1 / 28

DROGOVÉ ZÁVISLOSTI

Drogové závislosti Úvod – Historické kontexty užívania drog Epidemiológia drog na Slovensku a v Európe Prehľad koncepcií a modelov závislosti od alkoholu a drog Organizmus a osobnosť u drogovo závislých Populačné a školské prieskumy o drogách Prevencia a liečba pri drogových závislostiach

catrin
Download Presentation

DROGOVÉ ZÁVISLOSTI

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Drogové závislosti Úvod – Historické kontexty užívania drog Epidemiológia drog na Slovensku a v Európe Prehľad koncepcií a modelov závislosti od alkoholu a drog Organizmus a osobnosť u drogovo závislých Populačné a školské prieskumy o drogách Prevencia a liečba pri drogových závislostiach Doliečovanie, svojpomoc & reintegrácia DROGOVÉZÁVISLOSTI Prevencia a liečba pri drogových závislostiachdoc. PhDr. Alojz Nociar, CSc. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  2. Prevencia v oblasti alkoholu a drog Predstava Organizácie spojených národov, a najmä Svetovej zdravotníckej organizácie aj UNICEFu, o zdraví pre všetkých v 21. storočí je, že zdravie a kvalita života sú základným právom každej ľudskej bytosti. Ochrana a podpora zdravia a kvality života všetkých detí, dospievajúcich a mladých ľudí sú podstatné v zmysle Dohody WHO o právach dieťaťa, aj v zmysle politiky WHO – Zdravie pre všetkých v 21. storočí. Vo vzťahu k mladým ľuďom a alkoholu, Európsky akčný plán proti alkoholu na roky 2000-2005 kladie dôraz na potrebu poskytnúť podporné prostredie doma, v škole, na pracovisku a v miestnom spoločenstve, aby sa mladým ľuďom dostalo ochrany od tlakov na pitie a aby sa znížil rozsah a závažnosť škôd súvisiacich s alkoholom: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  3. Prevencia v oblasti alkoholu a drog „...Globalizácia médií a trhu stále viac tvaruje vnímanie, výber a správanie sa mladých ľudí. Je tu tendencia, že stále viac mladých ľudí sa podobne oblieka, počúva tú istú hudbu, pozerá sa na tie isté filmy, komunikuje cez internet, hrá rovnaké počítačové hry a osvojuje si globálne návyky...“ „...Na jednej strane, veľa mladých ľudí má dnes oveľa väčšie možnosti a viac hotovosti ako kedykoľvek predtým, ale sú aj zraniteľnejší voči agresívnym technikám predajcov konzumných produktov a škodlivých látok, medzi ktoré patrí aj alkohol...“ „...Na strane druhej, prevládajúca ideológia voľného trhu narušila v mnohých krajinách existujúce siete verejno-zdravotníckej starostlivosti a oslabila sociálne štruktúry použiteľné pre mladých ľudí. Existujú taktiež sub-kultúry mladých, občas spojené s užívaním alkoholu a drog. Rýchle spoločenské a ekonomické zmeny, občianske nepokoje a konflikty, chudoba, odcudzenie od dominantnej kultúry, bezdomovstvo a izolácia, dotlačili mnohých mladých ľudí k tomu, aby dovolili alkoholu, drogám a tabaku hrať rozsiahlu a deštruktívnu úlohu v ich živote...“ Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  4. Prevencia v oblasti alkoholu a drog ...“Hlavným tejto celkovej preventívnej stratégie a opatrení, ktoré je potrebné prijať, je to, aby sme predišli ďalšiemu zhoršovaniu sa situácie v oblasti abúzu a závis-losti od alkoholu, tabaku a ostatných drog (ATOD). Preto je nevyhnutne potrebné: Orientovať a sústrediť primárnu prevenciu na deti, mládež a rodiny a zabezpečiť financie na jej primerané vykonávanie; pravidelne monitorovať indikátory abúzu drog a poznať situáciu a trendy v drogách a detí a mládeže a preto, aby sme dokázali prijať cielené preventívne opatrenia vzhľadom na rizikové skupiny alebo regióny; zahrnúť výučbu a výcvik v oblasti drogovej