Reč a sluch ako súčasť informačno komunikačného procesu

1. Reč a sluch ako súčasť informačno komunikačného procesu Masnica Š. Brno 2 008

4. Informačný proces • V celej prírode okolo nás sa neustále uskutočňuje výmena informácií na rôznych úrovniach. • Ich množstvo závisí od dokonalosti a diferencovanosti zmyslových orgánov a nervového systému. • Pomocou nich informácie vnímame, spracovávame a pomocou reči ich šírime ďalej.

5. Ucho • S vývojom človeka sluchový orgán zabezpečoval prenos zvukov do mozgu a postupne sa prispôsoboval zvukom prostredia v ktorom človek žil. Spoločne s mozgom analyzovali šum mora, vetra, lístia, zurčanie potokov, zvuky zvierat, spev vtákov.

6. Sluch • Sluch je jedným z najdôležitejších zmyslov človeka. Prináša akustické informácie do mozgu v priebehu celého života. • Pracuje nielen v dobe bdenia, ale aj v spánku či v bezvedomí.

7. Sluch • Je vyvinutý už v embryonálnom štádiu vývoja. Prvé sluchové reakcie u plodu sa zistili už v 26. týždni gravidity. Novorodenec už niekoľko hodín po pôrode dokáže reagovať na príjemné zvuky

8. Sluch • Sluch pôsobí aj ako súčasť zpätnoväzobného systému,ktorý kontroluje reč vo všetkých zložkách. Kontroluje melódiu, dynamiku, rytmus reči a spôsob komunikácie.

9. Rozumenie • Väčšina ľudí si myslí, že organizmus získava viac informácii zrakom. • Zložité počítačové porovnávania však dokazujú, že hodnota a množstvo informácií získaných oboma zmyslami sú približne rovnaké. • Slepota oddeľuje ľudí od vecí, hluchotaod ľudí.

10. Funkcia • Sluch u človeka plní dve funkcie. Informuje o zmenách vonkajšieho prostredia, čím umožňuje možnosť komunikácie s okolím. • Rozvojom druhej signálnej sústavy umožňuje dorozumievanie sa ľudí pomocou reči. • Dobrý sluch je dôležitým predpokladom rozvoja reči.

12. Zvuk • Počutie je odrazom zvukov v našom vedomí, vo funkčne najvyšších oblastiach centrálnej nervovej sústavy. • Zvuk je v podstate mechanické vlnenie, ktoré je sluchový orgán schopný registrovať. • Keďže prirodzeným prostredím pre človeka je vzduch ide o vibráciu vzduchu. • Rýchlosť šírenia zvuku vo vzduchu je 343 m/s.

13. Akustický tlak • Na to, aby zvuk mohol byť počuteľný musí mať minimálny akustický tlak. Pri frekvencii • 1 000Hz je • 2.10 -5 Pa / 20,4 u Pa /, • 10 –12 watt / m2, 2.10 –4 dyn / cm 2

14. Akustický tlak • dB Pa Zvuk • 0 0,000 020 prah počutia • 40 0,002 šepot • 60 0,02 hlasitá reč • 120 20 rokový koncert • 180 20 000 výbuch sopky

15. Dynamický rozsah • Dynamické pole je charakterizované rozsahom medzi prahom sluchu a prahom nepríjemného počutia. Akustický rozsah, ktorý dokáže človek s normálnym sluchom percipovať je 110 až 130 dB. Dokážeme teda počuť šum lístia aj hluk štartujúceho lietadla

19. Frekvenčný rozsah reči Pre porozumenie hovoreného slova je dôležitý frekvenčný rozsah 400 Hz až 4 000 Hz. Väčšina energie zo zvukového záznamu hlasu sa nachádza vo frekvenčnom spektre pod 2 000 Hz.

27. Sluchové jadrá • Tie pracujú ako satelitné počítače. Tu dochádza k spracovaniu a zlučovaniu signálu z pravého a ľavého ucha. Každé sluchové centrum v pravej a ľavej hemisfére dostáva potom informácie z oboch uší. To umožňuje rozoznávať smer zvuku, ale aj lepšie rozumieť reči vo veľmi hlučnom prostredí.

28. Sluchové centrum • Cez uvedené satelitné počítače sluchové centrum – centrálny počítačv mozgu nielen informácie o zvuku prijíma, ale tiež vysiela naspäť do vnútorného a stredného ucha údaje o tom, či prijímaný signál je vyhovujúci. V prípade potreby odosiela pokyny ku jeho korekcii.

29. Sluchové centrum • Dochádza tak k prepojeniu mnohých spätnoväzobných systémov. Sluchové centrá sú spojené aj s inými centrami vo frontálnych a temporálnych oblastiach, okrem toho aj s Wernickeho senzorickým centrom reči a Henschenovým centrom pre vnímanie muzikálnych faktorov. • Veľmi komplikované prepojenie umožňuje, že človek si zvuk a reč uvedomuje. Rozumie tomu čo počuje rečou a reaguje na informácie.

30. Povinnosť sluchu • Základnou funkciou sluchu človeka je počúvať reč. • Reč je biologická vlastnosť ktorá je daná len jednému živočíšnemu druhu Homo sapiens. • Človek má vrodenú schopnosť osvojiť si reč,avšak či sa vyvinie závisí od mnohých faktorov.

