VŠEOBECNE O SOCIOLÓGII AKO VEDNEJ DISCIPLÍNE

1. VŠEOBECNE O SOCIOLÓGII AKO VEDNEJ DISCIPLÍNE Problematickosť pojmu „spoločnosť“. Spoločnosť nie je osoba, je to súhrn indivíduí, ktorí reagujú, konajú s ohľadom na druhých, a to v určitom historickom, priestorovom, kultúrnom a sociálnom kontexte. Termín „ spoločnosť“ je de facto fiktívnou skratkou pre vyjadrenie týchto skutočností.

2. Základné problémy prežitia každej spoločnosti • problém biologického prežitia v prostredí, kde človek žije (regulácia vzťahu s prírodou) • problém legitimácie sociálnej nerovnosti (odôvodnenie nerovnosti) • problém orientácie vo svete (smerovanie spoločnosti) • problém socializácie a sociálnej kontroly (odovzdávať hodnoty generáciám a zaistiť kultúrnu reprodukciu spoločnosti)

3. Názov „sociológia“ • Sám názov „sociológia“ je zvláštny. • Vznikol spojením latinského societas – spoločnosť a gréckeho logos – slovo, reč, veda. • Všeobecne, sociológia je teda veda o spoločnosti.

4. Avšak... Existuje nejaká sociálna alebo humanitná veda, ktorá by nemala nič spoločného s ľudskou spoločnosťou? A čo také vedy, ako: história, psychológia, politológia, právo, filozofia, etnografia ekonómia, masová komunikácia, dejiny umenia, sociálna/kultúrna antropológia .... ?

5. Metodologický prístup • Každý vedný odbor, vedná disciplína má svoj metodologický prístup. Napr.: ekonómovia: kvantitatívne modely, psychológovia: laboratórne pokusy, pracujú klinicky – testy), sociológovia zbierajú empirické dáta o veľkých súboroch jedincov; vychádzajú z nezaujatého, objektívneho pozorovania dostatočne veľkých vzoriek reality; vyslovujú predpoklady o „pravidelnosti“, „súvislosti“, „vzťahov“

6. Špecifikum sociológie Vysvetľuje javy, ktoré v spoločnosti vidíme z hľadiska sociálnych príčin (príklad: samovražda, nezamestnanosť)

7. Štruktúra sociológie Vertikálne členenie: - podľa toho k akým poznatkom dospieva, úroveň poznatkov • ako teoretická veda: - vytvára sociologické teórie na najvyššej úrovni: popisuje, odvodzuje, špekuluje, analyzuje základná pojmoslovie- všeobecná sociológia ) • ako empirická veda – na základe empirických výskumov analyzuje, potvrdzuje resp. vyvracia predpoklady týkajúce sa skúmaných soc. javov

8. Štruktúra sociológie Horizontálne členenie : podľa povahy tém, ktorými sa zaoberá. • makrosociológia (sociológia sociálnej štruktúry – soc. stratifikácia, mobilita...) • mikrosociológia – každý sociálny jav môže byť predmetom špecifickej sociologickej disciplíny: (napr. sociológia jedla, výchovy, jazyka, emócií, módy, náboženstva, podniku, povolania, priemyslu, reklamy, mesta, sexuality, sociológia správy, stravovania, turizmu, trhu a pod.

9. Rôzne poňatia predmetu a hlavného zamerania sociológie • veda o sociálnych faktoch (E.Durkhiem) • veda o formách sociálnych vzťahov (G.Simmel) • veda o sociálnom jednaní (M.Weber) – chápajúca sociológia • veda o sociálnom chovaní (behaviorizmus) • veda o soc. činnosti (T.Parsons) • veda o sociálnej interakcii (G.Mead) • veda o spoločenských skupinách • veda o sociokultúrnych javoch (hodnoty, normy) (P.Sorokin) • veda o sociálnej struktúre • veda o každodennosti (interpretatívna sociológia)

10. Jedna z mnohých definícií sociológie „Sociológia je samostatná vedecká disciplína, ktorá sa pokúša pomocou analytických metód a empirických techník skúmať, štruktúry, funkcie a súvislosti vývoja a zmien spoločnosti a navrhovať o nich teórie.“

11. Definícia podľa Veľkého sociologického slovníka • Sociológia je veda o spoločnosti, spoločenských javoch, štruktúrach a procesoch a ich vzájomných vzťahoch – avšak nie je jednotne definovaná z hľadiska svojho predmetu a základných metód. Je to dôsledok jej neskorého osamostatnenia a snahy odlíšiť sa od iných už skôr konštituovaných vied (filozofia, etnografia, právo...)

12. Sociológiu ako vedu charakterizuje • Predmet • Metodologický prístup skúmania soc. javov (metódy výskumu) • Poznatková základňa • Inštitucionálna základňa

13. Primárny záujem sociológie Zistiť, aký je rozdiel medzideklarovaným a skutočnýmstavom spoločnosti, keďže spoločnosť je viac alebo menej odlišná od toho, čo o sebe prehlasuje.

14. SOCIOLOGICKÁ IMAGINÁCIA – detailné hodnotenie • vhodná analýza témy (deskripcia resp. tvorivé spracovanie) – 4 body • rešpektovanie štruktúry textu, práca s literatúrou – 2 body • celková úprava a prednes (čítanie; slovná reprodukcia textu; využitie počítačovej techniky – spätný projektor, data projektor ) – 4 body

15. Otázky seminára • 1.Vysvetlite, čo máte na mysli, ak hovoríte o spoločnosti? • 2. Definujte štyri základné problémy spoločnosti? • 3. Prečo vznikla sociológia ako veda, keď je rad vedných disciplín skúmajúcich spoločnosť? • 4. K čomu je, podľa Vás, sociológia pre managéra verejnej správy – aké má využitie? • 5. Čo charakterizuje sociológiu ako vedu? • 6. Sociológia je veda teoretická alebo empirická? Vysvetlite. • 7. Menujte aspoň tri vedné disciplíny, ktoré sa zaoberajú okrem sociológie človekom a spoločnosťou. Porovnajte. • 8. Menujte sociologickú disciplínu, ktorá sa zaoberá konkrétnym sociálnym javom? • 9. Pouvažujte, môže existovať sociológia sociológie? • 10. Čo znamená podľa Vás sociologická imaginácia?