Amantius Akimjak DEJINY FILOZOFIE I. časť

1. Amantius AkimjakDEJINY FILOZOFIE I. časť

12. DEJINY FILOZOFIE I. časť • 1. Filozofia ako láska k múdrosti • a/ Čo znamená z filozofického hľadiska ľudská túžba po múdrosti? • Poznávať čím viac, čím hlbšie a čím trvalejšie. Poznávať zmysel života a realizovať ho. Je to poznanie, ktoré napĺňa zmysel života. Nie je to len • vedeckosť, nie metóda ale láska k múdrosti. • 1. Filozofia ako láska k múdrosti • a/ Čo znamená z filozofického hľadiska ľudská túžba po múdrosti? • Poznávať čím viac, čím hlbšie a čím trvalejšie. Poznávať zmysel života a realizovať ho. Je to poznanie, ktoré napĺňa zmysel života. Nie je to len • vedeckosť, nie metóda ale láska k múdrosti.

13. 1. Filozofia ako láska k múdrosti • b/ Čo znamená Sofia v gréckom chápaní? (arché, jónska filozofia, Sokrates, Platón) • Sofia múdrosť, filo – láska – Láska k múdrosti. Gréci hľadali arché, t.j. princíp každej veci. Jónska filozofia učí, že sofia t.j. rozumové prenikanie do vecí je vrchol poznania. Sokrates tvrdí, že Skutočne múdry je len Boh. Platón sa rád pozerá na pravdu theoreciu - pozerať sa teória. Aristoteles hľadanie prvých počiatkov a prvých príčin metafyziku.

14. 1. Filozofia ako láska k múdrosti • c/ Čo znamená múdrosť v biblickom chápaní? (chokma, sofia, SZ 3 obdobia, NZ 3 stupne) • Chokma hebr. múdrosť, praktická schopnosť správneho úsudku. V rozhodujúcej chvíli, vie predvídať, má skúsenosť nielen zručnosť, ale aj trvalý vzťah k Bohu.

15. 1. Filozofia ako láska k múdrosti • c/ SZ – 1/ pred exilom ľudská zdatnosť, šikovnosť, (Šalamún) • 2/ po exile (Boží zákon v ľudskom srdci – múdrosť je poznať a milovať Boží zákon. Žalmy • 3/ neskoršie prehĺbenie -. zosobnená Božia múdrosť – Božia dcéra, Matka, učiteľka. Kniha Múdrosti 8. kap. kniha              Prísloví. • NZ - 1/ prirodzená múdrosť • 2/ Boží dar • 3/ Ježiš sám. Kristus sa stal pre nás múdrosťou.

16. 1. Filozofia ako láska k múdrosti • d/ Aká filozofia je v dedičstve národných kultúr a čo je to filozofia srdca? Múdrosť z rôznych pohľadov, z rôznych prostredí, dôb, uložená v ľudských prísloviach, literárnych a umeleckých dielach. Filozofia srdca – filozofia nie je len v rozume ale aj v srdci. Je to osobná zaangažovanosť. Rozvíja sa v dialógu.

17. 2/ Pôvod a povaha filozofie • a/ Kde vidí pôvod filozofie Aristoteles, sv. Augustín a sv. Tomáš Akvinský? • Prameň filozofie je Aristotelesov obdiv, zvedavosť – úžas v existenciálnom zmysle • Sv. Augustín: neuspokojené je ľudské srdce, kým nespočinie v tebe o Bože. • Sv. Tomáš: v človeku je túžba pozanť príčiny toho, čo vidí, preto začal filozofovať

18. 2/ Pôvod a povaha filozofie • a/ pokračovanie • 2 východiská: • a/ údiv – človek sa začne diviť, keď niečo zbadá, keď niečo pozoruje a rozmýšľa nad tým čo vidí •  b/ hľadanie – tam začína filozofia, • kde sa začne hľadať pravda

19. 2/ Pôvod a povaha filozofie • b/ Aké stupne alebo roviny filozofie poznáme a čo predstavujú? • 1/ životná filozofia každého človeka – rozmýšľanie a konanie (aj nesprávne) • 2/ múdrosť – uvažovanie o pravde, hľadanie pravdy (správne) • 3/ filozofia ako veda – vedecké uvažovanie , kritické, s metódou, analýzou, syntézou

