DOPADY EXTERNALIZÁCIE NÁKLADOV NADNÁRODNÝCH KORPORÁCIÍ NA EKONOMIKU MSP NA SLOVENSKU

1. DOPADY EXTERNALIZÁCIE NÁKLADOV NADNÁRODNÝCH KORPORÁCIÍ NA EKONOMIKU MSP NA SLOVENSKU Doktorand: Ing. Marián Kortiš Školiteľ: Prof. Ing. Peter Sakál, CSc. Študijný program: Priemyselné manažérstvo Študijný odbor: Priemyselné inžinierstvo

2. Tento príspevok je podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. LPP-0384-09: „Koncept HCS modelu 3E vs. koncept CorporateSocialResponsibility (CSR).“ Tento príspevok je zároveň súčasťou podaného projektu KEGA „Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie“.

3. Cieľ dizertačnej práce: - analyzovať dopady externalizácie nákladov nadnárodných korporácií na ekonomiku MSP na Slovensku a navrhnúť odporúčania na využitie udržateľného SZP pri ich riešení.

4. Štruktúra prezentácie Úvod I. časť : Písomná práca k dizertačnej skúške 1. Základy udržateľného rozvoja, spoločensky zodpovedného podnikania a externalizácie II. časť : Projekt dizertačnej práce 2. Ciele a tézy dizertačnej práce 4

5. 1 Základy udržateľného rozvoja, spoločenský zodpovedného podnikania a externalizácie • - čiastkovým cieľom tejto kapitoly je : • - opísať základy udržateľného rozvoja, spoločensky zodpovedného podnikania a externalizácia ktoré sú rozčlenené do nasledovných kapitol: • 1.1Udržateľný rozvoj • 1.2Spoločensky zodpovedné podnikanie • 1.3Externalizácia, vymedzenie a deskripcia pojmu 5

6. 2 Ciele a tézy dizertačnej práce • čiastkovým cieľom tejto kapitoly je : • analyzovať dopady externalizácie nákladov nadnárodných korporácií na podniky hosťujúcich krajín • Navrhnúť témy, ciele a tézy/štruktúru DDP • preto som rozdelil túto časť do nasledovných kapitol: • 2. 1. Názov, zdôvodnenie a nadväznosti doktorandskej dizertačnej práce • 2. 2. Struční charakteristika doktorandskej dizertačnej práce • 2. 3. Ciele a pracovné hypotézy DDP • 2. 4. Tézy/ štruktúra DDP 6

7. Ďakujem Vám za Vašu pozornosť!

8. ZOZNAM PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI DOKTORANDA AFC Publikované príspevky na zahraničných vedeckých konferenciách Počet záznamov: 2 AFC1 Hájnik, Bartolomej - Sakál, Peter - Zlocha, Jozef - Andrašová, Andrea - Kortiš, Marián Dopady externalizácie nákladov nadnárodných korporácií na ekonomiku MSP na Slovensku. In: In LookDays 2010 : InternationalScientificConference. 10. - 13. 11.2010, Castle Hotel Hédervár, Hungary. 2010, s. 9. ISBN 978-80-970118-1-9. AFC2 Kortiš, Marián - Sakál, PeterVlijanieeksternalizaciiizderžekdljaekonomikitransnacionaľnychkorporacij v MSP v Slovakii. In: Radioelektronika, elektrotechnika i energetika: Tezisy dokladov. Tom 2 : 16-meždunarodnaja naučno-techničeskajakonferencijastudentov i aspirantov. Moskva: Moskovskijenergetičeskijinstitut, 2010, s. 279--280. ISBN 978-5-383-00489-0.

