Dejiny svetovej historiografie pred vznikom analyzujúcej historickej vedy

1. Dejiny svetovej historiografiepred vznikom analyzujúcej historickej vedy Stručný prehľad Františka Čechová

2. Historiografia pred vznikom analyzujúcej historickej vedy • Historiografia je predchodcom historickej vedy v tom zmysle, že pred vznikom (analyzujúcej) historickej vedy existovala len (opisujúca) historiografia. Z iného hľadiska je dnes naopak historiografia jedným z výsledkov historickej vedy, pretože zobrazuje stav, prúdy a ciele historického výskumu. • Z hľadiska jej závislosti od tvorivej sily a vôle dejepisca je historiografia súčasťou literatúry. Jej cieľ sa pohyboval medzi legitimáciou vládárov na jednej strane a kritickým hodnotením minulosti na druhej strane. Akýmsi opakom (empirickej) historiografie je (neempirická) filozofia dejín.

3. Tento text obsahuje stručný prehľad: • Starovekej historiografie do roku 476 (resp. do r. 313, alebo 525 n. l. ) • Stredovekej historiografie do roku 1492 (resp. do r. 1450, 1517, 1526 ) • Humanistickej a barokovej historiografie • Osvietenskej historiografie

4. Staroveké dejepisectvo • Už nápisy starovekých Babylončanov, Asýrčanov či Egypťanov a iných staroorientálnych národov ospevovali vládcov týchto národov. U Chetitov už možno dokonca nájsť náznaky kritického prístupu. • Veľký zmysel pre dejiny mali už od staroveku Židia. Významným historickým prameňom a zdrojom poznania dejín staroveku je Biblia, ktorá obsahuje nielen knihy kroník, Knihu kráľov ale i ďalšie historické knihy. Kresťanský výklad dejín veľmi dlho ovplyvňovalo učenie o štyroch ríšach z knihy proroka Daniela. Dan (2, 29-46) • V starovekej Číne malo dejepisectvo od počiatku (až do 20. storočia) veľmi dôležitú úlohu. Charakteristický je moralistické hodnotenie, poetickosť i kritický prístup v dejepisectve. Ako prvé vznikli anály (letopisy), najznámejšie Konfuciove (551 – 479 pred Kr.) Jarné a jesenné letopisy. Potom vzniklo naratívne dejepisectvo. S'-ma Čchien (Sima Qian) napísal svoje monumentálne Zápisky historika (Š'-ťi), ktoré boli koncipované ako svetové dejiny a stali sa základom budúcich dejín dynastií. V roku 629 za dynastie Tchang bol zriadený dejepisný úrad, v ktorom kolektív úradníkov spisoval dejiny vždy predchádzajúcej dynastie. • V starovekej Indii zachycujú genealógie kráľovských rodov purány, ktoré končia v 2. stor. po Kr. • V Afrike existovalo len ústne odkazovanie dejín, v Etiópii však existovalo koptské dejepisectvo.

5. Antická vzdelanosť • Gréci a Rimania vzdelávali mládež v štátnych školách. Vyššie vzdelanie poskytovali filozofi. Najstaršia filozofická škola bola v Miléte. Vynikajúcu školu mal Pytagoras, ale najvýznamnejšia bola • Platónova Akadémia, založená približne v roku 387 pred Kr. Meno „akadémia“ dostala podľa veľkého posvätného hája ohraničeného múrom v Aténach, ochrancom ktorého bol héros Akadémos. Na pozemku rástlo dvanásť posvätných olív. Hlavné zložky vzdelania filozofov boli aritmetika, geometria, stereometria, astronómia a náuka o harmónii. Tieto vedecké disciplíny sa označujú ako predohra k najvyššej forme rozumovej činnosti, k dialektike. Platónovo učenie nebolo pre členov Akadémie záväznou dogmou. Mnohí jej členovia boli samostatnými tvorivými osobnosťami, najvýznamnejším Platónovým žiakom bol Aristoteles. V roku 529 byzantský cisár Justinián rozpustil žiakov a učiteľov Platónovej Akadémie a dal spáliť Alexandrijskú knižnicu.

