60 likes | 531 Views
Realizmus v slovenskej literatúre (1875-1918). V európskej literatúre sa realizmus začal uplatňovať v 30-tych rokoch 19. storočia ( Dickens , Balzac , Stendhal , Gogoľ, Turgenev , Dostojevskij , Tolstoj , Čechov).
E N D
V európskej literatúre sa realizmus začal uplatňovať v 30-tych rokoch 19. storočia (Dickens, Balzac, Stendhal, Gogoľ, Turgenev, Dostojevskij, Tolstoj, Čechov). Spisovatelia-realisti obrátili svoju pozornosť ku konkrétnemu, všednému životu, snažili sa podať pravdivý, verný a reálny obraz človeka a jeho prostredia. Typickou postavou realistického umeleckého diela bol obyčajný človek so všednými dennými starosťami. Spisovatelia sa snažili zobraziť najmä typické charaktery. Človek bol pre nich produktom spoločenského prostredia, s ktorým bol zrastený, a ktoré ho formovalo i deformovalo. Objavili sa tu nové témy i žánre. V romantizme prevládala poézia, v realizme už mala prevahu próza (poviedka, novela, román). Realizmus v slovenskej literatúre sa rozvinul až v 80-tych a 90-tych rokoch 19. storočia. Oproti európskemu realizmu sa oneskoril takmer o polstoročie. Oneskorený nástup realizmu súvisel s veľmi zlou ekonomickou, kultúrnou a hospodárskou situáciou na Slovensku (vysťahovalectvo, nezamestnanosť, sociálna bieda). V centre pozornosti spisovateľov už neboli historické témy, ale súčasnosť a jej problémy. Spisovatelia vychádzali z vlastných skúseností a zážitkov, snažili sa pravdivo a čo najvernejšie zobraziť skutočnosť.
Zamerali sa hlavne na analýzu charakterov, svoje postavy už neidealizovali ako spisovatelia v období romantizmu, hrdinami ich diel nebol výnimočný hrdina, ale obyčajný človek. Rozvíjala sa hlavne próza, v poézii vystriedala sylabický verš zložitejšia sylabotonická prozódia. Realizmus v slovenskej literatúre sa člení na dve fázy – na opisný a kritický realizmus Opisný • vlna realizmu sa rozvíjala v 80-tych rokoch 19. storočia. K predstaviteľom opisného realizmu patria priekopníci realizmu v slovenskej literatúre: SVETOZÁR HURBAN-VAJANSKÝ, PAVOL ORSZÁGH-HVIEZDOSLAV, MARTIN KUKUČÍN, ELENA MARÓTHY-ŠOLTÉSOVÁ a TERÉZIA VANSOVÁ. V tvorbe tejto generácie realistov mala dôležitú úlohu tematika zemianstva a problematika národného útlaku. Ústredným problémom ich diel bola otázka, či v čele národnoobranného zápasu má stáť zemianstvo, alebo ľud (podľa Vajanského, Šoltésoveja Vansovej zemianstvo, podľa Hviezdoslava a Kukučína ľud). Kritický • vlnu predstavuje tvorba mladšej generácie spisovateľov, ktorá vstúpila do literatúry v 90-tych rokoch 19. storočia. Títo spisovatelia priniesli kritickejší pohľad na spoločnosť, nové témy, nové problémy. Ich hrdinom už nebol zeman, ale chudobný človek, obyčajne z najbiednejších, najchudobnejších vrstiev. Boli to skutočné, reálne postavy odpozorované zo života. V tejto fáze prevládala najmä krátka próza – poviedky, novely – s dedinskou tematikou.
K najvýznamnejším predstaviteľom kritického realizmu patria JOZEF GREGOR-TAJOVSKÝ, BOŽENA SLANČÍKOVÁ-TIMRAVA, ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ a svojou preprevratovou tvorbou i JANKO JESENSKÝ a LADISLAV NÁDAŠI-JÉGÉ. Použitá literatúra: VARSÁNYIOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno: VARIA, 2003. 240 s. ISBN 80-968982-7-2 www.maturitavpohode.webnode.sk