9. BED Odborné práce v domácich recenzovaných zborníkoch (konferenčných aj nekonferenčných) Počet záznamov: 1 [37]BED1 Sakál, Peter - Božiková, Lucia - Drieniková, Katarína - Hrdinová, Gabriela - Kortiš, Marián -- Naňo, Tomáš - Syč, Marek - Šmida, Ľubomír Kreovanie podnikovej koncepcie spoločenskej zodpovednosti na báze radikálnych zodpovednostných koncepcií. In: Procesné riadenie 2011 : Zborník prednášok a príspevkov z medzinárodnej odbornej konferencie, Stará Lesná, 17. - 18. 10. 2011. Slovenská asociácia procesného riadenia, 2011, s. 1-14. ISBN 978-80-969519-6-3. AEC Vedecké práce v zahraničných recenzovaných vedeckých zborníkoch, monografiách Počet záznamov: 1 [38]AEC1 Božiková, Lucia - Hrdinová, Gabriela - Kortiš, Marián - Sakál, Peter The impact of externalizationofmultinationalcorporations on the operation of industrialsmes. In: Vol. 22, No. 1. Annals of DAAAM for 2011 & Proceedings of the 22nd International DAAAM Symposium "IntelligentManufacturing & Automation: Power of Knowledge and Creativity", 23-26th November 2011, Vienna, Austria. s. 1595--1596.

10. Odpovede na oponentský posudok: Predkladaná práca je písomnou časťou k dizertačnej skúške a je to „projekt“ Súhlasím s konštatovaním oponenta, že tento projekt je zameraný na externality NNK a s tým súvisiacich externalit a dopadov na ekonomiku MSP Zároveň však v projekte PDDP som tento problém riešil v kontexte s TUR a SZP. Z týchto konceptov totiž vyplýva (aj z môjho pohľadu ), že jedinou alternatívou prežitia pre planétu Zem je zmena paradigmy myslenia pri tvorbe a rozdeľovaní bohatstva (zisku). c) Vzhľadom k tomu, že na Slovensku je prevažná väčšina MSP (80%), ktoré kooperujú s NNK (subdodávatelia) a nemajú rovnaké právne podnikateľské prostredie – sú diskriminované Doplním Nakoľko sa jedná o úvahu tak všeobecnú a mnohokrát používanú v rôznych publikáciách dovolil som si ju osvojiť a z toho dôvodu som ju použil. K použitiu ma viedli vlastné skúsenosti s danou problematikou Demingov model považujem za vhodný z dôvodu jednoduchosti a vystihnutia zmysluplnosti.

11. 1.1 Udržateľnosť rozvoja • V súčasnosti je už široko akceptovaný fakt, že rozvoj ľudstva nemožno stotožňovať len s predstavou ekonomického rastu, ale že musí smerovať k naplneniu významných sociálnych cieľov Jedným z dôsledkov je aj vznik, vývoj a medzinárodné uplatňovanie koncepcie trvalo udržateľného rozvoja. Čo je trvalo udržateľný rozvoj (TUR)?

12. História a vývoj • Najväčším priekopníkom v oblasti problematiky UR, bol pán Gro Harlem BRUNDTLAND z Nórska, ktorý správu s názvom„Vývoj a medzinárodná ekonomická spolupráca: životné prostredie“ – rozdelil na tri časti: • časť sa zaoberala všeobecnými záležitosťami ohľadom vytvorenia špeciálnej komisie, ktorej úloha bola vypracovať správu o životnom prostredí v rámci globálnej problematiky do roku 2000 a ďalej založenú na udržateľnom rozvoji; • 2. sumarizáciarozhodnutí z posledného stretnutia Spojených národov mesiac pred vydaním tejto správy; • 3. časť bola rozhodnutím pridať prílohu s názvom „Naša spoločná budúcnosť“ do už vyššie spomínanej správy pre valné zhromaždenie Spojených národov.

13. Inú medzinárodne uznávanú klasifikáciu predstavujú princípy podľa "Staráme sa o Zem" (1991), ktoré možno označiť aj ako požiadavky, úlohy alebo ciele http://www.tur.sk/tur_kriteria.stm: • 1. Rešpektovať a zabezpečovať spoločenstvo života, • 2. Zlepšovať kvalitu ľudského života, • 3. Chrániť vitalitu a diverzitu Zeme, • 4. Minimalizovať čerpanie neobnoviteľných zdrojov, • 5. Udržiavať civilizačný rozvoj v medziach únosnosti Zeme, • 6. Zmeniť osobné prístupy a správanie, • 7. Umožniť spoločenstvám starať sa o vlastné životné prostredie, • 8. Vytvárať rámec pre integrovaný rozvoj a ochranu, • 9. Vytvárať globálne spojenectvo.

