110 likes | 254 Views
František Škvrnda VÝVOJ SVETOVEJ POLITIKY 2009 (OD NEOLIBERÁLNEJ GLOBALIZÁCIE K POSTMODERNEJ MULTIPOLARITE). vystúpenie na VI. okrúhlom stole ASA Postmoderna a zahraničná politika Slovenskej republiky. Dnešný svetový poriadok nemá priameho tvorcu (na rozdiel od bi-
E N D
František ŠkvrndaVÝVOJ SVETOVEJ POLITIKY 2009(OD NEOLIBERÁLNEJ GLOBALIZÁCIEK POSTMODERNEJ MULTIPOLARITE) vystúpenie na VI. okrúhlom stole ASA Postmoderna a zahraničná politika Slovenskej republiky
Dnešný svetový poriadok nemá priameho tvorcu (na rozdiel od bi- polarity v „jaltskom-postupimskom systéme“). Systém v ktorom žijeme, je iba vynútenou okolnosťou (stal sa nám – Bauman o globalizácii). Svetová politika je menej vypočítateľná aj „riaditeľná“ ako to, čo bolo. (je teda dnes svet bezpečnejší ako pred 20 rokmi?). Skončili: • reaganomika a thatcherizmus, • Tretia cesta, • PNAC „tlačený“ neocons. Globálna riziková spoločnosť (Beck) – priemysel strachu, komercializácia bezpečnosti. Krachuje neoliberalizmus a globalizácia na US spôsob. Prepukla globálna kríza začiatku 21. stor. (GKz21) - zmení svet viac ako pád ber- línskeho múru (Sarkozy – september 2008). GKz21 = súčasť krízy západnej (modernej) spoločnosti – nevyhnutnosť postmodernistického pohľadu na svet. Nielen ekonomický fenomén. Žiadny racionálny sociálny subjekt sa naplno nehlási k dielu posledných 20 rokov (že ho chcel taký, aký je) – viac asymetrie najmä rast - deformácie distribúcie bohatstva a moci, - násilia a iných sociálnopatologických javov, - znečisťovania živ. prostredia (glob. otepľovania) a i.
Rok 2009 – relatívne pokojný – prechodný rok v prechodnom období. Celé obdobie posledných 20 rokov – po rozpade bipolarity – je vlastne prechodné. Kam smeruje „jediná superveľmoc“ - cez nevyhranenú unipolaritu či viazanú hegemóniu k multipolarite, kde končí dominan- cia Západu (na rozdiel od mulitpolarity 19. a začiatku 20. stor.). Možno nám chýba „starý marxistický pojem“ epocha? Skončil čas Brzezinskeho a Kissingera a pod. – svetová politika už nie je šachová partia alebo biliardový stôl – ale ide v nej skôr o „voľnú geomet- riu“. Súčasná teória MV (aj v RF) spojená so západným, najmä anglosaským myslením – nedokáže odpovedať na nové trendy, hoci sa tak tvári. Stálo by za úvahu porovnať to, čo je dnes s tým, ako vyzerá to, čo nám avizovali na tento rok v scenári americkej spravodajskej komunity (NIC) – Global Trends 2010, ktorý sa spracoval v novembri 1997. Bez výrazných či rozsiahlych komplikácií v politickej či bezpečnostnej oblasti (ako hodnotíme to, čo sa dialo s Lisabonskou zmluvou?). Išlo skôr o rok očakávaní. 2 veľké očakávania: • nástup Baracka Obamu do funkcie prezidenta USA; • riešenie problémov GKz21. Mnoho „malých“ očakávaní (napr. euro v SR a pod.)
Základné makrospoločenské trendy (súhrn faktorov) v MV súčasného obdobia (rôzne výklady – aj kritika až odmietanie týchto fenoménov): 1. Prechod západnej spoločnosti do postmoderného štádia vývoja (70. ro- ky 20 st.?). 2. Súhrn procesov označovaných za globalizáciu (západ i východ) - šlágrom je od zač. 90. rokov. 3. Vytváranie multipolárneho usporiadania moci (bude viac východné?) – po vojne v Iraku 2003? G 20 namiesto G 7/8 = jeden z prvkov prechodu od neoliberálnej globali- zácie k postmodernej pluralite, kde sa stráca dominancia Západu (Waller- stein o konci veľkého, päťstoročného cyklu západného kapitalizmu). GKz21 nie je kríza dôvery, ale len a len konzumu. Rast nie je rozvoj (rozvoj ako základná podmienka bezpečnosti). Oficiálny optimizmus v pohľade na GKz21 (zvláštne spojenie politi- kov, bánk a médiá). Forsírovanie rôznych až zmätočných údajov o konci krízy, ale reálne výsled- ky zatiaľ nie sú žiadne. Možno až na to, že banky majú opäť veľké zisky.
