Horotvorn cinnost a poruchy zemskej k ry

1. Horotvorn� cinnost a poruchy zemskej k�ry

2. Pr�krov Pr�krov je velk� doskovit� teleso tektonicky horizont�lne presunut� na vzdialenost minim�lne 5 km pozdl� n�sunov�ch zlomov na cudzorod� podklad, ktor� sa v s�vislosti s pr�krovmi casto naz�va autocht�n. Teleso pr�krovu na cudzorodom nadlo�� sa oznacuje ako allocht�n. Ak sa nad sebou nach�dza viacero pr�krovov, podlo�n� sa vzhladom na nadlo�n� oznacuje paraautocht�m. V�skumu pr�krovov sa ako prv� venovali geol�govia z Franc�zska, na cele s Bertrandom, ktor� pr�krovy oznacili nappe de charriage. V �vajciarsku to boli A. Escher von der Linth a M. Lugeon. �tudovali najm� pr�krovy v Alp�ch. Pribli�ne v rovnakej dobe objasnil pr�krovov� stavbu Severoz�pdn�ch vrchov v �k�tsku Ch. Lapworth. Pr�krovov� stavbu Z�padn�ch Karp�t presk�mal ako prv� rak�sky geol�g V. Uhlig.

3. Stavba pr�krovu Na vlastnom telese pr�krovu mo�no urcit viacero znakov. V prednej casti v smere pohybu sa nach�dza celo pr�krovu. To b�va casto detailne zvr�snen�, vtedy pr�tomn� �trukt�ry oznacujeme ako digit�cie. Plocha, po ktorej sa pr�krov pohybuje sa naz�va baz�lna n�sunov� plocha. T� m��e mat r�zny tvar, je v�ak charakteristick� typick�m druhom tektonickej er�zie sp�sobenej mechanick�m obrusovan�m, ktor� je oznacovan� ako rabot�. Oblast, z ktorej poch�dza teleso pr�krovu, sa naz�va domovsk� oblast pr�krovu. Cast, v ktorej sa od nej pr�krov celkom odlepil, sa vol� korenov� z�na. L�nia, ktor� je jej stopou sa naz�va �ari�. Domovsk� oblast b�va casto tlakmi stlacen� a skr�ten�, pricom sa m��e ponorit pod okolit� tektonick� celky, c�m vznik� tektonick� sutura - jazva. Pr�krovy, ktor�ch korenov� oblast je nezn�ma sa oznacuj� ako bezkorenov� pr�krovy. Dal�ie zo �trukt�r, ktor� s� typick� pre oblasti s pr�krovovou stavbou s�: Tektonick� (pr�krovov�) troska - je to er�ziou celkom izolovan� men�ia cast pr�krovu, ktor� le�� na autocht�nnom podlo��. Typick�m pr�kladom je napr�klad vrchol Velk�ho Choca. Tektonick� okno - je er�ziou obna�en� cast autocht�nneho podlo�ia, s�visle lemovan� telesom pr�krovu. V pr�pade, �e toto er�ziou odkryt� podlo�ie nie je celkom uzavret� pr�krovom, jedn� sa o tektonick� polookno.

4. Tektonick� zlom Tektonick� zlom alebo tie� dislok�cia je geologick� krehk� diskontinuitn� porucha (frakt�ra) zemskej k�ry, pozdl� ktorej do�lo alebo aj v s�casnosti doch�dza k pohybu frakt�rou oddelen�ch horninov�ch blokov. Premiestnenie m��e byt len niekolko milimetrov, ale m��e dosahovat velkost aj stoviek kilometrov. R�chlost pohybu na zlomoch sa m��e r�znit, ale r�dovo je niekolko desiatok milimetrov rocne. V oblastiach akt�vnych zlomov, na ktor�ch boli zaznamenan� pohyby v posledn�ch 10 000 rokoch, sa casto vyskytuj� zemetrasenia. Zlom oddeluje dva bloky horn�n, ktor� sa pozdl� neho premiestnili. V priestore je vymedzen� zlomov�mi plochami na ktor�ch s� casto viditeln� stopy po pohybe blokov, tzv. stri�cie. Na kontakte zlomov�ch pl�ch doch�dza k vzniku tektonick�ho zrkadiel a miner�lnych schodov. Obrovsk� tlaky a trenie sp�sobuj� rozpad p�vodnej horniny a vznik nov�ch horn�n, takzvan�ch zlomov�ch tektonitov, vo v�c��ch hlbkach mylonitov a ultramylomitov. Tie maj� v d�sledku zv��enej plasticity vo v�c��ch hlbkach in� charakter ako tektonity na povrchu. 