prevencie do osnov a programov univerzitnej a postgraduálnej výučby učiteľov, spolu so špeciálnymi kurzami pre vybratých koordinátorov prevencie vykonávať dlhodobé intervenčné preventívne projekty a monitorovať nielen ich priebeh z hľadiska hospodárnosti, ale i terapeutickej účinnosti, a to podľa celoeurópsky akceptovaných a štandardných pravidiel a postupov; zahrnúť do postgraduálneho vzdelávania lekárov programy orientované na prvý kontakt s užívateľmi drog, na detoxifikáciu mladých drogovo závislých, ako aj na tých, ktorí sa pri experimentovaní s drogou, alebo pri jej rekreačnom užití predávkujú; v rámci prístupu kontinuitnej starostlivosti, ktorý obsahuje a dáva do súladu a nadväznosti prevenciu, liečbu, rehabilitáciu a väzenské programy – zabezpečiť účinnú sekundárnu prevenciu a návrat pacientov do ich pôvodného prostredia po období liečby; podporovať mimovládne organizácie a zabezpečiť dodržiavanie preventívnych, vzdelávacích a terapeutických štandardov...“ Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  5. NÁVRH KOORDINAČNÉHO MECHANIZMU ...“Súpis projektov NPPZ a NPBD, ktoré patria do oblasti protidrogovej prevencie. Štátna sféra NGOs aktívne v primárnej a sekundárnej prevencii Oboznámiť ich zodpovedných riešiteľov (prezidentov, predsedov, atď.) s aktualizáciou NPPZ a NPBD a prioritou "prevencia drogových závislostí", s úlohami grémia národných koordinátorov. Priebežné oboznamovanie identifikovaných riešiteľov projektov a ďalších kľúčových osôb v regionálnych aj lokálnych činnostiach s novo iniciovanými projektmi, s možnosťami zapojenia sa do medzinárodných aktivít v rámci PHARE, Rady Európy a UNDCP; najprv cestou Bulletinu alebo Newsletter, neskôr e-mailom. Stála spolupráca s Generálnym sekretariátom Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog. Vytvorenie spätnej väzby na poskytovanie ale aj získavanie informácií, dát a dokumentov a ich opätovné šírenie smerom k riešiteľom, resp. realizátorom preventívnych projektov. Usilovať sa ustanovenie odvodu zo zisku za alkohol a tabakové výrobky priamo do prevencie, najmä napĺňaním ŠFZ alebo Protidrogového Fondu. Okrem formálnych postupov, ako posudky návrhov, či oponentúry, vytvoriť priestor pre neformálne kontakty (napr. vo vyhradenom čase telefón + odkazovač), alebo spoločné akcie ako sú krátke semináre, ukážky programov, a pod., na rotačnej báze)...“ Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  6. Univerzálny a selektívny preventívny programUskutočňovaný špeciálne školenými pedagógmi na základných školách. 1 Univerzálny preventívny program ÚVOD 2 Univerzálny preventívny program - prevencia fajčenia A.I. KOGNITÍVNY MODUL 3 Univerzálny preventívny program - prevencia fajčenia B.I. KONATÍVNY MODUL 4 Univerzálny preventívny program - prevencia fajčenia C.I. EMOCIONÁLNY MODUL 5 Univerzálny preventívny program - prevencia fajčenia FAKTOGRAFIA Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  7. Sumár predchádzajúcich snímok: Ak som vás dostatočne vystrašil alebo znudil predošlými úryvkami z globálnych programov OSN, WHO, aj od nás, pokúsim sa to napraviť... Bla Bla Bla Ak si totiž preberieme uvedené ciele a prostriedky bod po bode, zistíme, že spoločenské priority a ekonomické tlaky dnes odsúvajú do úzadia aj v minulosti viacej papierovú, ako skutočnú prevenciu. Ide napr. o časovo neobmedzený predaj alkoholu, jeho relatívne zlacnenie voči základným potravinám, službám, chystané povolenie reklamy na všetok alkohol. Prevencia samotná však znamená systémový pohľad na abúzus alkoholu a drog, čo si vyžaduje zmeny v tradičnom prístupe k legálnym drogám, aj zmeny v myslení o chorobe. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  8. Potreba zmeny v myslení o chorobe Ako uvádzal Albee (1980) – medicína sa tradične sústreďovala úspech spočívajúci v kvalitnej liečbe choroby. Choroba, ktorá nevznikla (hoci mohla, no preventívne zásahy tomu zabránili), sa vlastne za úspech medicíny nepokladá: jej pravá úloha predsa nespočíva v starostlivosti o zdravých, ale v liečbe, čím nanajvýš ak chráni zdravých (pred nákazou a pod.). Týka sa to najmä primárnej prevencie, čo je veľmi zložitý jav: Aj keď podmienkou jej úspechu sú i opatrenia zdravotníckeho charakteru, musia ich doplniť opatrenia s dosahom aj na iné rezorty a ich finančné záujmy, takže presadenie preventívnych opatrení je problematické všade na svete. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  9. Potreba zmeny v myslení o chorobe Mnohé návrhy, ba dokonca i realizované preventívne programy sa nestretávajú ani so skutočným pochopením, ani s úspechom. Prevencia sa berie buď ako univerzálny všeliek, alebo čosi neúčinné a zbytočné. Súvisí to s pohodlnou predstavou, že je ľahšie zahrnúť deti a mladých ľudí papierovými, povrchno-osvetárskymi “darmi“ prevencie, než ich trpezlivo učiť životné zručnosti alebo im vštiepiť určitý stupeň sebaovládania a skromnosti. Najlepšie, samozrejme, vlastným príkladom. Slová nemajú šancu zoči-voči príťažlivosti osobného príkladu, ako to v prirodzenom experimente zreteľne demonštrovali Zejgarniková a Bratus: Deti z materskej škôlky sa mali zahrať na “dospelé“ narodeniny, svadbu a pod. Spravidla prišlo k tomu, že deti verne napodobnili vonkajší obraz oslavy: „prípitky“, “štrnganie čiaš“, “pitie vína“, s nasledujúcimi piesňami, neistou opitou chôdzou. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  10. Ponuka šampanského od rodičov pre vlastné deti ako prípitok na Nový rok Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN) Zdroj údajov: NCPZ, CPLDZ Bratislava, 1994; Spracovanie a grafika: A. Nociar

  11. Ponuka akéhokoľvek alkoholu zo strany dospelých, vrátane rodičov Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN) Zdroj údajov: NCPZ, CPLDZ Bratislava, 1994; Spracovanie a grafika: A. Nociar

  12. Potreba zmeny v myslení o chorobe Chorobu možno z hľadiska jej významov pre jednotlivca aj spoločnosť chápať ako: utrpenie, deviáciu, nebezpečenstvo, signál, podnet. Ak vynecháme prvé dva (viď sociálny odstup), tretí znamená monitoring chorobných procesov ako hrozby pre spoločnosť: Môže to byť zápis v dekurze o samovražedných sklonoch pacienta, či dáta o agresivite alebo raste kriminality následkom alkoholu a drog. Štvrtý aspekt dáva spätnú väzbu: napr. zvýšená spotreba heroínu či alkoholu a rast počtu úmrtí na predávkovanie, otravy, cirhózu, či rast počtu dopravných nehôd. Piaty súvisí so zvyšovaním špecifickej aj nešpecifickej odolnosti (napr. získanie imunity po prekonanej infekčnej chorobe (podľa Berlinguera (1982)) Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  13. Potreba zmeny v myslení o chorobe Individuálne množstvá osobnej imunity sú biologické, vznikli počas evolúcie a sú ohraničené. Vývoj ľudského druhu je však už oveľa viac sociálno-kultúrny, ako biologický. No náš organizmus reaguje na hrozby a záťaže stereotypne a neadaptívne. Biologickú adaptáciu by malo podľa Berlinguera (1982) preventívne prispôsobenia sa v rámci celého spoločenského organizmu: do popredia sa tak dostáva potreba kolektívnych imúnnych síl, ktoré predtým neexistovali. O tom, že tieto “kolektívne imúnne sily“ sa nedarí sformovať, svedčí aj to, že neúspechy “vojny proti drogám“ tam, kde sa tvrdé drogy stali sociálnym problémom, dokonca viedli nedávno k úvahám, že je potrebné ich legalizovať. Čo znamená stanoviť ceny, netrestať používateľa ani dílera, a tým ich dostať pod kontrolu spoločnosti. To je však porazenectvo, navyše spojené s etickými dilemami, keďže spoločnosť sa tým definuje ako oficiálny distribútor škodlivých látok (a ospravedlňuje “voľbou menšieho zla“). Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  14. Modelovanie preventívnych zásahov I. • Okrem tradičného plánovania a hodnotenia preventívnych projektov, sa dá využiť aj počítač pri tvorbe modelov a predikcii ich zmien. • Jeden takýto model simuloval 50-, 180-tisícové a vyše miliónové mestá a zmeny daných parametrov dovolili skúmať krátkodobé i dlhodobé stratégie prevencie. K výsledkom patrili odporúčania preventívnych stratégii na zníženie počtu dopravných nehôd a úrazov, a to: • Krátkodobé stratégie: rast počtu uväznení a usvedčení za jazdu pod vplyvom alkoholu, vedomie verejnosti o zvýšenej možnosti pristihnutia, t. j. hrozba usvedčenia z priestupku, alebo aj väzby. • Dlhodobé stratégie: zvýšenie ceny za alkohol; regulovanie cien, aby alkohol nebol lacnejší oproti iným produktom a službám; systém vzdelávania s dobre definovanými poslucháčmi a s priamou účasťou verejnosti tak, aby sa znížilo rizikové pitie; zvýšenie povoleného veku pitie na 21 rokov, čo má trvalý vplyv na nehody spojené s alkoholom (Holder 1984). Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  15. Modelovanie preventívnych zásahov II. Abstraktný a pre tých, čo robia podľa nich jedine skutočnú prevenciu “nereálny“ postup, má význam pre chápanie hraníc osobného pohľadu: ten nedokáže súbežne zvážiť dôsledky zmien viacerých premenných. Ibaže tie sa aj pri zmene jedinej prejavia systémovo, pretože zmena časti vedie aj k zmene celku. A ako presná bola predikcia, teda tá predpovedaná zmena? - Keď sa odhadli účinky troch tried nezávislých premenných (kontrola výroby; regulácia cien; socio-kultúrne vplyvy) na konzumáciu, ukázalo sa, že ak štát dôsledne reguluje spotrebu (vrátane ceny najmä pri destilátoch), predikcia počítačovým modelom umožnila odhadnúť (a neskôr aj potvrdiť) reálnezníženie konzumácie zhruba o jednu štvrtinu (Holder a kol. 1997). Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  16. Od prevencie k liečbe choroby Určitý medzistupeň medzi prevenciou a lliečbou predstavujú aj tzv. minimálne terapeutické intervencie pre hraničné prípady, pre pacientov s inou diagnózou, no so začínajúcim abúzom, ako aj pre užívateľov konzumujúcich (legálnu či nelegálnu) drogu riskantným alebo už zdraviu škodlivým spôsobom. Jeden z takých pokusov získaval klientov pre zdravotno-výchovné programy pomocou masmédií, používal biblioterapiu a svojpomoc-né terapeutické manuály s občasnou konzultáciou. Celkovo 247 respondentov, ktorí dostali buď všeobecné informačné brožúry, alebo svojpomocný manuál, uviedlo po 6 mesiacoch 47 a 31 percentné zníženie množstva týždenne vypitého alkoholu oproti vlastnej pôvodne vysoko nadpriemernej konzumácii (Heather). Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  17. Liečba alkoholovej a drogovej závislosti Čisto biomedicínsky model závislosti je dnes už skôr abstrakcia. Ide skôr o zladenie liečebných modalít do ucelených postupov liečby v sieti ambulantných a lôžkových zdravotníckych zariadení. V nich potom majú svoje miesto biologické metódy, ktoré sú “prvou pomocou“, napr. farmakologické tlmenie odvykacích príznakov, alebo “barlou“, ak je to potrebné (napr. donedávna podávaný Antabus) - ktoré pomáhajú prekonať prvé týždne a mesiace pokusu žiť bez drogy. Ak ale nemá byť pokus len oddychom pred ďalším cyklom abúzu, musia sa metódy doplniť aj o psychologické a sociálne vplyvy v rozsahu od individuálnej ku skupinovej psychoterapii a k dlhodobému doliečovaniu. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  18. Liečba alkoholovej a drogovej závislosti Vždy sa našli zástancovia “tvrdej línie“, ktorí odsudzujú závislých do úlohy beznádejných spoločenských outsiderov, alebo kandidátov na pracovné tábory. Napokon sa všetko ukázalo byť zložitejšie a “rozotínanie“ neviedlo k ničomu, takže nezostáva iné, ako naďalej trpezlivo rozpletať onen povestný gordický uzol, v alkohológii sa prejavujúci v sporoch okolo liečebných cieľov; v oblasti drogových závislostí v sporoch okolo výmeny ihiel, podávania metadonu, alebo v nenápadne vznikajúcej debate okolo legalizácie marihuany. O alkoholizme a drogovej závislosti možno právom povedať, že ide o “...multidimenzionálnu chorobu, ktorá obsahuje viac ako iba jeden faktor. Je to bio-psycho-sociálna choroba, zahrňujúca organizmus, osobnosť i spoločnosť. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  19. Liečba alkoholovej a drogovej závislosti Vždy sa našli zástancovia “tvrdej línie“, ktorí odsudzujú závislých do úlohy beznádejných spoločenských outsiderov, alebo kandidátov na pracovné tábory. Napokon sa všetko ukázalo byť zložitejšie a “rozotínanie“ neviedlo k ničomu, takže nezostáva iné, ako naďalej trpezlivo rozpletať onen povestný gordický uzol, v alkohológii sa prejavujúci v sporoch okolo liečebných cieľov; v oblasti drogových závislostí v sporoch okolo výmeny ihiel, podávania metadonu, alebo v nenápadne vznikajúcej debate okolo legalizácie marihuany. O alkoholizme a drogovej závislosti možno právom povedať, že ide o “...multidimenzionálnu chorobu, ktorá obsahuje viac ako iba jeden faktor. Je to bio-psycho-sociálna choroba, zahrňujúca organizmus, osobnosť i spoločnosť. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  20. Liečba alkoholovej a drogovej závislosti Zosúladenie rôznych modalít liečby je možné v dostatočne vybavených zariadeniach, kde sú definované práva a povinnosti odborných skupín, čo býva skôr výnimka ako pravidlo. Až potom sa tri hlavné liečebné modality bio-psycho-sociálneho modelu môžu primerane začleniť do systému psychiatrickej klinicko-psychologickej, i sociologickej praxe, ktorá má i pri liečbe drogových závislostí štyri aspekty: 1.medicínsky (diagnostika, liečba a zastavenie choroby); 2.rehabilitačný (redukovanie defektu a snaha umožniť pacientovi s defektom alebo s jeho rezíduom žiť čo najprijateľnejšie); 3.výchovno-vývojový (podpora osobného rastu, rozvoja a spôsobilosti); 4.spoločensko-legálny (spoločenská a právna kontrola deviantného správania) - podľa Adler, Astrachan (1983). Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  21. Liečba alkoholovej a drogovej závislosti Miller definuje 5 fáz terapeuticky navodenej zmeny: (prekontemplácia-kontemplácia-rozhodovanie-akcia-udržiavanie) a sprievodné procesy zmeny pri liečbe závislostí. V rozličných fázach zmeny sa odohrávajú typické procesy: uvedomovanie si problému, katarzia, voľba, úprava podmienených podnetov a kontingenčná kontrola. Prvé tri verbálne procesy sa odohrávajú v úvodných fázach zmeny, dva neverbálne súvisia s akciou a udržiavaním, so zmenou v správaní. Dôležité je, aby vplyv terapeuta bol v súlade s tou fázou zmeny, v ktorej pacient práve je (napr. u osoby zvažujúcej v prekontemplatívnej fáze rizikovosť svojho správania je zbytočné pôsobiť naliehaním k akcii, alebo od neho vyžadovať rozhodnutie o cieli liečby). Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  22. Liečba alkoholovej a drogovej závislosti Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  23. Liečba alkoholovej a drogovej závislosti Aby pacient nezaujal nadlho rolu nemotivovaného, ktorý rezistuje, treba zaujať akceptujúci, no pritom riešiteľský postoj experta, ktorý ho napriek tomu, že je “alkoholik“, nemieni moralisticky odsudzovať (ako to robí jedna časť pacientovho sociálneho prostredia), ale ani s ním problém zľahčovať (ako to robí jeho druhá časť). Miller pri schematickom znázornení tzv. motivačného interview predpokladá dva možné výsledky liečby: buď abstinenciu, alebo neproblémové pitie. V našich podmienkach je prakticky jediným cieľom trvalá a úplná abstinencia. Prídavný pojem neabstinentnej remisie, vyjadrujúci čiastočnú (i keď nie ideálnu) úpravu stavu aj napriek nedodržaniu totálnej abstinencie, však vyjadruje prenikanie novších koncepcií do myslenia o alkoholizme. Túto okolnosť napokon zachytili už aj kritériá remisie podľa MKCH 10. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  24. Liečba alkoholovej a drogovej závislosti Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  25. Liečba alkoholovej a drogovej závislosti Spočiatku býva potrebná istá autoritatívnosť terapeuta, musí však byť cielená na poruchu, nie na jej nositeľa. Možno spochybniť nelogický postoj, či prejaviť nedôveru voči určitému spôsobu zdôvodňovania pitia, alebo ho doviesť ad absurdum a podať ako paradox, ale neútočiť na sebaúctu, či spochybňovať a vyjadriť nedôveru k pacientovi. Takto možno vybudovať terapeutický vzťah ako určitú alianciu terapeuta a pacienta proti deštruktívnym dôsledkom alkoholizmu, nie spraviť z terapeuta predstaviteľa society, ktorý buď “káže“, alebo “bojuje“ s abstraktne chápaným “alkoholizmom alkoholika“; a na druhej strane pacienta, ktorý mu to všemožne vyvracia. Alkoholik nemôže - ak sa takto identifikuje, ak diagnózu prijme - predsa zavrhovať sám seba; čo však môže a v tomto modeli liečby zväčša aj urobí, je to, že zavrhne predošlý spôsob života a s ním aj starý, okolo alkoholu centrovaný, systém hodnôt. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  26. Liečba alkoholovej a drogovej závislosti Akceptovanie takejto skutočnosti však podľa našich skúseností ani zďaleka neprebehne len v rámci dvoj-trojmesačnej liečby. Stáva sa pacientom s trvalou chorobou, kde sa ukázalo, že v očakávaní konca svojej existencie prechádzajú non-patologickými stavmi. Pritom sa aktivizujú podobné osobnostné mechanizmy, ako pri iných druhoch závažných osobnostných zmien po extrémne traumatických zážitkoch (Jaffe 1985), po skúsenostiach z hroziacej smrti, alebo po oznámení, že pacient trpí nevyliečiteľnou chorobou. Aj keď každá paralela má svoje medze, medzi ukončením existencie vôbec a ukončením existencie s alkoholom a drogou je možné pozorovať určitú podobnosť. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  27. Liečba alkoholovej a drogovej závislosti • Týchto non-patologických štádií je päť: • popieranie (u závislého popieranie faktu vlastnej diagnózy); • zlosť (prečo, ako to, že práve ja?); • zjednávanie sa (okolnosti, čo môže viesť k recidíve); • depresia(potvrdenie si vlastnej diagnózy v debaklovej situácii); • akceptovanie(zmena postoja a sebaobrazu, vyrovnanie sa s neodvratnou realitou). Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

  28. Have a break! Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce, 2.1 2012 / DZ (AN)

More Related