14. Ďalším priekopníckym okamihom v aplikovaní UR bola Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro v roku 1992, na ktorej sa prijali 4 základné dokumenty : • 1. Rio deklarácia – 27 zásad: http://www.tur.sk/deklaracia_rio.stm; • 2. Dohovor o biologickej diverzite; • 3. Rámcový dohovor o klimatických zmenách; • 4. AGENDA 21 – 40 kapitol: tvorí základné východisko pre vypracovanie stratégiíTUR na všetkých úrovniach.

15. UR na Slovensku • Slovenská republika súhlasila s pristúpením k Riodeklarácii a k AGENDE 21 uznesením vlády SR z 8. septembra 1992 č. 118, • Uplatňovanie zásad trvalo udržateľného rozvoja (TUR) sa v podstate premietlo aj do čl. 55 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. a do Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej • Základným dokumentom v oblasti udržateľného rozvoja v rámci Slovenskej Republiky je Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR, ktorú schválila Národná rada Slovenskej Republiky v roku 2001 resp. v roku 2002 a ktorá je založená na nasledujúcich 16 princípoch :

16. princíp podpory rozvoja ľudských zdrojov; • ekologický princíp; • princíp auto regulačného a seba podporného vývoja; • princíp efektívnosti; • princíp rozumnej dostatočnosti; • princíp preventívnej opatrnosti a predvídavosti; • princíp rešpektovania potrieb a práv budúcich generácií; • princíp vnútro generačnej, medzi generačnej a globálnej rovnosti práv; • princíp kultúrnej a spoločenskej integrity; • princíp nenásilia; • princíp emancipácie a participácie; • princíp solidarity; • princíp subsidiarity; • princíp prijateľných chýb; • princíp optimalizácie; • princíp sociálne, eticky a environmentálne priaznivého hospodárenia, rozhodovania, riadenia a správania.

17. V rámci pojmu udržateľný rozvoj sa veľmi často spomína aj ďalší pojem, ktorý vlastne tvorí tri základné piliere celého UR a týmto pojmom je tzv. „Triple-bottomline“ so skratkou TBL, pričom na jeho preklad do slovenského jazyka je možné použiť viacero možností ako napr.: „trojité vyjadrovanie hospodárenia“, alebo „trojitá výsledovka“, resp. „trojitá zodpovednosť“ a pod. Na obr.vidieťtzv. „pôvodné štyri dimenzie udržateľného rozvoja“, (z ktorých vychádza aj Triple-bottomline) ktoré sú tvorené nasledovnými časťami, resp. piliermi: • ekonomický (profit), • sociálny (people), • environmentálny (planet), • inštitucionálny

18. späť

19. 1.2 Spoločensky zodpovedné podnikanie • SZP je cestou k morálnej obrode podnikateľského procesu, vyvrcholením snahy humanizovať poľudšťovať podnikateľské aktivity a vytvárať z podnikania zmysluplnú ľudskú činnosť sebarealizácie jednotlivcov bez obmedzovania práv iných. SZP je odpoveďou na otázku ako implementovať TUR do podnikania • Hlavnou príčinou vzniku myšlienky spoločensky zodpovedného podnikania bola otázka, ako dobre podnikať. • V roku 2002 bol v Amerike prijatý zákon (Sarbanes -Oxley), ktorý kladie dôraz na transparentné narábanie s finančnými údajmi, na reportovanie o aktivitách firmy, na prevenciu konfliktu záujmov a na auditorovanie všetkých týchto činností. • EÚ bola nútená reagovať na uvedený stav a začala spracovávať normu ISO 26000 pre spoločensky zodpovedné podnikanie, ktorú po dlhých peripetiách nakoniec v roku 2010 schválila. • V súčasnosti norma ISO 26000 je základným návodom implementovania SZP do firemných aktivít.