32. Reč • Reč sa vyvíja na základe vnútornej pripravenosti CNS a adekvátnej zvukovosluchovej stimulácie. • Podnety musia byť v správnom čase musia byť primerane intenzívne. • Ontogenéza reči je dialekticky spätá s ostatnými / exogennymi a endogennymi / faktormi limitujúcimi celkový vývin dieťaťa

33. Rečové centrá • Ak podmienky nie sú splnené nemôžu sa rozvinúť príslušné rečové centrá. • V tomto prípade možno rečové centrá porovnať s filmom,ktorý bol exponovaný,ale nebol vyvolaný

34. Rečové centrá • Pri narodení má dieťa rozvinuté podkôrové a jednoduchšie primárne kôrové centrá. • Nedostatočne rozvinuté sú sekundárne a terciálne kôrové centrá / asociačné,asociačno projekčné, synaktické centrá /.

35. Primárne centrá • Primárne centrá - prijímajú a rozčleňujú zvukové informácie. • Sú v oblasti Heschlovho závitu a Brodmanovej arei.

36. Mozog

37. Sekundárne centrá • Sekundárne centrá - zabezpečujú kódovanie a syntézu. Funkčne organizujú informácie. • Sú nadriadené primárnym centrám. V nich dochádza k zmene na informáciu. • Tu sa jednoduché zvuky integrujú do zložitých zvukových komplexov reči.

38. Terciálne centrá • Terciálne centrá - koordinujú činnosť rôznych analyzátorov a tvoria základ poznávacej činnosti. • Nachádzajú sa medzi occipitálnymi a temporálnymi lalokmi.Tu sa prekrývajú centrá sluchového,rovnovážneho,zrakového, kožno kinestetického analyzátora. • Robia syntézu a asociáciu.Zabezpečujú zmenu názorného vnímania na abstraktné myslenie.

39. Sekundárne a terciálne centrá • Sekundárne a terciálne centrá sa zväčšujú a rozvíjajú v 2 - 3 roku života , vtedy začína ich asociačná a integračná funkcia.Tak ako sa rozvíjajú primárne,sekundárne a terciálnecentrá, tak sa rozvíja sluch, reč,myslenie,abstrakcia. • Dieťa najkôr vníma zvuk,neskôr slovo ako zvuk.Slovo sa však postupne stáva nástrojom myslenia a abstrakcie. • Wernickeho area je považovaná za senzorické centrum reči. • Brockova area je motorickým centrom reči. • Kôrové centrá pracujú podľa hierarchického princípu a podľa princípu ubúdania modálnej špecifickosti.

40. Mozog

41. Rečové centrá

42. Rast slovnej zásoby • Priemerný rast slovnej zásoby u detí: • 2r. = 272slov ─│ • 3r. = 896 slov ─│600 slov ročne (nárast) • 4r. = 1540 slov ─│──│320 slov ročne (pokles) • 5r. = 1860 slov ────│ ───│720 slov ročne (nárast) • 6r. = 2562 slov

43. Centrá - reč • Centrá v dominantnej hemisfére zabezpečujú digitálne spracovanie a zodpovedajú za porozumenie obsahovej stránky a rozpoznanie reči. • Nedominantná hemisféra spracováva informácie analógovo a diferencuje melódiu reči.

44. Komunikačný a informačný proces Reč, sluch a hlas sú dôležitou súčasťou komunikačného a informačného procesu. Povinnosťou sluchu je aj počúvať reč. Dobrý sluch je dôležitým predpokladom rozvoja reči Reč je odevom myšlienky.

45. Komunikácia - definícia • V širšom ponímaní je komunikácia výmena informácií medzi jedincami pomocou spoločného systému znakov. • „comunicare est multum dare“ – „komunikovať znamená mnoho dať“. !!!

46. Komunikačný model

47. Model komunikácie • Vysielač: Osoba, ktorá podáva určitú informáciu. • Kódovanie: Výber štýlu, akým bude informácia podaná. • Kanál: Výber prostriedkov, ktorým bude informácia podaná. • Dekódovanie: Pochopenie alebo interpretácia textu. • Prijímač: Osoba, ktorá prijíma informácie. • Spätná väzba I: Odpoveď alebo reakcia príjemcu na podanie informácie. • Spätná väzba II: Náprava, reakcia osoby, ktorá informáciu vyslala, na prvotnú spätnú väzbu. • Šumy: Všetky faktory, ktoré môžu odpútať pozornosť od formy podania informácie alebo môžu pozmeniť jej obsah.

48. Komunikačné prostriedky 1. Epocha znamení a signálov?2. Epocha reči 90-40 000 rokov p.n.l3. Epocha písma 7-5 000 rokov p.n.l4. Epocha tlače 15.storočie5. Epocha masovej komunikácie 50 te roky 20.teho storočia 6. Epocha počítačov a internetu 80 te roky 20.teho storočia nášho letopočtu

49. Faktory ovplyvňujúce komunikáciu

50. Jazyk - reč • Jazyk i reč sú prostriedky (nástroje) komunikácie, pretože slúžia na vzájomné dorozumievanie sa na komunikáciu medzi ľuďmi • Ak by sme hľadali analógie, potom by jazyk a reč boli v podobnom vzťahu, v akom sú dvojčatá. • Aj tie sú geneticky navzájom späté, no zároveň sú to dva odlišné subjekty.