Pôdohospodársky archív (1947/8 -1955)

1. Pôdohospodársky archív (1947/8 -1955) školiteľ: doc. PhDr. Marta Dobrotková, Csc. Mgr. Katarína Matavová

2. Význam archívu • prvá archívna inštitúcia na Slovensku s vlastnou organizáciou, • centrála v Bratislave a sieť ôsmich pobočiek po celom Slovensku, • archív zachránil mnoho cenných rodinných i hospodárskych archívov, ktorým hrozilo zničenie v pôvodných poškodených, či neskoršie vyvlastnených a poštátnených budovách, • pracovníci archívu patrili k nestorom slovenského archívnictva i historiografie.

3. Archívne pramene • v Slovenskom národnom archíve sa nachádza samostatný fond venovaný Pôdohospodárskemu archívu, obsahujúci dokumenty súvisiace s organizačnou, hospodárskou i vedeckou agendou archívu i jeho pracovníkov, • v tomto archíve sú aj fondy súvisiace s agendou archívu – napr. fondy Povereníctva vnútra, Povereníctva školstva a osvety, či Slovenského úradu pre veci cirkevné.

4. dokumenty k dejinám archívu možno nájsť aj v dnešných archívoch s regionálnou územnou pôsobnosťou Pôdohospodársky archív bol ich právnym predchodcom, • v pražskom Národnom archíve možno nájsť korešpondenciu medzi vedúcimi pracovníkmi archívov, ktorí mnohé metodické i organizačné otázky riešili spoluprácou so Státním archívom zemědelským, legislatívne otázky aj Ministerstvom vnútra, ide niektoré fondy Ministerstva vnútra, Ministerstva zemědelství...

5. Metódy výskumu Vo výskume boli použité: • priama metóda – archívny výskum, práca prameňmi, kritika prameňov, • progresívna metóda – chronologická postupnosť výskumu, • induktívna metóda – najmä pri regionálnych pobočkách nie sú pramene zachované vždy rovnako, • historicko-štatistická metóda – pri vyjadrení objemu spracovaných a usporiadaných archívnych fondov, analýze hospodárskej stránky činnosti archívu a pod.

6. Doterajšie výsledky výskumu Vznik archívu • po roku 1945 ostalo množstvo patrimoniálnych (rodových i hospodárskych) archívov v budovách opustených predchádzajúcimi majiteľmi bez správcu a tieto dokumenty boli ničené, • odozvou na túto situáciu bol návrh na zriadenie archívu, ktorý by zabezpečoval starostlivosť o tieto cenné historické dokumenty, • okolnosti vzniku archívu v r. 1947- archív vznikol na základe Uznesenia Zboru povereníkov č. 476/1947, pričom veľkú zásluhu na jeho vzniku mal neskorší riaditeľ Július Barták, • v roku 1948 bol prijatý Organizačný poriadok Pôdohospodárskeho archívu, na základe ktorého mohol začať svoju činnosť, archív v ňom bol klasifikovaný ako vedecký ústav pri Povereníctve pôdohospodárstva a jeho úlohami bolo „sústavne zbierať odborný a vedecký materiál k dejinám pôdohospodárstva“ na Slovensku a „umožniť a napomáhať jeho systematické štúdium“, čo v praxi znamenalo starostlivosť o všetky archívne dokumenty – teda nielen pôdohosp. charakteru – v budovách spravovaných Povereníctvom pôdohospodárstva, • Organizačný poriadok obsahoval aj vymedzenie pôsobnosti oblastných pobočiek, pôvodne ich malo vzniknúť osem (v Bratislave, Nitre, Rimavskej Sobote, Martine, Banskej Bystrici, Levoči, Košiciach a Humennom), ich počet sa však menil.

7. Činnosť pobočiek • pri vzniku pobočiek a počas ale aj počas celej ich činnosti pretrvávali priestorové problémy (archív sídlil de facto až na 22 rôznych miestach – okrem pobočiek boli jeho súčasťou aj archívne strediská), • archívne strediská sídlili aj na hradoch a zámkoch (na obr. hrad Červený Kameň a Oravský hrad) v nevyhovujúcich priestoroch, kde sa napr. v zimných mesiacoch nedalo vôbec pracovať, • personálne problémy - nedostatok nielen kvalifikovaných zamestnancov, ale aj pracovníkov vôbec, • výsledky činnosti archívu: roztriedenie a spracovanie fondov v správe archívu, prvé archívne pomôcky, prvé štúdie vzniknuté na základe týchto dokumentov.

8. Zrušenie archívu jeho a zánik • napriek prínosu, ktorý archív znamenal, sa už od r. 1952 uvažovalo o jeho zrušení – dôvodom bola nová legislatívna úprava archívnictva, podľa ktorej malo spadať pod jeden rezort (čím sa vyriešili dlhodobé kompetenčné spory na celoštátnej úrovni najmä medzi ministerstvami školstva a vnútra) • archívy po r. 1954 na základe vládneho nariadenia o archívnictve č. 29/1954 spadali pod rezort vnútra, • Pôdohospodársky archív a jeho pobočky sa k 1.1. 1956 začlenili do siete štátnych archívov ako druhé, tzv. pôdohospodársko-lesnícke oddelenia (fondy tohto archívu dnes tvoria napr. Oddelenie starších fondov v Slovenskom národnom archíve).

9. Osobnosti pôsobiace v archíve • mnohí pracovníci archívu sú priekopníkmi v oblasti archívnictva/historickej vedy, medzi nimi napr.: • Július Barták, • Michal Kušík, • Mária Jeršová – Opočenská, • František Sedlák, • Jozef Watzka, • Ctibor Matulay, • Richard Marsina. Július Barták (1896–1959), riaditeľ archívu