20. Historický vývoj konceptov SZP a TUR

21. História a vývoj Tlak na firmy, aby sa začali správať spoločensky zodpovedne, je odpoveďou na sociálne a ekonomické výzvy, ktorým čelia komunity všade na svete a je dôkazom, že samotné vlády, ani predstavitelia občianskej spoločnosti nedokážu nájsť dlhodobo udržateľné riešenia bez zapojenia firemného sektora. Podnikatelia uplatňujú spoločenskú zodpovednosť, keď zvažujú potreby a záujmy ostatných ľudí, ktorých podnikateľské aktivity môžu zasiahnuť. Aktuálne definície spoločensky zodpovedného podnikania sú založené na etických princípoch, ako sú nestrannosť, angažovanosť, transparentnosť a aktívna spolupráca so zainteresovanými subjektmi.

22. ArchieB. Carroll rozdelil jednotlivé úrovne evolúcie resp. vývoja spoločenskej zodpovednosti podnikov do piatich nasledovných etáp: • Moderná éra SZP - 50-te roky 20. storočia • Rozširovanie literatúry zaoberajúcej sa problematikou SZP - 60-te roky 20. storočia • Množenie definícií SZP – 70-te roky 20. storočia • 80. roky 20. storočia – Menej definícií, viac výskumu a rozvoj príbuzných tém. • Éra prínosov SZP k príbuzným témam – 90-te roky 20. storočia.

23. SZP a kritika • S vývojom konceptu spoločenskej zodpovednosti sa objavili kritické ohlasy. Medzi najznámejších kritikov patrí držiteľ Nobelovej ceny a jeden z najvýznamnejších ekonómov 20. storočia MiltonFriedman. Friedman (1970) Friedmanová argumentácia vychádza z presvedčenia, že spoločenskú zodpovednosť môžu mať len jednotlivci a nie celé organizácie, keďže vedenie organizácie má zodpovednosť hlavne voči jej majiteľom. Spoločenskú zodpovednosť v tomto prípade považuje za míňanie prostriedkov niekoho iného (akcionárov, zákazníkov alebo zamestnancov) na všeobecné sociálne záujmy • Okrem makroekonomických hrozieb, ktoré spomínal Friedmanexistujú aj ďalšie hrozby ako: • 1. SZP sa stane obeťou marketingu • 2. spoločnosti chcú byť vnímané ako lídri v ekológii a sociálnej zodpovednosti, ale v skutočnosti sú ich praktiky neetické a v rozpore s SZP, • 3. SZP sa stane nástrojom pre zvyšovanie vplyvu firiem do ďalších oblastí, • 4. SZP sa stane nástrojom postupného regulovania trhu na nezdravú úroveň.

24. Riadenie konceptu SZ v podniku Najjednoduchším nástrojom, ktorý slúži na popísanie riadenia konceptu spoločenskej zodpovednosti v podniku, sa javí Demingov PDCA cyklus

25. Plánovanie • Záväzok vrcholového vedenia • Určenie kľúčových stakeholderov • Stanovenie hodnôt a princípov • Analýza súčasného stavu • Stanovenie cieľov • Akčný plán. Realizácia Implementácia. • Hodnotenie • Monitorovanie • Reportovanie • Zlepšovanie • Opatrenia k zlepšeniu

26. Výhody plynúce z riadenia podniku na základe SZP • Medzi kľúčové výhody, ktoré plynú podniku realizujúceho SZP, možno zaradiť nasledovné: • lepšie predvídanie a riadenie stále sa rozširujúceho spektra rizík, • zlepšená reputácia manažmentu, • vylepšená schopnosť získať, rozvíjať a udržiavať zamestnancov, • vylepšenie inovácií, konkurencieschopnosti a pozície na trhu, • zvýšenie prevádzkovej výkonnosti a úspory nákladov, • zlepšenie schopnosti prilákať a vybudovať si efektívne a výkonné dodávateľsko-odberateľské vzťahy, • lepšia schopnosť prispôsobiť sa zmenám a riešiť ich, • prístup ku kapitálu, • lepšie vzťahy s regulačnými orgánmi.

