1 / 14

Horotvorn cinnost a poruchy zemskej k ry

Pr?krov. Pr?krov je velk? doskovit? teleso tektonicky horizont?lne presunut? na vzdialenost minim?lne 5 km pozdl? n?sunov?ch zlomov na cudzorod? podklad, ktor? sa v s?vislosti s pr?krovmi casto naz?va autocht?n. Teleso pr?krovu na cudzorodom nadlo?? sa oznacuje ako allocht?n. Ak sa nad sebou nach?dz

dolf
Download Presentation

Horotvorn cinnost a poruchy zemskej k ry

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


    1. Horotvorná cinnost a poruchy zemskej kôry

    2. Príkrov Príkrov je velké doskovité teleso tektonicky horizontálne presunuté na vzdialenost minimálne 5 km pozdlž násunových zlomov na cudzorodý podklad, ktorý sa v súvislosti s príkrovmi casto nazýva autochtón. Teleso príkrovu na cudzorodom nadloží sa oznacuje ako allochtón. Ak sa nad sebou nachádza viacero príkrovov, podložný sa vzhladom na nadložný oznacuje paraautochtóm. Výskumu príkrovov sa ako prví venovali geológovia z Francúzska, na cele s Bertrandom, ktorí príkrovy oznacili nappe de charriage. V Švajciarsku to boli A. Escher von der Linth a M. Lugeon. Študovali najmä príkrovy v Alpách. Približne v rovnakej dobe objasnil príkrovovú stavbu Severozápdných vrchov v Škótsku Ch. Lapworth. Príkrovovú stavbu Západných Karpát preskúmal ako prvý rakúsky geológ V. Uhlig.

    3. Stavba príkrovu Na vlastnom telese príkrovu možno urcit viacero znakov. V prednej casti v smere pohybu sa nachádza celo príkrovu. To býva casto detailne zvrásnené, vtedy prítomné štruktúry oznacujeme ako digitácie. Plocha, po ktorej sa príkrov pohybuje sa nazýva bazálna násunová plocha. Tá môže mat rôzny tvar, je však charakteristická typickým druhom tektonickej erózie spôsobenej mechanickým obrusovaním, ktorá je oznacovaná ako rabotáž. Oblast, z ktorej pochádza teleso príkrovu, sa nazýva domovská oblast príkrovu. Cast, v ktorej sa od nej príkrov celkom odlepil, sa volá korenová zóna. Línia, ktorá je jej stopou sa nazýva šariáž. Domovská oblast býva casto tlakmi stlacená a skrátená, pricom sa môže ponorit pod okolité tektonické celky, cím vzniká tektonická sutura - jazva. Príkrovy, ktorých korenová oblast je neznáma sa oznacujú ako bezkorenové príkrovy. Dalšie zo štruktúr, ktoré sú typické pre oblasti s príkrovovou stavbou sú: Tektonická (príkrovová) troska - je to eróziou celkom izolovaná menšia cast príkrovu, ktorá leží na autochtónnom podloží. Typickým príkladom je napríklad vrchol Velkého Choca. Tektonické okno - je eróziou obnažená cast autochtónneho podložia, súvisle lemovaná telesom príkrovu. V prípade, že toto eróziou odkryté podložie nie je celkom uzavreté príkrovom, jedná sa o tektonické polookno.

    4. Tektonický zlom Tektonický zlom alebo tiež dislokácia je geologická krehká diskontinuitná porucha (fraktúra) zemskej kôry, pozdlž ktorej došlo alebo aj v súcasnosti dochádza k pohybu fraktúrou oddelených horninových blokov. Premiestnenie môže byt len niekolko milimetrov, ale môže dosahovat velkost aj stoviek kilometrov. Rýchlost pohybu na zlomoch sa môže rôznit, ale rádovo je niekolko desiatok milimetrov rocne. V oblastiach aktívnych zlomov, na ktorých boli zaznamenané pohyby v posledných 10 000 rokoch, sa casto vyskytujú zemetrasenia. Zlom oddeluje dva bloky hornín, ktoré sa pozdlž neho premiestnili. V priestore je vymedzený zlomovými plochami na ktorých sú casto viditelné stopy po pohybe blokov, tzv. striácie. Na kontakte zlomových plôch dochádza k vzniku tektonického zrkadiel a minerálnych schodov. Obrovské tlaky a trenie spôsobujú rozpad pôvodnej horniny a vznik nových hornín, takzvaných zlomových tektonitov, vo väcších hlbkach mylonitov a ultramylomitov. Tie majú v dôsledku zvýšenej plasticity vo väcších hlbkach iný charakter ako tektonity na povrchu.