6. Antické dejepisectvo • Starogrécki historici sa snažili podať tradície svojej kultúry ako nespochybniteľné, ale niektorí sa už pokúšali objaviť historické príčiny a súvislosti, napríklad Herodotos • ( 484-430 p. Kr.) pri opisovaní perzských vojen alebo Thukydides (460-395) bol zakladateľ nestrannej historiografie a stvoriteľ historickej monografie pri opisovaní peloponézskej vojny. • Starorímsku historiografiu prakticky založil Polybius (200-118 BC), ktorý sa snažil vysvetliť vzostup Ríma na veľmoc v Stredomorí, ktorý sám zažil. Kým Polybius sa snažil byť nestranný, Sallust, Livius a Tacitus (56-117) sa snažili vo svojich dielach ospravedlniť rímsku nadvládu, aj keď Tacitus píše o svojej snahe písať dejiny SINE IRA ET STUDIO. • Od 4. stor. pred Kr. Arriános, Plútarchos, Curtius Rufus a Suetonius vyvinuli životopis ako formu historiografie.

7. Základy kresťanskej filozofie dejín vytvoril Aurelius Augustinus (334-430). Východiskom najlepších prác z histórie v období stredoveku môže byť jeho práca O Božom štáte. Toto dielo je charakteristické prelínaním cirkevných dejín a biblických príbehov s dejinami svetskými. Dejiny sú vysvetľované ako dejiny spásy po dedičnom hriechu Adama a Evy, ako zápas dobra so zlom. Žiadna zo zachovaných prác z obdobia stredoveku nedosahuje stupeň spracovania a vzlet svätého Augustína. Augustinovo dielo De civitate Dei posudzuje dejiny ako vývoj, ktorý má  ukončenie. Jeho dejiny sú univerzálne, je len jeden svet. Zmysel dejín sa hľadá od čias Augustína až dodnes, aj keď z jeho náboženského podkladu nezostalo takmer nič (Kutnar, s. 17). Aurelius Augustinus (334-430)medzi starovekom a stredovekom

8. Stredovek (476-1492)Kláštorné a katedrálne školy. Univerzity • Centrá vzdelanosti v stredoveku boli kláštorné školy. Na nich sa vyučovalo sedem slobodných umení tri slovné odbory: gramatika, rétorika, dialektika; a - štyri číselné odbory: aritmetika, geometria, astronómia, hudba. • Od 11. storočia začali vznikať prvé univerzity, v Bologni (1119), Oxforde (1168), Paríži (1206), Cambridgei (1209) a v španielskych mestách Valencii a Salamanke (1230). Stredoveké univerzity mali zvyčajne štyri fakulty: filozofickú, teologickú, právnickú a lekársku. Výučba mala zväčša ústnu formu, prednášky pozostávali z čítania kníh, napríklad Aristotelových diel, ktoré prednášajúci komentoval. Študenti museli potvrdiť svoje vedomosti účasťou na diskusiách, v ktorých museli argumentovať za alebo proti určitému tvrdeniu (téze). Akademické záverečné skúšky boli uznané v celej Európe. Študenti, okrem medikov, boli väčšinou príslušníkmi duchovného stavu, laici začali študovať na univerzitách až po roku 1500. Veľký význam malo aj to, že sa dominikáni a františkáni rozhodli dať vyučovať svoj dorast v Paríži resp. Oxforde. Nielenže z ich radov vyrástli veľkí učenci, ale čoskoro oni sami dobyli katedry.