5. Vznik zlomu Zlom vznik� pri uvolnen� postupne rast�ceho orientovan�ho nap�tia postupn�m prepojovan�m mal�ch pukl�n a praskl�n. V�c�ie celky t�chto trhl�n sa naz�vaj� stri�n� frakt�ry. V�znamn� �lohu v tomto procese zohr�va tlak p�rov�ch flu�d. Ak pri zlomovom poru�en� horn�n d�jde k vzniku viacer�ch rovnobe�n�ch por�ch, doch�dza k vytvoreniu takzvanej zlomovej z�ny. ��rka a dl�ka tejto z�ny, alebo jednotliv�ch zlomov je priamo �mern� velkosti pohybov, ktor� na nich nastali. Pre objasnenie niektor�ch typov zlomov ako s� smern� posuny sa pou��va bud mechanika cist�ho strihu, v pr�pade symetrick�ch �trukt�r a mechanika jednoduch�ho strihu v pr�pade asymetrickej deform�cie. Pri asymetrickej deform�cii bola experiment�lne aj prakticky odvoden� s�vislost viacer�ch �trukt�r, zn�mych ako riedlove strihy. S� to smern� posuny druh�ho r�du, oznacen� ako riedlov syntetick� strih a antitetick� strih, vyskytuj�ce sa okolo hlavn�ho strihu (tzv. main deplacement zone). Syntetick� aj antitetick� strih s� s�mern� pozdl� tenzn�ch trhl�n, ktor� zvieraj� s rovinou hlavn�ho strihu uhol mierne men�� ne� 45�. Riedlov syntetick� strih je s�mern� pozdl� hlavn�ho zlomu so sekund�rnym syntetick�m strihom, ktor� zviera s hlavn�m zlomom ostr� uhol. Zrkadlovo obr�tene s riedlov�mi antitetick�mi zlomami sa v pr�rode casto formuj� en-echelon �trukt�ry, t�mito miestami casto prech�dzaj� osi vr�s a na ne kolm� frakt�ry. Orient�cia os� en echelon vr�s umo�nuje urcit smer pohybu blokov v stri�nej z�ne. Podobn� je aj Coulomb-Andersonov model strihu

6. V�znamn� zlomy vo svete San Andreas: najzn�mej�� a najsledovanej�� zlom na svete, ktor� prech�dza mestom San Francisco Basin and Range: akt�vny komplex zlomov na z�pade USA Severoanat�lsky zlom: akt�vny zlom prech�dzaj�ci Tureckom Highland Boundary Fault: neakt�vny zlom v �k�tsku oddeluj�ci �k�tsku vysocinu od �k�tskej n�iny R�nsk� prielom: akt�vny zlom v severoz�padnej Eur�pe Zlom Nojima: akt�vny zlom v Japonsku dlh� 60�km Velk� alpsk� zlom: akt�vny zlom dlh� viac ne� 500�km na Novom Z�lande

7. V�znamn� zlomy na Slovensku Z�zrivsk� sigmoida: smern� posun v Bradlovom p�sme na v�chodnom konci Malej Fatry Certovick� l�nia: zlom v N�zkych Tatr�ch oddeluj�ci tatrikum od veporika Luben�cko-margecianska l�nia: oddeluje gemerikum od veporika Lamacsk� zlom Ludinsk� zlom Jastrabiansky zlom: hlbinn� zlom, oddeluje bloky odli�nej stavby (napr. Pova�sk� Inovec od Str�ovsk�ch vrchov) Stredoslovesnk� prelom Mur�nsky zlom M�tnansk� zlom �t�tnick� zlom Horn�dsky zlom Trebi�ovsk� zlom Vihorlatsk� zlom 