20. 2/ Pôvod a povaha filozofie • c/ Východisko filozofie a jej prednosti? Filozofické metódy: Aristoteles, Kant, Hegel, Husserl skúsenosť je osobná a konkrétna Analýza, syntéza, Aristoteles - logická dedukcia; Kant -transcendentálna analýza a syntéza. Hegel – dialektická; Husserl – fenomenologickú

21. 2/ Pôvod a povaha filozofie • d/ Scholastická definícia filozofie. Aké je naše východisko a aká je naša filozofia? láska k múdrosti. prvé posledné príčiny cieľ. Filozofia je veda o posledných príčinách všetkých vecí získaná prirodzeným rozumom. Materiálny predmet (všetky veci) Formálny predmet (posledné príčiny týchto vecí. Sv. Tomáš: Veda pravdy, o pravde. Kant – Teória poznania (zúžená) • Pozitivisti: metodológia vied (len spôsob myslenia) naše východisko (historická situácia, sme ľudia 21. storočia, ale sme dedičmi viactisíročnej tradície, náboženskej tradície, Božieho zjavenia.

22. 3/ Filozofia a jej členenie • a/ Čo spôsobuje rozvoj filozofie a čo jej plodnosť? (vnútorné a vonkajšie členenie) rozvoj – vnútorné členenie – vnútornú štruktúru, rozvíja otázku zmyslu života, príčiny všetkého plodnosť – vonkajšie členenie – vzťah k iným vedám – súvis s týmito vedami

23. 3/ Filozofia a jej členenie • b/ Ako delí filozofiu • Platón /3 sféry/ • Aristoteles /3 stupne/ • sv. Tomáš /3 časti/ • Wolf /3 časti/?

24. 3/ Filozofia a jej členenie • B/ pokračovanie • Platón: dialektika, fyzika, etika (ľudské činy) Aristoteles: teoretický – poriadok bytia, praktický (ľudskú vôľu) idey – poznanie, prírodu, pojetický (umeleckú činnosť) Sv. Tomáš: factus naturalis (prírodu) f. rationalis (rozum) f. moralis (vôľu) Wolf: logika (prípravná); metafyzika (teoretická) morálna (praktická)

25. 3/ Filozofia a jej členenie • c/ Čo je to • metafyzika – veda o bytí ako takom z fyzikou je transcendentno ; ontológia – skúma príčiny bytia • kozmológia – skúma kozmos hmotný svet ; psychológia – duchovný život človeka • teodícea – skúma najvyššie bytie Boha; logika – logos slovo - formálna – minor • dialektika – umenie viesť dišputy • logika materiálna –major matéria obsah obsahová logika – kritika od Kanta • gnozeológia – poznanie; epistemológia – náuka o vedách • filozofia morálna – etika – skúma dobro ľudských činov

26. 3/ Filozofia a jej členenie • d/ Ako pomáha pochopiť vnútorné členenie filozofie štúdium dejín filozofie? • Ukazuje nám vnútorný rast filozofického myslenia ľudstva. Rozvetvovanie rôznych názorov, vzájomné ovplyvňovanie jednotlivých škôl, jednotlivých období. Múdrosť Božia pôsobí v ľudských srdciach i v ľudských dejinách. Tri okruhy ponúka cirkev: človek, svet a Boh. – skeptici vôbec - relativisti čiastočne - idealisti absolútne - realisti (kriticky)

27. 4/ Filozofia a jej vzťah k ostatným vedám • a/ Čo znamená, že filozofia je základom všetkých vied? • Je základom v historickom i v logickom poriadku. V historickom: všetky vedy vyrástli z filozofie (metafyzika – fyzika – od predmetov matematika (len len kvantitu, tvar a počet). V logickom: každá veda má svoje princípy a filozofia tie princípy zdôvodňuje.

28. 4/ Filozofia a jej vzťah k ostatným vedám • b/ Čo znamená, že filozofia je vrcholom všetkých vied? • Skúma posledné príčiny a hľadá odpovede na posledné a základné otázky.