9. Stredovek476, 313,529 Úpadok dejepisectva v stredoveku na úroveň legiend kroník a análov. Kronika je literárna štruktúra v ktorej býva úmyselná aj neúmyselná falzifikácia, hagiografické prvky, autori pochádzali zo svetského a rádového duchovenstva. Anály na rozdiel od kroniky sú len zoradené fakty, ktoré sa postupne dopisujú. Gregor z Tours (80. roky 6. stor.) napísal dielo Historia francorum libri decem. Je lepšie napísané ako Fredegarova kronika, písaná do r. 658 Fredegarom, potom pokračuje neznámy kronikár.

10. Izidor Sevilský (o. 560-636) od r. 603 bol sevillským biskupom. Vynikol snahou o zachovanie antického dedičstva a zozbieral množstvo prírodovedeckých, filozofických a historických údajov encyklopedickej povahy. Jeho dielo Origines sive etymologia pozostávalo z 20 kníh a bolo nasledujúcimi generáciami veľmi využívané. Einhard (770- okolo 840) Vita Caroli - pôsobivý životopis Karola Veľkého podľa antického vzoru Legendistické a kronikárske dejepisectvo

11. Kresťanská chronológia • Beda Venerabilis (Ctihodný), anglosaský mních(673 – o. 740), encyklopedista typu Izidora zo Sevilly, stal sa zdrojom poučenia pre celý stredovek. • V jeho dielo De temporum ratione sa spája sústava kresťanského merania času so svetovou kronikou, ktorú dotiahol až do roku 726. Dejiny ľudstva podľa vzoru Augustína rozdeľuje na 6 vekov. Začal používať kresťanskú chronológiu od narodenia Krista, čo si postupne osvojila celá záp. Európa. • Je zakladateľom národného dejepisu anglického dielom Historia ecclesiastica gentis Anglorum (do r. 731) • Pre naše dejiny sú prameňmi a zároveň historickou literatúrou Moravsko- panónske legendy: Život Konštantína, Život Metoda, Fuldské anály, významný spis O obrátení Bavorov a Korutáncov a ďalšie zdroje.

12. Stredná a východná Európa • Byzantské dejepisectvo. Po tisícročných dejinách Byzancie mohli zaraďovať historici udalosti do veľkých dejinných súvislostí. Autori boli na rozdiel od západoeurópskych kronikárov vládcovia, politici, štátnici, diplomati, vojaci, ľudia s rozhľadom a vplyvom. Prokopios z Cezarey, Teofanes, Michael Psella, Anna Komnena, 12. stor. Nikefor Gregoras Pod vplyvom byzantského dejepisectva vznikla aj ruská Nestorova kronika. Cisár Konstantin Porfyrogenet (905-959) napísal ešte na konci tisícročia dielo „De administrando imperio“, ktoré obsahuje správy o krajinách a národoch susediacich s Byzanciou a teda aj o „Veľkej“ Morave, povesť o troch synoch kniežaťa Svätopluka . • České dejepisectvo • Kosmas ( 1056-1125) kanonik a neskôr dekan svätovítskej pražskej kapituly, vstúpil do verejných diplomatických služieb Vratislava II. Napisal dielo Chronica Bohemorum. Jednotlivé diely majú pôsobivé zakončenie. Medzníkom bolo prijatie kresťanstva. Česky písaná Dalimilova kronika bola veršovaná a prenikla do českej národnej literatúry, vznikla počiatkom 14. storočia. Historickou tvorbou sa zaoberal aj cisár Karol IV., napísal autobiografické dielo Vita Caroli imperatoris.

13. Neskorý stredovek • V ríši Kapetovcov víťazí už v 13. storočí francúzština nad latinčinou. • Primat -mních kláštora St. Denis v Paríži roku 1274 predložil kráľovi Filipovi III. francúzsky preklad latinských kronikárskych kompilácií zahrňujúci dejiny Franskej ríše a kráľov z rodu Kapetovcov. Veľké francúzske kroniky (Grandes chroniques Frances) sa stali základom úradnej histórie kráľovstva, v ktorej sa pokračovalo až do 15. storočia a r. 1477 vyšli tlačou.