8. Vr�snenie Jednoduch� ohyb vyvolan� bocn�m tlakom Vr�snenie je proces plastickej deform�cie horn�n, pri ktorom doch�dza k vzniku vr�s. V tektonike je vr�snenie najbe�nej��m sp�sobom skr�tenia v zemskej k�re. Spolu s tvorbou pr�krovov a r�znych druhov smern�ch posunov pozdl� zlomov je typick�m sprievodn�m javom orogen�zy. Vr�snenie je v be�nej reci zamienan� za tektogen�zu. Za vr�snenie sa oznacuj� aj tektonick� f�zy vo v�voji Zeme ako napr�klad Alp�nske vr�snenie.

9. Pr�ciny a sp�soby vr�snenia Vr�snenie m��e postihn�t vyvret�, sediment�rne aj premenen� horniny aj napriek tomu, �e s� za be�n�ch podmienok na povrchu pevn� a krehk�. Sp�sobuje to fakt, �e aj rig�dne horniny menia v d�sledku zvy�uj�ceho sa tlaku a teploty svoje reologick� vlastnosti. Najcastej�ou pr�cinou deform�cie s� tektonick� pohyby zemskej k�ry pocas orogen�zy, ktor�ch vn�torn� energia poch�dza preva�ne zo zemsk�ho pl�ta. Jednotliv� mechanizmy vr�snenia s� z�visl� hlavne od hr�bky vr�snen�ch s�borov vrstiev ale tie� od kontrastu pevnosti a viskozity horninov�ch s�borov. C�m je vr�snen� vrstva hrub�ia, t�m je vlnov� dl�ka v�sledn�ch vr�s v�c�ia. Ak nie s� vr�snen� vrstvy rovnako mocn�, doch�dza k disharmonick�mu vr�sneniu. V z�vislosti od visk�zneho kontrastu medzi vrstvami sa uplatnuj� r�zne mechanizmy tvorby vr�s. Slab�� visk�zny kontrast m� za n�sledok vznik ohybov�ch vr�s. Pri vysokom pevnostnom kontraste doch�dza k oh�baniu pr�padne a� k stri�n�mu vr�sneniu.

10. Oh�banie Jedn�m zo z�kladn�ch procesov vzniku vr�s je oh�banie, alebo jednoduch� ohyb, ktor� je sp�soben� bocn�m tlakom. Ten stl�ca zvrstven� komplexy tak, �e sa deform�cia s�streduje v z�mkoch, kde na vonkaj�ej strane doch�dza k roztahovaniu a na vn�tornom k stl�caniu, medzi nimi sa nach�dza neutr�lna, deform�ciou menej zasiahnut� vrstva. Vo vonkaj�ej oblasti vr�sy, na ktorej doch�dza k roztahovaniu vznikaj� v hornine trhliny, v ktor�ch casto cirkuluj� hydroterm�lne roztoky, ktor� po sebe zanech�vaj� charakteristick� kremenn� a kalcitov� v�pln. Oh�ban�m vrstiev vznikaj� najcastej�ie paraleln� a koncentrick� vr�sy.

11. Preh�banie,ohybov� sklz a strih Preh�banie Preh�banie je druh� teoretick� model vr�snenia, kedy doch�dza k takzvan�mu pas�vnemu vr�sneniu v d�sledku poklesu podlo�ia vr�snenej vrstvy. Ohybov� sklz V pr�pade, �e pocas bocn�ho stl�cania doch�dza k preklzavaniu, na styku medzi dvoma vr�snen�mi vrstvami, naz�va sa tak�to mechanizmus ohybov� sklz. K tak�muto procesu sa najcastej�ie doch�dza na styku r�zne pevn�ch horn�n, napr�klad v fly�i. Na ramen�ch vr�s postihnut�ch ohybov�m sklzom mo�no vo zv��enej miere pozorovat ryhovania, ktor� vznikli tren�m klzaj�cich sa vrstiev. Aj tento typ vr�snenia produkuje najcastej�ie paraleln� a koncentrick� vr�sy. Ohybov� strih Ak doch�dza k deform�cii horn�n iba v oblasti ramien vr�sy a z�mok zost�va vr�snen�m nezmenen�, jedn� sa o takzvan� ohybov� strih, alebo ohybov� tok. T�mto sp�sobom, ktor� postihuje jednoduch�m strihom cel� vn�torn� �trukt�ru ramien vr�sy vznikaj� tzv. podobn� vr�sy.

