Erik Horník 8.A

1. Černovská tragédia Erik Horník8.A

2. Černovská tragédia • Černovská tragédia je krvavý masaker, ktorý sa odohral 27. októbra 1907 ako dôsledok národnostného útlaku v Uhorsku. • V Černovej si obyvatelia z vlastných financií a z iniciatívy Andreja Hlinku, rodáka obce, postavili katolícky kostol. Dedinčania trvali na tom, aby kostol požehnal ich rodák. Spišský biskup Párvy rozhodol inak, Hlinka bol v tom čase suspendovaný a odsúdený pre „poburovanie proti maďarskej národnosti“. V čase udalostí v Černovej bol na prednáškovom turné na Morave. Dva pánske koče prišli na požehnanie kostola, dedinčania protestovali, žandári štyrikrát strieľali do ľudí.

3. Následky • Tragédia mala 15 mŕtvych, 12 ťažko zranených a 60 ľahko zranených, 40 dedinčanov bolo odsúdených do väzenia alebo k peňažným trestom. Udalosti pripomína v cintoríne pamätník a na mieste tragédie pamätná tabuľa. Dedina si každoročne pripomína túto udalosť.

4. Toto „úradné opatrenie“ bolo jednou z najkrvavejšich udalostí posledných rokov dualizmu v Rakúsko-Uhorsku, vyvolalo veľké protesty v európskej dobovej tlači. Medzi významnými osobnosťami, ktoré protestovali bol francúzsky spisovateľ Viliam Ritter, anglický novinár a historik RobertWilliamSeton-Watson, nórsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny BjørnstjerneBjørnson, českí poslanci rakúskeho parlamentu i predseda rakúskeho parlamentu. Černovská tragédia definitívne obrátila pozornosť svetovej verejnosti na vtedajší prístup k národnostiam v Uhorsku. • Americkí Slováci využili túto tragédiu na tlačovú ofenzívu za slovenskú myšlienku. Táto tragédia prispela k tomu, že po príkaze pápeža Pia X. boli maďarské úrady nútené Andreja Hlinku rehabilitovať. Andrej Hlinka v roku 1910 na sviatok Petra a Pavla nakoniec požehnal kostol v rodnej dedine.

5. Andrej Hlinka • Andrej Hlinka bol slovenský rímskokatolícky kňaz, politik, vedúca osobnosť slovenského národného hnutia. Andrej Hlinka bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Bol tiež spoluautorom Memoranda slovenského národa na Parížskej mierovej konferencii z 20. septembra 1919.

7. Ďakujem za pozornosť