1 / 4

Realizmus v slovenskej literatúre (1875-1918)

Realizmus v slovenskej literatúre (1875-1918). V európskej literatúre sa realizmus začal uplatňovať v 30-tych rokoch 19. storočia ( Dickens , Balzac , Stendhal , Gogoľ, Turgenev , Dostojevskij , Tolstoj , Čechov).

ashtyn
Download Presentation

Realizmus v slovenskej literatúre (1875-1918)

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Realizmus v slovenskej literatúre (1875-1918)

  2. V európskej literatúre sa realizmus začal uplatňovať v 30-tych rokoch 19. storočia (Dickens, Balzac, Stendhal, Gogoľ, Turgenev, Dostojevskij, Tolstoj, Čechov). Spisovatelia-realisti obrátili svoju pozornosť ku konkrétnemu, všednému životu, snažili sa podať pravdivý, verný a reálny obraz človeka a jeho prostredia. Typickou postavou realistického umeleckého diela bol obyčajný človek so všednými dennými starosťami. Spisovatelia sa snažili zobraziť najmä typické charaktery. Človek bol pre nich produktom spoločenského prostredia, s ktorým bol zrastený, a ktoré ho formovalo i deformovalo. Objavili sa tu nové témy i žánre. V romantizme prevládala poézia, v realizme už mala prevahu próza (poviedka, novela, román). Realizmus v slovenskej literatúre sa rozvinul až v 80-tych a 90-tych rokoch 19. storočia. Oproti európskemu realizmu sa oneskoril takmer o polstoročie. Oneskorený nástup realizmu súvisel s veľmi zlou ekonomickou, kultúrnou a hospodárskou situáciou na Slovensku (vysťahovalectvo, nezamestnanosť, sociálna bieda). V centre pozornosti spisovateľov už neboli historické témy, ale súčasnosť a jej problémy. Spisovatelia vychádzali z vlastných skúseností a zážitkov, snažili sa pravdivo a čo najvernejšie zobraziť skutočnosť.

  3. Zamerali sa hlavne na analýzu charakterov, svoje postavy už neidealizovali ako spisovatelia v období romantizmu, hrdinami ich diel nebol výnimočný hrdina, ale obyčajný človek. Rozvíjala sa hlavne próza, v poézii vystriedala sylabický verš zložitejšia sylabotonická prozódia. Realizmus v slovenskej literatúre sa člení na dve fázy – na opisný a kritický realizmus Opisný • vlna realizmu sa rozvíjala v 80-tych rokoch 19. storočia. K predstaviteľom opisného realizmu patria priekopníci realizmu v slovenskej literatúre: SVETOZÁR HURBAN-VAJANSKÝ, PAVOL ORSZÁGH-HVIEZDOSLAV, MARTIN KUKUČÍN, ELENA MARÓTHY-ŠOLTÉSOVÁ a TERÉZIA VANSOVÁ. V tvorbe tejto generácie realistov mala dôležitú úlohu tematika zemianstva a problematika národného útlaku. Ústredným problémom ich diel bola otázka, či v čele národnoobranného zápasu má stáť zemianstvo, alebo ľud (podľa Vajanského, Šoltésoveja Vansovej zemianstvo, podľa Hviezdoslava a Kukučína ľud). Kritický • vlnu predstavuje tvorba mladšej generácie spisovateľov, ktorá vstúpila do literatúry v 90-tych rokoch 19. storočia. Títo spisovatelia priniesli kritickejší pohľad na spoločnosť, nové témy, nové problémy. Ich hrdinom už nebol zeman, ale chudobný človek, obyčajne z najbiednejších, najchudobnejších vrstiev. Boli to skutočné, reálne postavy odpozorované zo života. V tejto fáze prevládala najmä krátka próza – poviedky, novely – s dedinskou tematikou.

  4. K najvýznamnejším predstaviteľom kritického realizmu patria JOZEF GREGOR-TAJOVSKÝ, BOŽENA SLANČÍKOVÁ-TIMRAVA, ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ a svojou preprevratovou tvorbou i JANKO JESENSKÝ a LADISLAV NÁDAŠI-JÉGÉ. Použitá literatúra: VARSÁNYIOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno: VARIA, 2003. 240 s. ISBN 80-968982-7-2 www.maturitavpohode.webnode.sk

More Related