29. 4/ Filozofia a jej vzťah k ostatným vedám • c/ V čom spočíva zjednocujúca funkcia filozofie? Čo na to Aristoteles, čo sv. Augustín? • Filozofia sa snaží zhrnúť výsledky jednotlivých vied - syntéza. • Aristoteles – filozofia je prvá veda, poznanie cestou príčin, skúma podstatu a poslednú príčinu. • Augustín – filozofia zmenila môj náhľad na teba Pane, obrátila ma.

30. 4/ Filozofia a jej vzťah k ostatným vedám • d/ Čo rieši kompetencia vied a ako? (materiálny a formálny predmet) • Každá veda má svoj predmet, určitý úsek reality a skúma ho zo svojho uhla pohľadu. • materiálny – čo skúma bytie • formálny ako skúma empiricky, rozumovo, experimentálne

31. 5/ Filozofia a náboženstvo • skutočné náboženstvo a pravdivá filozofia si neodporujú ba naopak, kde končí filozofia (prvá príčina, posledná príčina) nastupuje náboženstvo Božie zjavenie. • a/ Filozofia a prirodzené náboženstvo (náboženstvá primitívne, mýtické, východné, grécke)

32. 5/ Filozofia a náboženstvo • Primitívne náboženstvo nerozlišuje medzi myslením a vonkajším postojom, medzi zážitkom a obsahom zážitku, prírodné úkazy považuje za božstvo (ázijské používajú mýtické obrazy, tie nie sú historické); východné (Egypt, Babylon) kráľ bol božstvom, už monistické prvky. Grécke náboženstvo mýtické vonkajší ceremoniál. Filozofia racionálna hľadá odpovede na posledné otázky človeka.

33. 5/ Filozofia a náboženstvo • b/ Filozofia a zjavené náboženstvo • (Starý zákon, Evanjeliové posolstvo) • SZ: Boh prehovoril k našim Otcom. Je tu primát Božieho Slova. Boh vstúpil do dialógu s človekom cez zjavenie Mojžišovi a ďalším prorokom. Ľudská múdrosť vstúpila do rozhovoru s Bohom a učí sa od Boha.

34. 5/ Filozofia a náboženstvo • Evanjelium: Božie Slovo dané ľuďom v Ježišovi Kristovi. Na počiatku bolo Slovo... Aj filozofia potrebuje spásu. • c/ Filozofia a teológia v Cirkvi. (patristika, grécka filozofia, • syntéza stredoveku, dnešný stav)

35. 5/ Filozofia a náboženstvo • patristika pokresťančila grécku filozofiu (s. Justín). Použila grécke filozofické termíny pomocou ktorých vysvetlila zjavené tajomstvá Božie napr. hylemorfizmus (jednotu matérie a formy). Syntéza stredoverku spočívala v tom, že filozofia sa stala vznešeným nástrojom na vysvetľovanie evanjeliá. Augutín, Platón, T. Akvinský, Aristoteles.

36. 5/ Filozofia a náboženstvo • Dnešný stav: 1/ niet protirečenia medzi filozófiou a teológiou; 2/ treba rešpektovať oblasť a metódy filozofie a teológie; 3/ Teológia má použiť výsledky filozofického bádania; 4/ Prameňom teológie je Božie Slovo, filozofie rozum. 5/ teológia sa nemôže vtesnať do filozof. systému. 6/ Ak filozofické uvažovanie protirečí teológii Božiemu zjaveniu hľadajme chybu vo filozofickom uvažovaní a nie v Božom zjavení.

37. 5/ Filozofia a náboženstvo • d/ Kresťanská filozofia (odveká, scholastická, tomistická, K. Rahner: filozofia a teológia). Odveká - súhrn základných právd a zákonov myslenia už od staroveku. Scholastická – sformovaná na Aristotelovskom filozofickom myslení, používajúca deduktívnu metódu a dialektickú metódu (dišputy) (scotistická, abelordova, anzlmova a iné. Tomistická – sformovaná sv. Tomášom Akvinským a jeho žiakmi – vrchol scholas neotomizmus návrat. Rahner: kat. teológia robí rozdiel medzi prirodzeným poznaním Boha a zjaveným. Oni si neodporujú, ale navzájom si pomáhajú. Zjavenie povie nad čím treba uvažovať, filozofia pomôže ako si to treba vysvetliť.