27. Najnovšie prístupy k spoločenskej zodpovednosti • Model HCS 3E možno definovať nasledovne : • je nazvaný podľa jeho tvorcov – Hatiar, Cook, Sakál; • 3E znamená trojicu oblastí, na ktoré by sa mal podnik zameriavať – ekonomická, ergonomická a environmentálna oblasť; • hodnotí človeka ako objekt aj subjekt a snaží sa o zavedenie ergonomického programu do podniku; • implementácia efektívnych ergonomických programov zvyšuje kvalitu výroby, redukciu výrobných nákladov, zabezpečuje efektívnosť výroby, stabilitu a konkurencieschopnosť podniku; • zameranie na environmentálny aspekt poskytuje podniku možnosť dlhodobej udržateľnosti a rozvoja podniku.

28. Uvedený model je založený na nasledujúcich predpokladoch a vo všeobecnosti pozostáva z nasledujúcich krokov : • Informácie a masmediálna stratégia pre cieľovú populáciu. • Kontakty s potenciálnyi partnermi. • Získanie podpory vrcholového manažmentu podnikov • Iniciovanie procesu účastníckej ergonómie v etapách

29. Oblasti spoločenskej zodpovednosti firmy • Podľa koncepcie "trojitej zodpovednosti" môžeme aktivity, ktoré SZF zastrešuje rozdeliť na tri oblasti : • Ekonomická oblasť • Environmentálna oblasť • Sociálna oblasť • Európska komisia v Zelenej knihe „Promoting a Europeanframework for corporatesocialresponsibility“ rozdeľuje SZF z pohľadu organizácie na internú a externú dimenziu: • Interná dimenzia spoločenskej zodpovednosti firmy zahŕňa: • Manažment ľudských zdrojov • Bezpečnosť a zdravie pri práci • Adaptáciu na zmeny • Manažment prírodných zdrojov a environmentálnych vplyvov • Externá dimenzia spoločenskej zodpovednosti firmy zahŕňa: • Lokálne komunity • Obchodní partneri, dodávatelia a zákazníci • Ľudské práva • Globálne environmentálne záujmy

30. Súčasný stav SZP v EÚ • Význam SZP je od roku 2001 veľmi zdôrazňovaný v EÚ z toho dôvodu v Európe na podporu SZP vznikla v roku 1995 organizácia CSR Europe. • Aktuálnou iniciatívou CSR Europe je iniciatíva názvom Enterprise 2020. • Cieľom iniciatívy Enterprise 2020 je: • podporiť firmy pri budovaní dlhodobej udržateľnej konkurencie, poskytnutím platformy pre inovácie a výmenu informácii, • podporovať úzku spoluprácu medzi firmami a ich partnerskými subjektmi, prostredníctvom skúmania nových foriem spolupráce, za účelom vytvárania dlhodobej udržateľnej budúcnosti, • upevňovať celosvetovú vedúcu pozíciu Európy v oblasti SZP zapojením inštitúcii EÚ a širokého spektra ďalších medzinárodných subjektov. späť

31. 1.3 Externalizácia, vymedzenie a deskripcia pojmu • Vymedzenie a deskripcia pojmu externalizácia: • Externality definuje A. C.Pigou ako situácie, kedy aktivita jedného ekonomického subjektu prináša inému ekonomickému subjektu určité náklady, alebo výnosy, či výhody, bez toho, aby za ne bol subjekt odškodnený, alebo musel za ne platiť. Externality sa teda bezprostredne nepremietajú do kalkulácií ekonomického subjektu, • Externality delíme na:

32. negatívne

33. pozitívne

34. Spôsoby internalizácieexternalít • Riešením externalizácie, je ich internalizácia. Ide o odškodnenie za vyprodukované negatívne externality a odmenenie za pozitívne pôsobenie na iný subjekt. • Metódy internalizácie nákladov delíme na: • privátne, • verejné. • Medzi privátne zaraďujeme: • coasiánske vyjednávanie, • majetkové práva. • Medzi verejné zaraďujeme: • dane - ekologická daň, • subvencie, • právne regulácie, • sociálne sankcie.

