na normy a výsledky; • Umožňuje diskusiu bez akountability; • Dôvernosťou a nehierachickosťou redukuje osobný tlak; • Môže pomôcť redukovať problémy s náborom zamestnancov; • Je to malý príspevok k rozvoju slobodnejšej a demokratickejšej spoločnosti.

22. Portrétovaním vytváranie nástroja osobného rozvoja • Môže byť tento prístup vyvinutý do techniky rozvoja / osobnej reflexie / podpory / terapie?

23. A z dlhodobého hľadiska…? • Keby takýto proces prebehol každé dva roky, riaditeľ by mal záznam vývoja naprieč svojou kariérou; • Toto by bolo cenné pri odzrkadľovaní progresu; • Mohol by začínať od úplného začiatku učiteľskej kariéry – portrétovanie skutočne osobnej a profesionálnej životnej histórie. • A so súhlasom – fascinujúci súhrn výskumnej literatúry.