14. Novoveká historiografia 1492, 1450, 1517, 1526

15. Návrat k antike, humanizmusTrecento- Qutarocento- Cinquecento • Politický úpadok Talianska a odchod pápežov do Avignonu bol impulzom pre návrat k slávnej antickej histórii. Rímsky tribún Cola die Rienzo predčítaval svojim spoluobčanom diela antických historikov, aby v nich vzbudil vôľu pre veľké činy. • Vo Florencii obnovil Marsilio Ficino (1433-1499) a mocný politik Cosimo Medici Platónsku Akadémiu. Ficino preložil diela Pythagorasa, Platóna a Plotinusa. Veda bola vtedy určovaná pôsobením univerzálneho génia Leonarda da Vinci (1452-1519). • Humanisti odpútali pozornosť od cirkevných dejín • Kritika pomerov v cirkvi. Konštantínova donácia Lorenzo Valla (1407-1457)

16. Francesco Petrarca1304-1374bol zástancom návratu k antickým koreňom Talianov. Nebol historikom, ale jeho Liber de viris illustribus, zbierka životopisov 21 antických osobností položilo základy novému pochopeniu dejepisnej práce.

17. Francesco Petrarca (1304-1374 • Je proti popisnosti, zdôrazňuje dôležitosť výberu faktov, vyzdvihuje republikánske cnosti , pozná len jedny dejiny, dejiny Ríma, ktorý mal cnosti, ktoré chýbajú dnešku. Hovorí o cnosti- virtu a fortune- šťastí, na základe ktorých hľadá príčinný výklad Ľudská podstata sa však nemení, je ahistorická. Ako obdivovateľ antiky verí v osud, hľadá však zákonitosti v dejinách. V diele Istorie Fiorentine sa kriticky vyjadruje k úlohe pápežstva v dejinách Itálie, viedlo podľa neho k roztrieštenosti Itálie. Nevšíma si len elity, ale i tzv politiku popolo, sleduje politické dejiny.

18. Lionardo Bruni1370-1444 • Lionardo Bruni z Arezza, kancelár Florentskej republiky, je zakladateľom humanistickej historiografie dielom Historiarum Florentinarum libri XII. Koncepcia dejín Florencie od najstarších čias až do roku 1404 napodobňuje antické vzory Thukidyda, Tacita i Livia, čo dokazuje aj opätovné používanie priamej reči. Dôraz kladie na politiku, vojenstvo a diplomaciu. Dejepisná práca je chápaná ako zdroj poučenia a odborného školenia pre štátnikov. Bruni má v renesančnom Taliansku množstvo nasledovníkov, takže sa hovorí o Bruniho škole.

19. Flavio Biondo1388-1463 • Flavio Biondo, pápežský sekretár v Ríme, zberateľ antických pamiatok a spisov. Vytvoril topografiu starého Ríma a slovník antických reálii. V diele Italia illustrata sa pokúsil o antickú topografiu Apeninského poloostrova • Je autorom stredovekých dejín od r. 412 (dobytie Ríma Gótmi) po r. 1440 : Historiarum ab inclinatione Romanorum imperii decades. Dejiny nepokladá za jednoliate a zdôrazňuje rozdiel medzi antickou dobou a obdobím nasledujúcim, ktorú menuje stredovekom. Za nový vek ľudstva pokladá dobu humanizmu.

20. A.S.Piccolomini (1405-1464) • V roku 1458 bol zvolený za pápeža a prijal meno Pius II. Obratný diplomat, zakladateľ historickej publicistiky. • Historia Friderici III. (1452) mala pôvodne osvetliť Fridrichov zápas s rakúskymi stavmi, ale dielo rozšíril na všobecnú úvahu o rakúskych dejinách. • Historia Bohemica má ťažisko v dejinách Čiech 15. storočia, predovšetkým v spracovaní problematiky husitského hnutia. Sú to prvé dejiny zaalpskej krajiny spracované z hľadiska humanistického, sú svieže svojim rozprávaním a obratnou koncepciou.