35. Externalizácia vs. internalizácia nákladov v slovenskej podobe • Ak chceme hovoriť o dopadoch globalizácie na Slovensko, musíme siahnuť do nedávnej minulosti, z ktorej sa to začalo : • Útlm strojárstva • Namiesto našich kvalifikovaných pracovníkovprichádzajú so súhlasom našich predstaviteľov občania z Ukrajiny, Rumunska, Ruskej federácie atď. • Likvidácia poľnohospodárstva SR • Výstavba podnikov, organizácií a firiem so zahraničnou účasťou, • Zdevastované životné prostredie SR. • Nikto nehovorí o externej a internej hygiene ľudských zdrojov (alebo sa bojí hovoriť). späť

36. 2.1 Názov, zdôvodnenie a nadväznosť doktorandskej dizertačnej práce Názov DDP „Analýza dopadov externalizácie nákladov nadnárodných korporácií na ekonomiku MSP na Slovensku a návrh odporúčaní na využitie udržateľného SZP pri ich riešení“ Cieľom DDP bude „analyzovať dopady externalizácie nákladov nadnárodných korporácií na ekonomiku MSP na Slovensku a navrhnúť odporúčania na využitie udržateľného SZP pri ich riešení“.

37. 2.2. Stručná charakteristika doktorandskej dizertačnej práce DDP sa bude zaoberať historicko-logickou kritickou systémovou analýzou neudržateľnosti súčasného vývoja ľudstva a ŽP vo svetovej globalizujúcej sa ekonomike pod tlakom spoločenskej elity a nadnárodných korporácií, ktoré ovládajú svet a nespravodlivo rozdeľujú vo výrobe a službách dosiahnuté zisky a tak i bohatstvo, ktoré bolo vytvorené na tejto planéte Zem, za cenu jej drancovania, znečisťovania a obohacovania i externalizáciou svojich nákladov na hosťujúce krajiny a ich obyvateľstvo (či už pod hrozbou vojenských agresií, ekonomickou diverziou, či korumpovaním politikov a vlád, až vyvolanými občianskymi nepokojmi a vojnami).

38. 2.3. Ciele a pracovné hypotézy DDP • Hlavným cieľom DDP bude „analyzovať dopady externalizácie nákladov nadnárodných korporácií na ekonomiku MSP na Slovensku a navrhnúť odporúčania na využitie udržateľného SZP pri ich riešení“. • Hlavný cieľ DDP bude podporovanými čiastkovými cieľmi: • Spracovať teoretické poznatky v oblastiach: • historicko-logická kritická systémová analýza neudržateľnosti súčasného vývoja ľudstva a ŽP vo svetovej globalizujúcej sa ekonomike pod tlakom NNK v kontexte s vytvorenými hypotézami: • Sumarizáciazískaných výsledkov, ich analýza, interpretácia, vyhodnotenie, porovnávanie a návrh odporučení.

39. 2.4. Tézy/ štruktúra DDP: • Úvod • 1 Ciele a metodika DDP • 2 Teoretické východiská DDP • trvalo udržateľného rozvoja (TUR), • spoločensky zodpovedného podnikania (SZP, CSR), • externalizácie nákladov; • nadnárodných korporácií a MSP, • závery z uskutočnenej analýzy pre čiastkové ciele DDP. • 3 Analýza súčasného stavu • 4 Návrh odporúčaní • 5 Zhodnotenie prínosov DDP • Záver • Zoznam bibliografických odkazov • Prílohy