„Rázny“ vstup Obamu do bezpečnostnej politiky – zrušenie bushov- skej GWOT, ale už ďalej nič (Guantanamo, Irak, Afganistan) Zmena „ťažísk a zamerania“ ZP USA, ale zatiaľ bez reálneho zvýše- nia ich vplyvu na dianie vo svete – EÚ, ČĽR, RF. ZP sa rýchlo a jednoducho nezmení – aké sú mechanizmy jej utvárania a fungovania. 2 horúce neuralgické body ZP USA (aj Obamu) – Afganistan – zhoršenie situácie – „Afpak“, - Irán ako trauma USA od r. 1979. Nič sa nezlepšilo na Blízkom východe, ani v Latinskej Amerike či Afrike. Rozpačité medzinárodnopolitické hodnotenia B. Obamu – bol oveľa viac šéfom washingtonskej administratívy ako Obamom z kampane. „Suchá ratolesť“ - list politických zombie zo SaVE „strýčkovi“ Obamovi: stjýčko dajte nám pjosím Vás jakety pjoti zlým Jusom
Ťažko nájsť dominantnú udalosť roku 2009 - zjednodušené „poradie“ veľ- mocí (vo vojensko-športovej podobe, keď už máme ZOH) ČĽR si upevňuje pozíciu vo svetovej politike (harmonicky, bez boja) EÚ a RF nedosiahli nič nového, ale „bijú“ sa za zlepšenie svojej pozície, USA boj na zdržanie – veľa problémov na najsilnejšieho muža sveta. ČĽR – oslavy 60. výročia ČĽR, odmietnutie G 2 pri návšteve Obamu, „zvládanie“ GKz21, .... (2010 – Expo Šanghaj), EÚ – Lisabonská zmluva – málo invencie, (GKz21 – vznik PIGS) RF – hra energetickou kartou, „ustála“ dôsledky vojny na južnom Kaukaze USA – po „bushovskej strate“ Nemecka v roku 2009: - zmeny v Japonsku, - meniace sa Turecko? - odkláňajúci sa Pakistan (kompenzovaný príklonom Indie), - Latinská Amerika bez úcty k Monroevej doktríne. Narastanie napätia v pásme od Stredozemného mora k Indickému oceánu – Turecko?, Irak, Libanon, Izrael, Irán, Afganistan, Pakistan, Jemen Okrem G 20 aj rast vplyvu BRIC (1. summit – Jekaterinburg) (do akej miery je skutočný rast napätia medzi ČĽR a Indiou?) OSN – neúspech summitu o klimatických zmenách
Čo bude s NATO v postmodernej multipolarite (len pre silné povahy!) Znaky zastaralosti (krízy) NATO (v procese hľadania) – zatiaľ len neúplne a hypoteticky: 1. Vojenské pakty po zmene situácie, v dôsledku ktorej vznikli, zanikajú (nie je už jeho hlavný nepriateľ – či ZSSR alebo svetový socializmus). 2. Jadrom bezpečnosti v dnešnom svete sú nevojenské hrozby – udržiavať v týchto podmienkach vojenský pakt ako základ bezpečnosti, nie je efektívne. 3. NATO je produktom vrcholiacej západnej moderny , v podmienkach postmoderny prekonaným. Čo bolo pred 60 rokmi univerzálne, je dnes iné. 4. NATO nebolo konštruované pre pôsobenie v podmienkach globalizácie a už vôbec neobstojí v globalizácii, ktorá nebude na US spôsob. 5. Ako sa regionálna organizácia zmení na globálnu, o čo sa až zúfalo usiluje?
6. NATO bolo spojené s jedným blokom bipolárneho sveta. Aká bude jeho pozícia a rola v multipolárnom svete? Bezpečnostné hrozby a problémy USA a EÚ sa čoraz viac začínajú odlišovať – a NATO nemá na všetko síl. Prečo sú vlastne ešte vojenské základne USA v Európe (a je aj snaha prvky kontroverznej PRO USA pričleniť k NATO)? 7. Protirečivé dôsledky klesajúcej exkluzivity členstva v NATO. 8. NATO potrebuje viac peňazí (vojna v Afganistane a i.). Čo za ne však dá? etc. Operácia Moštarak je odsúdená na krach (civilné obete, „uplácanie mierneho Tali-banu“, nemožnosť použiť US taktiku /nepoučiteľnosť z neúspechu vietnamizácie/, ...) NATO = 13 – 14 % obyvateľstva sveta, ale takmer 2/3 svetových výdavkov na zbro-jenie. Štáty NATO majú najväčšie ozbr. sily na svete (cca 3, 5 mil.) – viac ako RF a ČĽR spolu i ako ŠOS. Kedy dôjde ku kolapsu (politickej smrti) NATO? (pre postmodernistov je už len baudrillardovskou simulakrou).
Záver 1 – možno do predvolebnej kampane • V sociológii sa rozlišujú makrosociálne (globálne), mezzosociálne (najmä štátne) a mikrosociálne úrovne (pracovisko, bydlisko, rodina) života spoločnosti, ktoré vo svojom vnútri majú ďalšie „podúrovne“. • Dá sa v „mikrosvete“ abstrahovať od „mezzo- a makrosveta“ a môže byť v týchto podmienkach konsenzus v zahraničnopol. a bezp. otázkach? • Nečudujme sa, že „verejnosť“, „masy“ javia malý záujem o zahraničnú politiku • (výskumy verejnej mienky?) – čo sa im servíruje v médiách, politikmi či úradmi? • Záver 2 – pre teóriu MV • Dnes je jeden veľký (nie celý a jednotný) svet, ktorý je však heterogénny • a fragmentovaný na niekoľko menších • Postmodernizmus sa neusiluje o univerzálne vysvetlenie súčasného sveta a politiky v ňom (ale je tu aj baudrillardovská kritika USA): • najviac ťažkostí s tým má západná civilizácia a jej veľmoci (ale aj RF) ... • čínska idea harmonického sveta s koexistenciou viacerých princípov vedľa seba bez úsilia o nadvládu je bližšia postmodernizmu ako západnej teórii MV. • Ospravedlňujem sa za nenázornosť prezentácie • Ďakujem za pozornosť - poteší má každá kritika, pripomienka, doplnenie, námet, ... • Celý text zverejním do konca februára (upravený aj o námety z diskusie).