21. N. Machiavelli (1469 – 1527) • bol sekretárom florentskej republiky v r. 1498-1512. Istoria fiorentinae (Dejiny florentské), od najstarších dôb do r. 1492. Dielo napísané vynikajúcim štýlom s hlbokými štátovedeckými úvahami aké od dôb Polybiových neboli napísané. • Štátovedecké a politologické dielo Il principe (Vladár), autor úvah o prvej dekáde Liviovej.

22. N. Machiavelli (1469 – 1527)

23. Guicciardini 1483-1540 • napísal dejiny Florencie •  Dejiny Itálie už nie sú dosť kritické, • sú veľmi empiricky popisné, niekedy až deň po dni, vracajú sa k stredovekej analistike. • Guiccardini je za oligarchiu • Mediciovcov kritizuje. Pád republiky vo Florencii.

24. Giambatista Vico (1668-1744)Jean Bodin ( 1530-1596) • Vico -Základy novej vedy o spoločnej prirodzenosti národov-senzus communis Filologická metóda- pramene- hermeneutika – komparácia. Univerzálne dejiny- dejiny národov Opakovanie v dejinách (corso- ricorso) • Jean Bodin – metódy vnútornej kritiky Šesť kníh o štáte - dejiny politickej filozofie

25. Reformácia • 1517 Martin Luther (1483-1546) • Reformátori naďalej vychádzali zo schémy štyroch svetových ríší podľa Danielovho proroctva –Filip Melanchton ( 1497-1560) • Ulrich Zwingli a Ján Kalvín

26. Barokové (učené) dejepisectvo • 1540 Societas Jesu- sv. Ignác z Loyoly • ( 1491-1556) • Bollandisti 1643 Acta sanctorum • Benediktíni Jean Mabillon 1632-1707 • 1668 Acta s. ordinis s. Benedicti

27. Rekapitulácia: Dejepisectvo v staroveku • Pripomeňte si niektoré diela a osobnosti staroorientálneho dejepisectva • Kedy a ako písali dejiny prví grécki historici? • V ktorom období rímskych dejím žil zakladateľ rímskeho dejepisectva, Polybius? • Ktorých historikov rímskej republiky a cisárstva poznáte, ako písali dejiny?

28. Stredoveké dejepisectvo • Kto bol zakladateľom kresťanskej filozofie dejín? • Ako dlho trvalo obdobie stredoveku v Európe a aký charakter a spoločné znaky mali historické diela napísané v stredoveku? • Vymenujte najvýznamnejších dejepiscov a kronikárov a najvýznamnejšie historické diela v stredoveku

29. Humanistické a barokové dejepisectvo • Ktorý renesančný historik napísal dejiny stredoveku? Čím ich ohraničil? • Ktorí humanistickí historici sa zaoberali dejinami Florencie? Aké najvýznamnejšie diela o Florencii vznikli v dobe humanizmu? • Aké predstavy o politike mali humanistickí myslitelia? Patria medzi nich aj reformátori? • Kedy vznikli pomocné historické vedy, kto je Jean Mabillon?

30. Osvietenstvo, veda, vedecké metódy • V Anglicku vystupuje osvietenstvo počnúc 16. storočím vo Francúzsku od 17.st., tu však spoločensky, morálnokriticky a politicky vyúsťuje do Francúzskej revolúcie 1789. • V Nemecku osvietenstvo charakterizuje Immanuel Kant(1724-1804) ako „ prebúdzanie sa človeka z nedospelosti zavinenej ním samým.“ • Základom osvietenstva je empirizmus a racionalizmus. F. Baconvydáva dieloNovum organum scientiarum 1620 a René Descartes v roku 1637 dielo Le Discours de la méthode . Metodická skepsa. • Osvietenstvo podrobuje všetko novým metódam vedy: v znamení empirizmu je týmto meradlom zmyslová skúsenosť, v znamení racionalizmu je ním rozumový dôkaz. V obidvoch prípadoch je životom osvietenstva pátos viery vo vedu a pokrok. • Osvietenstvo je vek učených spoločnosti a nové metódy prenikajú aj na univerzity, ktoré nadobúdajú svetský charakter. Nové metódy spôsobili prudký rozvoj prírodných vied a vznik nových vied.