    5. Vznik zlomu Zlom vzniká pri uvolnení postupne rastúceho orientovaného napätia postupným prepojovaním malých puklín a prasklín. Väcšie celky týchto trhlín sa nazývajú strižné fraktúry. Významnú úlohu v tomto procese zohráva tlak pórových fluíd. Ak pri zlomovom porušení hornín dôjde k vzniku viacerých rovnobežných porúch, dochádza k vytvoreniu takzvanej zlomovej zóny. Šírka a dlžka tejto zóny, alebo jednotlivých zlomov je priamo úmerná velkosti pohybov, ktoré na nich nastali. Pre objasnenie niektorých typov zlomov ako sú smerné posuny sa používa bud mechanika cistého strihu, v prípade symetrických štruktúr a mechanika jednoduchého strihu v prípade asymetrickej deformácie. Pri asymetrickej deformácii bola experimentálne aj prakticky odvodená súvislost viacerých štruktúr, známych ako riedlove strihy. Sú to smerné posuny druhého rádu, oznacené ako riedlov syntetický strih a antitetický strih, vyskytujúce sa okolo hlavného strihu (tzv. main deplacement zone). Syntetický aj antitetický strih sú súmerné pozdlž tenzných trhlín, ktoré zvierajú s rovinou hlavného strihu uhol mierne menší než 45°. Riedlov syntetický strih je súmerný pozdlž hlavného zlomu so sekundárnym syntetickým strihom, ktorý zviera s hlavným zlomom ostrý uhol. Zrkadlovo obrátene s riedlovými antitetickými zlomami sa v prírode casto formujú en-echelon štruktúry, týmito miestami casto prechádzajú osi vrás a na ne kolmé fraktúry. Orientácia osí en echelon vrás umožnuje urcit smer pohybu blokov v strižnej zóne. Podobný je aj Coulomb-Andersonov model strihu

    6. Významné zlomy vo svete San Andreas: najznámejší a najsledovanejší zlom na svete, ktorý prechádza mestom San Francisco Basin and Range: aktívny komplex zlomov na západe USA Severoanatólsky zlom: aktívny zlom prechádzajúci Tureckom Highland Boundary Fault: neaktívny zlom v Škótsku oddelujúci Škótsku vysocinu od Škótskej nížiny Rýnský prielom: aktívny zlom v severozápadnej Európe Zlom Nojima: aktívny zlom v Japonsku dlhý 60 km Velký alpský zlom: aktívny zlom dlhý viac než 500 km na Novom Zélande

    7. Významné zlomy na Slovensku Zázrivská sigmoida: smerný posun v Bradlovom pásme na východnom konci Malej Fatry Certovická línia: zlom v Nízkych Tatrách oddelujúci tatrikum od veporika Lubenícko-margecianska línia: oddeluje gemerikum od veporika Lamacský zlom Ludinský zlom Jastrabiansky zlom: hlbinný zlom, oddeluje bloky odlišnej stavby (napr. Považský Inovec od Strážovských vrchov) Stredoslovesnký prelom Muránsky zlom Mýtnanský zlom Štítnický zlom Hornádsky zlom Trebišovský zlom Vihorlatský zlom

    8. Vrásnenie Jednoduchý ohyb vyvolaný bocným tlakom Vrásnenie je proces plastickej deformácie hornín, pri ktorom dochádza k vzniku vrás. V tektonike je vrásnenie najbežnejším spôsobom skrátenia v zemskej kôre. Spolu s tvorbou príkrovov a rôznych druhov smerných posunov pozdlž zlomov je typickým sprievodným javom orogenézy. Vrásnenie je v bežnej reci zamienané za tektogenézu. Za vrásnenie sa oznacujú aj tektonické fázy vo vývoji Zeme ako napríklad Alpínske vrásnenie.

    9. Príciny a spôsoby vrásnenia Vrásnenie môže postihnút vyvreté, sedimentárne aj premenené horniny aj napriek tomu, že sú za bežných podmienok na povrchu pevné a krehké. Spôsobuje to fakt, že aj rigídne horniny menia v dôsledku zvyšujúceho sa tlaku a teploty svoje reologické vlastnosti. Najcastejšou prícinou deformácie sú tektonické pohyby zemskej kôry pocas orogenézy, ktorých vnútorná energia pochádza prevažne zo zemského plášta. Jednotlivé mechanizmy vrásnenia sú závislé hlavne od hrúbky vrásnených súborov vrstiev ale tiež od kontrastu pevnosti a viskozity horninových súborov. Cím je vrásnená vrstva hrubšia, tým je vlnová dlžka výsledných vrás väcšia. Ak nie sú vrásnené vrstvy rovnako mocné, dochádza k disharmonickému vrásneniu. V závislosti od viskózneho kontrastu medzi vrstvami sa uplatnujú rôzne mechanizmy tvorby vrás. Slabší viskózny kontrast má za následok vznik ohybových vrás. Pri vysokom pevnostnom kontraste dochádza k ohýbaniu prípadne až k strižnému vrásneniu.

