1 / 11

vystúpenie na VI. okrúhlom stole ASA Postmoderna a zahraničná politika Slovenskej republiky

František Škvrnda VÝVOJ SVETOVEJ POLITIKY 2009 (OD NEOLIBERÁLNEJ GLOBALIZÁCIE K POSTMODERNEJ MULTIPOLARITE). vystúpenie na VI. okrúhlom stole ASA Postmoderna a zahraničná politika Slovenskej republiky. Dnešný svetový poriadok nemá priameho tvorcu (na rozdiel od bi-

brandi
Download Presentation

vystúpenie na VI. okrúhlom stole ASA Postmoderna a zahraničná politika Slovenskej republiky

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. František ŠkvrndaVÝVOJ SVETOVEJ POLITIKY 2009(OD NEOLIBERÁLNEJ GLOBALIZÁCIEK POSTMODERNEJ MULTIPOLARITE) vystúpenie na VI. okrúhlom stole ASA Postmoderna a zahraničná politika Slovenskej republiky

  2. Dnešný svetový poriadok nemá priameho tvorcu (na rozdiel od bi- polarity v „jaltskom-postupimskom systéme“). Systém v ktorom žijeme, je iba vynútenou okolnosťou (stal sa nám – Bauman o globalizácii). Svetová politika je menej vypočítateľná aj „riaditeľná“ ako to, čo bolo. (je teda dnes svet bezpečnejší ako pred 20 rokmi?). Skončili: • reaganomika a thatcherizmus, • Tretia cesta, • PNAC „tlačený“ neocons. Globálna riziková spoločnosť (Beck) – priemysel strachu, komercializácia bezpečnosti. Krachuje neoliberalizmus a globalizácia na US spôsob. Prepukla globálna kríza začiatku 21. stor. (GKz21) - zmení svet viac ako pád ber- línskeho múru (Sarkozy – september 2008). GKz21 = súčasť krízy západnej (modernej) spoločnosti – nevyhnutnosť postmodernistického pohľadu na svet. Nielen ekonomický fenomén. Žiadny racionálny sociálny subjekt sa naplno nehlási k dielu posledných 20 rokov (že ho chcel taký, aký je) – viac asymetrie najmä rast - deformácie distribúcie bohatstva a moci, - násilia a iných sociálnopatologických javov, - znečisťovania živ. prostredia (glob. otepľovania) a i.

  3. Rok 2009 – relatívne pokojný – prechodný rok v prechodnom období. Celé obdobie posledných 20 rokov – po rozpade bipolarity – je vlastne prechodné. Kam smeruje „jediná superveľmoc“ - cez nevyhranenú unipolaritu či viazanú hegemóniu k multipolarite, kde končí dominan- cia Západu (na rozdiel od mulitpolarity 19. a začiatku 20. stor.). Možno nám chýba „starý marxistický pojem“ epocha? Skončil čas Brzezinskeho a Kissingera a pod. – svetová politika už nie je šachová partia alebo biliardový stôl – ale ide v nej skôr o „voľnú geomet- riu“. Súčasná teória MV (aj v RF) spojená so západným, najmä anglosaským myslením – nedokáže odpovedať na nové trendy, hoci sa tak tvári. Stálo by za úvahu porovnať to, čo je dnes s tým, ako vyzerá to, čo nám avizovali na tento rok v scenári americkej spravodajskej komunity (NIC) – Global Trends 2010, ktorý sa spracoval v novembri 1997. Bez výrazných či rozsiahlych komplikácií v politickej či bezpečnostnej oblasti (ako hodnotíme to, čo sa dialo s Lisabonskou zmluvou?). Išlo skôr o rok očakávaní. 2 veľké očakávania: • nástup Baracka Obamu do funkcie prezidenta USA; • riešenie problémov GKz21. Mnoho „malých“ očakávaní (napr. euro v SR a pod.)

  4. Základné makrospoločenské trendy (súhrn faktorov) v MV súčasného obdobia (rôzne výklady – aj kritika až odmietanie týchto fenoménov): 1. Prechod západnej spoločnosti do postmoderného štádia vývoja (70. ro- ky 20 st.?). 2. Súhrn procesov označovaných za globalizáciu (západ i východ) - šlágrom je od zač. 90. rokov. 3. Vytváranie multipolárneho usporiadania moci (bude viac východné?) – po vojne v Iraku 2003? G 20 namiesto G 7/8 = jeden z prvkov prechodu od neoliberálnej globali- zácie k postmodernej pluralite, kde sa stráca dominancia Západu (Waller- stein o konci veľkého, päťstoročného cyklu západného kapitalizmu). GKz21 nie je kríza dôvery, ale len a len konzumu. Rast nie je rozvoj (rozvoj ako základná podmienka bezpečnosti). Oficiálny optimizmus v pohľade na GKz21 (zvláštne spojenie politi- kov, bánk a médiá). Forsírovanie rôznych až zmätočných údajov o konci krízy, ale reálne výsled- ky zatiaľ nie sú žiadne. Možno až na to, že banky majú opäť veľké zisky.

