1 / 32

Národohospodárstvo

Národohospodárstvo. Mgr. Ing. Gabriela Sopková, PhD. sopkova@dti.sk. Predpoklady na skúšku (30 bodov) + skúška. Predpoklady, aby sa študent mohol zúčastniť skúšky: 10 bodov seminárna práca (10 min., ppt . prezentácia) 5 bodov dochádzka 5 bodov aktuality 5 bodov ( samoštúdium )

avalon
Download Presentation

Národohospodárstvo

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Národohospodárstvo Mgr. Ing. Gabriela Sopková, PhD. sopkova@dti.sk

  2. Predpoklady na skúšku (30 bodov) + skúška Predpoklady, aby sa študent mohol zúčastniť skúšky: • 10 bodov seminárna práca (10 min., ppt. prezentácia) • 5 bodov dochádzka • 5 bodov aktuality • 5 bodov (samoštúdium) • 5 bodov aktivita Skúška: 100 bodový test (otvorené otázky + abc otázky), 51 bodov minimum

  3. Sylabus • Úvod do štúdia predmetu, vymedzenie základných pojmov • Verejný sektor ako časť NH • Hospodárska politika I. • Samoštúdium • Hospodárska politika II. + Svetové hospodárstvo • Inovačná politika, konkurencieschopnosť, podnikateľské prostredie, PZI

  4. Index spotrebiteľských cien Index spotrebiteľských cien je najrozšírenejší cenový index a používa sa na vyjadrenie vplyvu zmien cenovej hladiny na domácnosti a ich životné náklady. Samozrejme, aby bolo možné skonštruovať takýto index, musia byť vybrané také tovary a služby, ktoré majú rozhodujúci vplyv na výdavky domácností. „Základom je výber reprezentatívneho koša výrobkov a služieb, ktorý sa ocení trhovými cenami produkcie platnými vo východiskovom roku t1, ale aj cenami roka t2.“ (TÁNCOŠOVÁ, 2005) Výpočet vyzerá nasledovne: CPI = (Q1 x P2) / (Q1 x P1) • CPI – index spotrebiteľských cien • Q1 – reprezentatívny spotrebný kôš • P1 – ceny produkcie zahrnuté do spotrebného koša

  5. Index cien výrobcov a deflátor HDP Meradlom inflácie môže byť aj index cien výrobcov, ktorý sa využíva na pravidelné štatistické merania. Týmto ukazovateľom sa meria hladina cien na úrovni veľkoobchodu, resp. výroby. Keďže zahŕňa v sebe okolo 3400 rôznych cien tovarov, jeho najširšie uplatnenie je v hospodárskej sfére. Posledným cenovým indexom, ktorý spomenieme je deflátor HDP. Je to súhrnný index, ktorý porovnáva nominálny a reálny produkt. Vypočítame ho nasledovne: Deflátor HDP = (Q1 x P1) / (Q1 x P0) x 100 (%) • Q1 – množstvo finálnej produkcie • P1 – bežné ceny daného roka • P0 – ceny východiskového roka

  6. PRIMÁRNY SEKTOR - poľnohospodárstvo Územie Slovenska sa rozdeľuje na päť poľnohospodárskych výrobných oblastí (INFOWEBY, 2006): • Kukuričná poľnohospodárska výrobná oblasť je oblasťou, ktorá má najpriaznivejšie podmienky na rozvoj poľnohospodárstva. Zaberá nížiny do 200 m n.m. s priemernými ročnými teplotami 9,5-10,5 °C a ročnými zrážkami 550-600 mm. Černozeme, ako najúrodnejší pôdny typ, slúžia na pestovanie kukurice, pšenice a ďalších náročných plodín. Najvýznamnejšie regióny tejto oblasti sú Podunajská a Východoslovenská nížina.

  7. PRIMÁRNY SEKTOR - poľnohospodárstvo • Repárska poľnohospodárska výrobná oblasť zaberá rovinné a pahorkatinné časti nížin vo výške od 200-300 m n.m. Podnebné charakteristiky tejto oblasti sú: priemerná ročná teplota 8-9 °C, 600-700 mm zrážok ročne. Hnedozeme tvoriace pôdny kryt oblasti umožňujú dopestovať dobrú úrodu. Na územiach Záhorskej nížiny Košickej kotliny a Juhoslovenskej kotliny sa darí najmä cukrovej repe a náročnejším obilninám. • Zemiakárska poľnohospodárska výrobná oblasť je rozlohou najväčšia. Zahŕňa nižšie a stredné časti vrchovín (400-500 m n.m.). Priemerná ročná teplota sa blíži k 8 °C. Ročne spadne okolo 700 mm zrážok. Hlavným typom pôd sú hnedé lesné pôdy. Táto oblasť je bázou pestovania zemiakov a raže. Lúky, ktoré pokrývajú významnú časť povrchu tejto oblasti, slúžia ako zdroj krmiva najmä pre hovädzí dobytok. Zemiakárska oblasť sa rozkladá hlavne na Orave, Kysuciach, v Podtatranskej a Hornádskej kotline a Nízkych Beskydách.

  8. PRIMÁRNY SEKTOR - poľnohospodárstvo • Zemiakársko-ovsená poľnohospodárska výrobná oblasť sa rozprestiera od 500-600 m n.m. Zaberá nižšie podhorské oblasti a vysoko položené kotliny. Priemerné ročné teploty sú 6,5 až 7,5 °C. Ročný príjem zrážok je 750-800 mm. Oblasť je vhodná na pestovanie zemiakov, krmovín a menej náročných obilnín ako ovos. • Horská poľnohospodárska výrobná oblasť je situovaná prevažne v nadmorskej výške nad 600 m n.m. Tvoria ju najmä podhorské a horské regióny. Množstvo ročných zrážok neklesá pod 800 mm. Tieto vlhké oblasti s priemernou ročnou teplotou okolo 6,5 °C a s prevahou podzolov a horských pôd sa využívajú ako lúky a pasienky. Pestujú sa tam aj menej náročné obilniny, krmoviny a zemiaky.

