Kognitívne funkcie a kvalita života u pacientov so sklerózou multiplex

1. Kognitívne funkcie a kvalita života u pacientov so sklerózou multiplex PhDr. Gabriela Mikulášková, PhD Inštitút psychológie FF PU

2. Autori štúdie • Roberto Cutajar, Elisa Ferriani, Cinzia Scandellari, Loredana Sabattini, Carmela Trocino, • Lino P Marchello and Sergio Stecchi Multiple Sclerosis Center, Italy

3. Teoretické východiská • Za posledných niekoľko rokov narástol záujem o rozvoj presných meradiel kvality života • Pojem "kvalita života" súvisí s definíciou zdravia, podľa ktorej je zdravie definované v rámci viacdimenzionálneho modelu, ktorý zahŕňa popis fyzických, psychických a sociálnych podmienok jednotlivca a populácie (WHO, 1994)

4. Novšie prístupy ku kvalite života pacientov s SM zdôrazňujú, že tradičné metódy ohodnotenia funkčného stavu pacienta zdôrazňujú prevahu diagnostiky neuromotorických funkcií oproti neuropsychickým funkciám. Zdôrazňujú úzku prepojenosť medzi kvalitou/stavom kognitívneho aparátu a kvalitou života. Zároveň týchto štúdii je málo i napriek zisteniam Rudicka (1992), ktorý preukázal, že prítomnosť SM má významnejší vplyv na kvalitu života pacienta ako chronické tráviace ťažkosti a reumatická artritída.

5. Štúdia (Aschoff and Braitinger 1986) poukázali, že pri predikcii vzťahu medzi klinickým obrazom a kvalitou života pacienta, stanovený stupeň závažnosti choroby a jej trvania, nie sú postačujúcimi kritériami. • Rao et al (1992) porovnával 2 skupiny SM pacientov, ktoré boli zrovnocennené v stupni pohyblivosti, ale líšili sa prítomnosti kognitívneho deficitu. Zistil, že pacienti s kognitívnym deficitom boli častejšie bez práce, s menším množstvom soc. kontaktov, s prevahou sex. dysfunkcií a vnímali neschopnosť vykonávať domáce práce. • Halligan et al (1988) tento vzťah nepotvrdil.

6. Metodológia výskumu uskutočnili sa 4 stretnutia s pacientmi trpiacimi SM v 9 mesačnej perióde počas 3 rokov • výskumu sa zúčastnilo 40 ľudí (12 mužov, 28 žien) • kritéria výberu do vzorky: vek 20 - 50 rokov negatívna psychiatrická diagnóza vizuomotorický deficit dysfunkcia dominantnej hornej končatiny narušenie rečových funkcií • počas výskumu bol hodnotený aj momentálny emocionálny stav, ktorý by mohol negatívne interferovať na kognitívny výkon

7. Metódy zberu dát 1. Short form - 36 (SF - 36) Dotazník merania kvality života • zdôrazňuje pacientov subjektívny pohľad na jeho kvalitu života • obsahuje 36 pložiek • položky sú posudzované na 8 stupňovej škále Likertoveho typu

8. Dimenzie dotazníka SF – 36 • Fyzické funkcie (PF) • Telesná oblasť (RP) • Bolesť (BP) • Celkové zdravie (GH) • Vitalita (VIT) • Sociálne fungovanie (SF) • Emocionálna oblasť (ER) • Mentálne zdravie

9. 2. Lurijov test frontálneho poškodenia (LNNB) • hodnotí sa opticko - priestorové hodnotenie pohybu • vizuálne funkcie • porozumenie jazyka • matematické funkcie • pamäťové funkcie • intelektové procesy

10. 3. Test behaviorálnej pamäte • všeobecne zahŕňa každodenné používania pamäte • je zameraný na pamäť skôr v "ekologickom" zmysle 4. Beckova škála depresivity • 21 položiek • vychádza z kognitívneho modelu depresie • dôležitým faktom spúšťajúcim depresiu sú dysfunkčné predpoklady