    10. Ohýbanie Jedným zo základných procesov vzniku vrás je ohýbanie, alebo jednoduchý ohyb, ktoré je spôsobené bocným tlakom. Ten stláca zvrstvené komplexy tak, že sa deformácia sústreduje v zámkoch, kde na vonkajšej strane dochádza k roztahovaniu a na vnútornom k stlácaniu, medzi nimi sa nachádza neutrálna, deformáciou menej zasiahnutá vrstva. Vo vonkajšej oblasti vrásy, na ktorej dochádza k roztahovaniu vznikajú v hornine trhliny, v ktorých casto cirkulujú hydrotermálne roztoky, ktoré po sebe zanechávajú charakteristickú kremennú a kalcitovú výpln. Ohýbaním vrstiev vznikajú najcastejšie paralelné a koncentrické vrásy.

    11. Prehýbanie,ohybový sklz a strih Prehýbanie Prehýbanie je druhý teoretický model vrásnenia, kedy dochádza k takzvanému pasívnemu vrásneniu v dôsledku poklesu podložia vrásnenej vrstvy. Ohybový sklz V prípade, že pocas bocného stlácania dochádza k preklzavaniu, na styku medzi dvoma vrásnenými vrstvami, nazýva sa takýto mechanizmus ohybový sklz. K takémuto procesu sa najcastejšie dochádza na styku rôzne pevných hornín, napríklad v flyši. Na ramenách vrás postihnutých ohybovým sklzom možno vo zvýšenej miere pozorovat ryhovania, ktoré vznikli trením klzajúcich sa vrstiev. Aj tento typ vrásnenia produkuje najcastejšie paralelné a koncentrické vrásy. Ohybový strih Ak dochádza k deformácii hornín iba v oblasti ramien vrásy a zámok zostáva vrásnením nezmenený, jedná sa o takzvaný ohybový strih, alebo ohybový tok. Týmto spôsobom, ktorý postihuje jednoduchým strihom celú vnútornú štruktúru ramien vrásy vznikajú tzv. podobné vrásy.

    12. Strižné vrásnenie a plastické tecenie Strižné vrásnenie Ked vzniknú strižné plochy usporiadané kolmo vzhladom na pôvodnú horizontálnu vrstvu a na horniny následne pôsobia vertikálne sily, nastáva takzvané strižné vrásnenie, ktoré produkuje ideálne podobné vrásy, ktorých pravá hrúbka je vo všetkých miestach rovnaká. Plastické tecenie K plastickému teceniu vrásnených hornín dochádza hlavne za extrémnych tlakov a teplôt, casto pri mtemorfóze, alebo pri horninách vyznacujúcich sa velkou plasticitou ako sú evapority alebo niektoré typy ílov. Vrásy takýmto spôsobom deformovaných hornín zvyknú byt velmi komplikované.

    13. Angulárové vrásy Vznik angulárnych vrás K formovaniu zalomených angulárnych vrás dochádza najmä bocným stlácaním bridlicnatých hornín napr. fylitov v malých hlbkach. Bocnými tlakmi tu dochádza k zalomeniu a rotácii bridlicnatosti v oblasti zámkov vrás. V extrémnych prípadoch dochádza k vzniku takzvaných zalomených pásov (kinkov).

    14. Teória z ucebnice Horotvorná cinnost je proces, pri ktorom vznikajú pohoria prehýbaním, lámaním a pohybmi blokov zemskej kôry. Výsledkom horotvornej cinnosti sú aj poruchy zemskej kôry. Sú to vrásy, príkrovy, poklesy, prešmyky a posuvy. Pri pohyboch litosferických platní smerom k sebe vzniká obrovský tlak, ktorý stláca plastické horniny. Horniny sa tlakom prehýbajú do vln, ktoré sa nazývajú vrásy. Proces, pri ktorom vznikajú vrásy, je vrásnenie. Cast vrásy vyklenutá nahor tvorí chrbát vrásy a cast vrásy prehnutá smerom nadol tvorí koryto vrásy. Medzi nimi sa nachádza rameno vrásy. Zložitým vrásnením vznikli vrásové pohoria. Pri horotvornej cinnosti sa niekedy vrstvy hornín presúvali na velké vzdialenosti a nasúvali sa na seba. Tak vznikli príkrovy. Pohorie s príkrovovou stavbou sa nazýva príkrovové pohorie. Pevné nepružné horniny sa pôsobením tlaku lámu. Vznikajú pukliny, ktoré môžeme pozorovat skoro v každej hornine na Slovensku. Ak tlak pretrváva, nastáva pozdlž pukliny pohyb a vzniká zlom. Pokles vzniká vtedy, ked jeden blok hornín klesne voci druhému vplyvom tahu. Stupnovitým poklesom krýh hornín pozdlž zlomov vzniká priekopová prepadina. Stupnovitým zdvihnutím krýh vzniká hrast. Prešmyk vzniká pri pôsobení tlaku, ked sa jeden blok zdvihne nad druhý. Posuv je výsledkom pohybu krýh zemskej kôry vo vodorovnom smere. Pohorie, ktoré vzniklo vyzdvihnutím krýh zemskej kôry pozdlž zlomov, je kryhové pohorie.

    15. Zlomy

More Related