  9. Spoločná poľnohospodárska politika Vzhľadom na relevantnosť poľnohospodárstva pre každú krajinu a záujem o zabezpečenie dodávok potravín pre obyvateľstvo, vytvorilo Spoločenstvo koncepciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP, CommonAgriculturalPolicy). Podľa Daniela Ciolosa, eurokomisára pre poľnohospodárstvo: „Spoločná Poľnohospodárska Politika Európy je vyjadrením úsilia európskej spoločnosti o vytvorenie politiky, ktorá je zárukou dobrej kvality potravín, správneho riadenia prírodných zdrojov a vyváženého rozvoja nášho vidieka. Táto politika je prínosom pre všetkých občanov EÚ.“(EUROPA, 2014)

  10. Ciele SPP Od svojho vzniku v roku 1962 (vytvorenie spoločného poľnohospodárskeho trhu) prešla táto politika dlhým vývojom s cieľom vysporiadať sa s globálnymi otázkami. Ciele SPP sa prvýkrát objavili v Rímskej zmluve v článku 39: • zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporou technického pokroku a optimálneho využitia výrobných faktorov, • zabezpečiť spoľahlivé dodávky všetkým spotrebiteľom, • zabezpečiť stanovenie primeraných cien, • zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárom, predovšetkým zvýšením individuálnych príjmov ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve.

  11. Zásady SPP V roku 1962 sa zároveň signatárske štáty dohodli aj na troch hlavných zásadách, ktoré platia dodnes (EUROPSKAUNIA, 2014): • Zjednotený trh: každý výrobok sa môže v rámci spoločenstva voľne pohybovať, nezáleží na tom, z akej členskej krajiny pochádza, • Finančná solidarita: všetky náklady, ktoré vznikajú organizáciou poľnohospodárskeho trhu, sú financované zo spoločných finančných prostriedkov, teda z Európskeho poľnohospodárskeho poradného a záručného fondu, • Priorita spoločenstva: ochrana členských krajín EÚ prostredníctvom uvalenia ciel na dovoz poľnohospodárskych výrobkov z tretích krajín.

  12. Míľniky SPP Súčasná podoba Spoločnej poľnohospodárskej politiky platí od januára 2014. Vytvárala sa cez širokú diskusiu od apríla 2010 a tento rok pre ňu znamená prechodné obdobie. (EURACTIV, 2014) Míľniky novej poľnohospodárskej politiky boli nasledovné (EURACTIV, 2014): • Apríl 2010: Otvorenie verejnej diskusie o budúcnosti SPP • 12. október 2011: Komisia predstavila návrh reformy SPP • 2011 – 2013: V Európskom parlamente a Rade prebieha diskusia o návrhoch reformy

  13. Míľniky SPP • 20. október 2011: Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Dacian Ciolos usporiadal prvú diskusiu o navrhovanej reforme • 26. júna 2013: Európsky parlament, Rada ministrov a Európska komisia dosiahli politickú dohodu o novom smerovaní SPP • 1. januára 2014: Vstúpila do platnosti nová SPP • 11. marca 2014: Komisia prijala prvý balík delegovaných aktov, ktoré majú uľahčiť samotnú realizáciu SPP

  14. SPP na roky 2014-2020 Spoločná poľnohospodárska politika na roky 2014-2020, ktorá ako už bolo spomenuté platí od 01. januára 2014 a prináša so sebou viaceré zmeny, či vylepšenia (EURACTIV, 2014): • z viacročného finančného rámci EÚ si poľnohospodárstvo rokoch 2014-2020 odčerpá 408,31 mld. eur, čo predstavuje až 38 % celkových zdrojov, • EÚ investuje okolo 100 miliónov eur na ochranu biodiverzity, pôdy a boju proti zmene klímy tzn. že EÚ smeruje k zelenšej SPP, • z dôvodu harmonizácie medzi starými a novými členskými štátmi EÚ zaviedla pravidlo, že do roku 2019 nesmie žiadny štát poberať menej ako 75% európskeho priemeru,

  15. SPP na roky 2014-2020 • zavedie sa jednotný systém platieb na hektár, • mladí farmári do 40 rokov si prilepšia o 1250 eur ročne • koniec systému kvót na cukor, víno a mlieko, • a iné.

  16. Poľnohospodárstvo v SR

  17. SEKUNDÁRNY SEKTOR Sekundárny sektor ekonomiky zahŕňa v sebe také ekonomické sektory, ktoré vytvárajú finálne, použiteľné produkty. (PRINCETON, 2014) Medzi tieto ekonomické sektory patria: • automobilový priemysel, • chemický priemysel, • textilný priemysel, • elektronika, • atď.

  18. Podiel automobilového priemyslu na celkovom priemysle Slovenskej Republiky je nasledovný (MZV, 2013): • 2008: 34,3% • 2009: 36,6% • 2010: 37,0% • 2011: 39,0% • 2012: 41,0% (30,5 výroba dopravných prostriedkov, 10,5 podiel subdodávateľov)

  19. Skupina Volkswagen „História VW sa datuje do roku 1904, kedy inžinieri zostrojili prvé ľudové auto „volks-wagen“, pričom boli inšpirovaní vtedy najvýznamnejším výrobcom automobilov v USA Henrym Fordom. V Nemecku sa všetky vyrábané automobily označovali pojmom ľudové vozidlo – volkswagen, nezávisle od výrobcov.“

  20. Ďakujem za pozornosť www.sopkova.com

More Related