12. Stri�n� vr�snenie a plastick� tecenie Stri�n� vr�snenie Ked vznikn� stri�n� plochy usporiadan� kolmo vzhladom na p�vodn� horizont�lnu vrstvu a na horniny n�sledne p�sobia vertik�lne sily, nast�va takzvan� stri�n� vr�snenie, ktor� produkuje ide�lne podobn� vr�sy, ktor�ch prav� hr�bka je vo v�etk�ch miestach rovnak�. Plastick� tecenie K plastick�mu teceniu vr�snen�ch horn�n doch�dza hlavne za extr�mnych tlakov a tepl�t, casto pri mtemorf�ze, alebo pri hornin�ch vyznacuj�cich sa velkou plasticitou ako s� evapority alebo niektor� typy �lov. Vr�sy tak�mto sp�sobom deformovan�ch horn�n zvykn� byt velmi komplikovan�.

13. Angul�rov� vr�sy Vznik angul�rnych vr�s K formovaniu zalomen�ch angul�rnych vr�s doch�dza najm� bocn�m stl�can�m bridlicnat�ch horn�n napr. fylitov v mal�ch hlbkach. Bocn�mi tlakmi tu doch�dza k zalomeniu a rot�cii bridlicnatosti v oblasti z�mkov vr�s. V extr�mnych pr�padoch doch�dza k vzniku takzvan�ch zalomen�ch p�sov (kinkov).

14. Te�ria z ucebnice Horotvorn� cinnost je proces, pri ktorom vznikaj� pohoria preh�ban�m, l�man�m a pohybmi blokov zemskej k�ry. V�sledkom horotvornej cinnosti s� aj poruchy zemskej k�ry. S� to vr�sy, pr�krovy, poklesy, pre�myky a posuvy. Pri pohyboch litosferick�ch platn� smerom k sebe vznik� obrovsk� tlak, ktor� stl�ca plastick� horniny. Horniny sa tlakom preh�baj� do vln, ktor� sa naz�vaj� vr�sy. Proces, pri ktorom vznikaj� vr�sy, je vr�snenie. Cast vr�sy vyklenut� nahor tvor� chrb�t vr�sy a cast vr�sy prehnut� smerom nadol tvor� koryto vr�sy. Medzi nimi sa nach�dza rameno vr�sy. Zlo�it�m vr�snen�m vznikli vr�sov� pohoria. Pri horotvornej cinnosti sa niekedy vrstvy horn�n pres�vali na velk� vzdialenosti a nas�vali sa na seba. Tak vznikli pr�krovy. Pohorie s pr�krovovou stavbou sa naz�va pr�krovov� pohorie. Pevn� nepru�n� horniny sa p�soben�m tlaku l�mu. Vznikaj� pukliny, ktor� m��eme pozorovat skoro v ka�dej hornine na Slovensku. Ak tlak pretrv�va, nast�va pozdl� pukliny pohyb a vznik� zlom. Pokles vznik� vtedy, ked jeden blok horn�n klesne voci druh�mu vplyvom tahu. Stupnovit�m poklesom kr�h horn�n pozdl� zlomov vznik� priekopov� prepadina. Stupnovit�m zdvihnut�m kr�h vznik� hrast. Pre�myk vznik� pri p�soben� tlaku, ked sa jeden blok zdvihne nad druh�. Posuv je v�sledkom pohybu kr�h zemskej k�ry vo vodorovnom smere. Pohorie, ktor� vzniklo vyzdvihnut�m kr�h zemskej k�ry pozdl� zlomov, je kryhov� pohorie.

15. Zlomy