38. 6/ Význam filozofie pre dnešného kresťana • spočíva v láske k múdrosti. Ak chcem niečo milovať musím to najprv poznať, musím správne poznať a potom môžem aj správne milovať.

39. 6/ Význam filozofie pre dnešného kresťana • a/ Situácia kresťana v dnešnom svete. (zmeny v oblasti vzdelania, dialóg, svetonázor a viera) rýchlosť postupu dnešných poznatkov, dnešnej techniky, informácii znovu nastoľuje otázku zmyslu života. Všeobecné vzdelanie sa znižuje, konkrétne sa prudko zvyšuje; Dialóg – aj keď som presvedčený o správnosti svojho názoru, mal by som vypočuť názor iného a diskutovať o ňom. Svetonázor a viera možno stotožniť nie úplne, ale nemožno totálne oddeliť.

40. 6/ Význam filozofie pre dnešného kresťana • b/ Dnešné ťažkosti pri štúdiu filozofie (duchovná klíma, technický duch, pluralizmus). Duchovná klíma je čiastočne priaznivá (náb. sloboda) a čiast. nepriaznivá (liberalizmus prechádza do anarchie) Technický duch: napätie medzi homo sapiens a homo faber...filozof. pluralizmus: čím viacerí o tom uvažujú, rôznymi metódami tým, väčší je to problém.

41. 6/ Význam filozofie pre dnešného kresťana • c/ Postoj Cirkvi k štúdiu filozofie. (PVK : dvojitý poriadok poznania, Lev XIII. Aeterni Patris) – poznanie vo svetle prirodzeného rozumu a vo svetle viery. Niet protikladu medzi vierou a rozumom, lebo jeden Boh je prameňom aj ľ. rozumu aj Božieho zjavenia. Lev XIII. – Aeterni Patris (Večný Otec) 1/ Filozofia spevňuje cestu viery; 2/ Treba položiť dobré základy filozofie. 3/ pomocou filozofie treba obhajovať základné pravdy.

42. 6/ Význam filozofie pre dnešného kresťana • d/ Postoj DVK: Gaudium et spes. Jána Pavla II.: Sapientia christiana a Listu Kongregácie) Filozofia sa má učiť tak, aby viedla poslucháčov k dôkladnému a ucelenému poznaniu človeka, sveta a Boha. Treba brať do úvahy moderný vedecký pokrok. Sapientia christiana (kresťanská múdrosť) treba jasne povedať, kde sa ľudstvo mýlilo a neopakovať znovu tú chybu. A kde sa posunulo dopredu a nevymýšľať už vymyslené ale nadviazať a ísť ďalej.

43. 6/ Význam filozofie pre dnešného kresťana • List kongregácie: 1/ Vychovávať k ľudskosti sa nedá bez pomoci filozofie. 2/ Pozitívne vedy (čiastočné ) neriešia celú realitu bytia a života. 3/ nemožno mať slepú vieru, ale odôvodnenú. • 1/ Treba predstaviť trvale platné princípy a obsahy a naučiť podľa nich filozofovať • 2/ nielen fenomenologicky popisovať javy, ale robiť reflexiu skúmaného cez metafyzické princípy dôjsť k objektívnym a absolútnym hodnotám. • 1/ kritický realizmus – metafyzika • 2/ realistická ontológia – osobné absolútno • 3/ teoretická etika – v antorpologic.

44. Skúška z Dejín filozofie I. • Skúška bude 23.11.2007 • /LE miestnosť č.204/ • Každý študent si vytiahne jednu z vyššie uvedených téz, pripraví sa na ne (5 min) a zodpovie, alebo odpovede napíše na označený papier. • Na skúšku si berie so sebou len pero a preukaz študenta s fotografiou, alebo občiansky preukaz. • Zapisovanie do indexov bude po vyhodnotení odpovedí a bude včas oznámené na nástenke a na internete.

45. Dejiny filozofie I. časť • Ďakujem za pozornosť • Amantius Akimjak