11. 5. STAIC • Dotazník merajúci úzkosť ako stav a úzkostlivosť ako črtu

12. Výsledky Tabuľka č. 1: Transformované skóre v dotazníku SF - 36 (Dotazník kvality života) 1. Fyzické funkcie (PF) 81.74±19.48 2. Bolesť (BP) 71.53±25.22 3. Sociálne fungovanie (SF) 64.50±23.35 4. Mentálne zdravie (MH) 62.53±19.27 5. Emocionálna oblasť (ER) 55.18±34.02 6. Vitalita (VIT) 50.29±20.96 7. Celkové zdravie (GH) 48.44±24.25 8. Telesná oblasť (RP) 45.29±36.39

13. Tabuľka č.2 korelačná matica LNNB (Lurijov test frontálneho poškodenia) BDI (Dotazník depresivity) a SF - 36 (Dotazník kvality života) LNNB (frontal) Lurija BDI (skóre depresivity) 0.3400 P=0.04 PF (fyzické funkcie) 70.4341 P=0.012 • pacienti vykazujúci vyššiu úroveň frontálneho poškodenia vykazujú vyššiu mieru depresivity a poukazujú najmä na pocit fyzickej nedostatočnosti, ktorá ovplyvňuje ich kvalitu života. • súvislosť medzi frontálnym poškodením a ďalšími oblasťami kvality života (emocionálna oblasť, vitalita, sociálne fungovanie a pod.) sa nepreukázal

14. Tabuľka č.3 Korelácia medzi behaviorálnou pamäťou (RMBT) a kvalitou života (SF - 36) RMBT (skóre v dotazníku behaviorálnej pamäťe) ER (emocionálna oblasť) 70.4015 P=0.0028 • pacienti uvádzajú výraznejšie problémy s behaviorálnou pamäťou zároveň poukazovali na narušenie ich kvality života najmä v emocionálnej oblasti. Zistenie nepriamo implikuje dôležitú úlohu pamäte pri emocionálnej vyrovnanosti.

15. Tabuľka č.4. Korelácia medzi depresivitou (BDI) a kvalitou života (SF - 36) BDI (skóre v dotazníku depresivity) MH (mentálne zdravie) 70.7197 P=0.000 RP (telesná oblasť) 70.7068 P=0.000 PF (fyzické funkcie) 70.7867 P=0.000 SF (sociálne fungovanie) 70.4294 P=0.018 ER (emocionálna oblasť) 70.6543 P=0.000 • pacienti s depresívnym prežívaním zároveň hodnotia svoje mentálne zdravie za ohrozené • uvádzajú narušenie kvality života v telesnej oblasti a popisujú u seba častejšie emocionálne ťažkosti a problémy so sociálnym fungovaním.

16. Tabuľka č.5. Korelácia medzi depresivitou (BDI), mierou úzkosti/úzkostlivosti (STAIC) a frontálnym poškodením (LNNB) STAI1 70. 6635 P=0.000 STAI2 0.7398 P=0.000 LNNB 0.3400 P=0.04 skupina depresívnych pacientov s SM vykazuje častejšie narušenú frontálnu funkcionalitu, • skupina despresívnych pacientov vykazuje vyššiu mieru úzkosti a úzkostlivosťou (ktoré má tendenciu progredovať)

17. Diskusia • pacienti napriek tomu, že fyzická oblasť v dotazníku kvality života je hodnotená najviac pozitívne, vnímajú svoj fyzický stav ako obmedzujúci • kvalita života pacientov so SM a kognitívnymi poruchami, jednoznačne ovplyvňuje „well – being“ vo všetkých dimenziách konštruktu • pacientov dojem subjektívnej psychologickej nevýkonnosti výrazne koreluje s jeho depresívnym prežívaním a emocionálnymi problémami

18. Ďakujem Vám za pozornosť a prajem príjemný deň!