31. Dejepisectvo v období osvietenstva • Francúzsko: Nepíšu sa dejiny z hľadiska mocnárov, ale z pohľadu tretieho stavu a v dejinách sa hľadajú zákonitosti- racionalizmus. • Dictionnaire raisonné des sciences, des art et des métiers • Charles L. Montesquieu (1689-1755) O príčinách, veľkosti a úpadku Ríma. Duch zákonov. Klíma, úrodná pôda, - forma vlády. Právo-analýza dedičského a vlastníckeho práva.

32. Voltaire F. M. A. Voltaire(1694-1778). Storočie Ľudovíta XIV. a Ľudovíta XV. Zakladateľ filozofie dejín a kultúrnej histórie. Dejiny ako postup rozumu a ducha dejín, ktorý sa prejavuje vo všetkom, nielen v politike. Najlepšia vláda pomocou zákonov dokáže zachovať slobodu a majetok občanov. Dôležitý je blahobyt národov, ich špecifické umenie a veda. Mravy národov

33. Rousseau, Gibbon • J. Jacques Rousseau (1712-1788) Discours sur l´origine et les fondements l´inégalité parmi les hommes Spoločenská zmluva. Rovnosť občanov. • Edward Gibbon( 1737-1794) Úpadok a pád Rímskej ríše. Príčiny úpadku a pádu Ríma vidí vo vzniku kresťanstva

34. Dejiny umenia • Johann Joachim Winckelmann(1717-1768)archeológ a historik umenia-klasicizmus .“Dejiny umenia v staroveku“ 1764 • zdôraznil nielen umeleckú hodnotu antických diel, ale aj ich mravnú a duchovnú čistotu, výchovnú silu antického sveta Klasicizmus- napodobňovanie antiky • Vykopávky v Pompejach (1763)

35. Cesta k profesionálnemu dejepisectvu • Starovekí Gréci vytvorili kritický a racionálny pohľad na svet a dejiny- logos. Vojny s Peržanmi, Peloponézska vojna. • Rimania- právny pohľad na svet a dejiny. Republika. Psychologické monografie, memoáre, životopisy • Stredoveké dejiny- zápas dobra a zla. Dejiny spásy. Legendy, kroniky, anály. • Humanizmus - sekularizácia, kritika cirkvi, obdiv antiky, reformácia. Rekatolizácia- Učené baroko- PVH • Osvietenstvo- nové vedecké metódy- rozvoj archeológie, dejín umenia, filozofie dejín, cesta k profesionalizácii historiografie

36. Opakujte si: • Zdôvodnite, ako vznikli najvýznamnejšie periodizačné medzníky v svetových dejinách.( Lionardo Bruni?) • Ako vznikol pojem stredovek a ako sa modifikoval vzťah k stredoveku v dejinách až do obdobia romantizmu? • Aké sú rozdiely medzi gréckym a rímskym dejepisectvom? Idealizovali historici rímsku republiku? (de viris illustribus-Petrarca) • Ovplyvnili Medicejovci humanistickú historiografiu? • V ktorom období stúpol záujem o životy svätcov a ktoré prvé historické časopisy vznikli? • Aké stanovisko zaujímajú osvietenskí vzdelanci k monarchii, k rímskym dejinám, kultúre a k náboženstvu?

37. Literatúra • Literatúra je uvedená v sylaboch k Úvodu do štúdia histórie • www.fcechova.szm.com sylaby Ďakujem za pozornosť Františka Čechová