  5. „Rázny“ vstup Obamu do bezpečnostnej politiky – zrušenie bushov- skej GWOT, ale už ďalej nič (Guantanamo, Irak, Afganistan) Zmena „ťažísk a zamerania“ ZP USA, ale zatiaľ bez reálneho zvýše- nia ich vplyvu na dianie vo svete – EÚ, ČĽR, RF. ZP sa rýchlo a jednoducho nezmení – aké sú mechanizmy jej utvárania a fungovania. 2 horúce neuralgické body ZP USA (aj Obamu) – Afganistan – zhoršenie situácie – „Afpak“, - Irán ako trauma USA od r. 1979. Nič sa nezlepšilo na Blízkom východe, ani v Latinskej Amerike či Afrike. Rozpačité medzinárodnopolitické hodnotenia B. Obamu – bol oveľa viac šéfom washingtonskej administratívy ako Obamom z kampane. „Suchá ratolesť“ - list politických zombie zo SaVE „strýčkovi“ Obamovi: stjýčko dajte nám pjosím Vás jakety pjoti zlým Jusom

  6. Ťažko nájsť dominantnú udalosť roku 2009 - zjednodušené „poradie“ veľ- mocí (vo vojensko-športovej podobe, keď už máme ZOH) ČĽR si upevňuje pozíciu vo svetovej politike (harmonicky, bez boja) EÚ a RF nedosiahli nič nového, ale „bijú“ sa za zlepšenie svojej pozície, USA boj na zdržanie – veľa problémov na najsilnejšieho muža sveta. ČĽR – oslavy 60. výročia ČĽR, odmietnutie G 2 pri návšteve Obamu, „zvládanie“ GKz21, .... (2010 – Expo Šanghaj), EÚ – Lisabonská zmluva – málo invencie, (GKz21 – vznik PIGS) RF – hra energetickou kartou, „ustála“ dôsledky vojny na južnom Kaukaze USA – po „bushovskej strate“ Nemecka v roku 2009: - zmeny v Japonsku, - meniace sa Turecko? - odkláňajúci sa Pakistan (kompenzovaný príklonom Indie), - Latinská Amerika bez úcty k Monroevej doktríne. Narastanie napätia v pásme od Stredozemného mora k Indickému oceánu – Turecko?, Irak, Libanon, Izrael, Irán, Afganistan, Pakistan, Jemen Okrem G 20 aj rast vplyvu BRIC (1. summit – Jekaterinburg) (do akej miery je skutočný rast napätia medzi ČĽR a Indiou?) OSN – neúspech summitu o klimatických zmenách

  7. Čo bude s NATO v postmodernej multipolarite (len pre silné povahy!) Znaky zastaralosti (krízy) NATO (v procese hľadania) – zatiaľ len neúplne a hypoteticky: 1. Vojenské pakty po zmene situácie, v dôsledku ktorej vznikli, zanikajú (nie je už jeho hlavný nepriateľ – či ZSSR alebo svetový socializmus). 2. Jadrom bezpečnosti v dnešnom svete sú nevojenské hrozby – udržiavať v týchto podmienkach vojenský pakt ako základ bezpečnosti, nie je efektívne. 3. NATO je produktom vrcholiacej západnej moderny , v podmienkach postmoderny prekonaným. Čo bolo pred 60 rokmi univerzálne, je dnes iné. 4. NATO nebolo konštruované pre pôsobenie v podmienkach globalizácie a už vôbec neobstojí v globalizácii, ktorá nebude na US spôsob. 5. Ako sa regionálna organizácia zmení na globálnu, o čo sa až zúfalo usiluje?

  8. 6. NATO bolo spojené s jedným blokom bipolárneho sveta. Aká bude jeho pozícia a rola v multipolárnom svete? Bezpečnostné hrozby a problémy USA a EÚ sa čoraz viac začínajú odlišovať – a NATO nemá na všetko síl. Prečo sú vlastne ešte vojenské základne USA v Európe (a je aj snaha prvky kontroverznej PRO USA pričleniť k NATO)? 7. Protirečivé dôsledky klesajúcej exkluzivity členstva v NATO. 8. NATO potrebuje viac peňazí (vojna v Afganistane a i.). Čo za ne však dá? etc. Operácia Moštarak je odsúdená na krach (civilné obete, „uplácanie mierneho Tali-banu“, nemožnosť použiť US taktiku /nepoučiteľnosť z neúspechu vietnamizácie/, ...) NATO = 13 – 14 % obyvateľstva sveta, ale takmer 2/3 svetových výdavkov na zbro-jenie. Štáty NATO majú najväčšie ozbr. sily na svete (cca 3, 5 mil.) – viac ako RF a ČĽR spolu i ako ŠOS. Kedy dôjde ku kolapsu (politickej smrti) NATO? (pre postmodernistov je už len baudrillardovskou simulakrou).

  9. Záver 1 – možno do predvolebnej kampane • V sociológii sa rozlišujú makrosociálne (globálne), mezzosociálne (najmä štátne) a mikrosociálne úrovne (pracovisko, bydlisko, rodina) života spoločnosti, ktoré vo svojom vnútri majú ďalšie „podúrovne“. • Dá sa v „mikrosvete“ abstrahovať od „mezzo- a makrosveta“ a môže byť v týchto podmienkach konsenzus v zahraničnopol. a bezp. otázkach? • Nečudujme sa, že „verejnosť“, „masy“ javia malý záujem o zahraničnú politiku • (výskumy verejnej mienky?) – čo sa im servíruje v médiách, politikmi či úradmi? • Záver 2 – pre teóriu MV • Dnes je jeden veľký (nie celý a jednotný) svet, ktorý je však heterogénny • a fragmentovaný na niekoľko menších • Postmodernizmus sa neusiluje o univerzálne vysvetlenie súčasného sveta a politiky v ňom (ale je tu aj baudrillardovská kritika USA): • najviac ťažkostí s tým má západná civilizácia a jej veľmoci (ale aj RF) ... • čínska idea harmonického sveta s koexistenciou viacerých princípov vedľa seba bez úsilia o nadvládu je bližšia postmodernizmu ako západnej teórii MV. • Ospravedlňujem sa za nenázornosť prezentácie • Ďakujem za pozornosť - poteší má každá kritika, pripomienka, doplnenie, námet, ... • Celý text zverejním do konca februára (upravený aj o námety z diskusie).

More Related