Hodnotenie kvantitatívneho stavu vôd v povodí (povodne, suchá, nedostatok vody, klimatické zmeny)

1. Ing. Jana Poórová, PhD. RNDr. Peter Škoda Hodnotenie kvantitatívneho stavu vôd v povodí (povodne, suchá, nedostatok vody, klimatické zmeny)

2. Smernica Európskeho parlamentu Rady č. 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík • Cieľ: ustanoviť rámec na hodnotenie a manažment povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky spojené s povodňami na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.

3. Smernica Európskeho parlamentu Rady č. 2000/60/ES, tzv. Rámcová smernica o vode (RSV) • Dlhodobé udržateľné riadenie vodných zdrojov na základe vysokej ochrany vodného prostredia • Dosiahnuť vôd do roku 2015 – environmentálne ciele vrátane dobrého stavu vôd v útvaroch povrchových vôd • Čl. 4 smernice – environmentálne ciele • Ustanovenie - výnimky pre nedosiahnutie (lokálna mierka)

4. Článok 4.6 (RSV) • Dovoľuje dočasné zhoršenie stavu vôd ako výsledokdlhotrvajúceho sucha, resp. povodní • Hodnotenie stavu vôd • Kvantitatívne hodnotenie PV

5. Smernica Európskeho parlamentu Rady č. 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík (1) • Predbežné hodnotenie povodňového rizika (Mapy správneho územia, opis povodní, opis významných povodní, posúdenie potenciálnych nepriaznivých následkov) • Mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika (pokrývajú geografické oblasti, ktoré by mohli byť zaplavené podľa scenárov: povodne s nízkou pravdepodobnosťou opakovania alebo scenáre výnimočných udalostí, povodne so strednou pravdepodobnosťou opakovania (pravdepodobná doba opakovania  100 rokov), prípadne povodne s vysokou pravdepodobnosťou opakovania) • Plány manažmentu povodňového rizika (koordinované na úrovni správneho územia povodia alebo správnej jednotky, so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť vrátane predpovedí povodní a systémov včasného varovania a s prihliadnutím na vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí) do 22. decembra 2011 aktualizácia každých 6 rokov do 22. decembra 2013 aktualizácia každých 6 rokov do 22. decembra 2015 aktualizácia každých 6 rokov

6. Implementácia ES (povodne) do legislatívy SR (2) • Novelizácia zákona o ochrane pred povodňami • Riešenie pilotného územia v povodí Myjavy v zmysle transponovanej legislatívy (SVP, SHMÚ, VÚVH, STU,...) • SHMÚ – predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia

7. Správa expertov pre EK (2006) - RSVWater Scarcity and Droughts Expert Network • Definícia sucha a nedostatku vody – rozdiely v EU • Sucho - prírodná abnormalita • Nedostatok vody – spojené s aktivitami človeka • Odporučenie – vytvoriť vhodný indikačný systém

8. Základný technický dokument (WG) • „Drought Management Plan Report, Including Agricultural, Drought Indicators, and Climate Change Aspects”– schválený EU vodnými riaditeľmi, Nov. 2007 • Základ pre prípravu plánov manažmentu povodí pre „riadenie“ sucha ako doplnok do PMP

9. Rastúce vplyvy nedostatku vody a sucha v EU a očakávané zhoršovanie tohto problému v dôsledku zmeny klímy • V roku 2007 prijala Európska komisia Oznámenie o nedostatku vody a suchu v Európskej únii KOM(2007) 414 • preskúmať pokrok a predložiť o tom Správu • Zač. 2008 – dotazník čl. krajinám – odpovedalo 20 krajín • Fórum zainteresovaných strán, 5. septembra 2008 v Zaragoze

10. POSÚDENIE POKROKU – 7 zákl. okruhov • Cena vody - Členské štáty sú povinné do konca roku 2010 predložiť cenové politiky v súvislosti s vodou - motivácia • Prerozdelenie vodných zdrojov a finančných prostriedkov - Zlepšenie územného plánovania, financovanie účinného využívania vody • Manažment sucha- plánovanie • Hodnotenie infraštruktúr zásobovania vodou– jasná hierarchia v prioritách užívania vody • Technológie a postupy účinného využívania vody-nevyhnutné podstatné zmeny v spôsobe distribuovania a využívania vody • Rozvoj kultúry šetrenia vodou v Európe • Lepšie znalosti a zhromažďovanie údajov- iniciatíva Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť GMES

11. Súčasné aktivity EK – sucho, klim. zmeny • Spoločné výskumné centrum Komisie pracuje na systéme monitorovania a včasného varovania pred suchom.Bude slúžiť ako platforma na predpovedanie, zisťovanie a monitorovanie a na výmenu informácií. Je založený na univerzálnom prístupe, je v súlade so zásadou subsidiarity a poskytne konzistentné informácie na európskej úrovni. V súčasnosti prebieha rozsiahle testovanie prvého prototypu. • Európska environmentálna agentúra (EEA) v spolupráci s členskými štátmi prispieva k určeniu ukazovateľov nedostatku vody a sucha. V súčasnosti sa vypracováva počiatočný súbor parametrov. • Od obdobia rokov 2009 – 2010 zhromažďovanie údajov na národnej úrovni na základe týchto parametrov umožní uverejniť výročné európske posúdenie vývoja rozsahu a vplyvov nedostatku vody a sucha v celej Európe. • Tento vývoj umožní dodržať konečný termín 2012 stanovený v oznámení o vývoji prototypov a vypracovaní vykonávacích predpisov pre funkčný systém monitorovania a včasného varovania pred suchom.

12. Kvantitatívne hodnotenie • Zmeny ročných úhrnov zrážok (1961-2006) • Modelované zmeny ročného odtoku,

13. Kvantitatívne hodnotenie (2) – nedostatok vody • Index využívania vody - Water Exploitation Index – WEI • Index nad hodnotou 20 % obvykle znamená nedostatok vody • koľko vody v regióne je k dispozícii, odkiaľ pochádza a kto ju využíva, budeme vedieť vypracovať efektívne miestne stratégie na prispôsobenie sa klimatickej zmene

15. Možné dôsledky klimatických zmien na vodné hospodárstvo v Slovenskej republike (2007) • Všeobecný pokles potenciálu prirodzených vodných zdrojov (povrchových aj podzemných), pričom pokles môže byť výraznejší vo vzdialenejších časových horizontoch. • Predpokladá sa zvýšená extrémnosť a vyššia frekvencia vo výskyte mimoriadnych meteorologických situácií, a teda aj zvýšená frekvencia a extrémnosť vo výskyte hydrologických situácií, t.j. povodní (vrátane prívalových povodní (flash floods)) a sucha. zraniteľnosť a citlivosť vodných zdrojov na klimatické zmeny

16. Vývoj hydrologickej bilancie SR • odtok z územia Slovenska (1990 – 2005) neznižoval len absolútne, ale aj relatívne, t.j. podiel odtoku zo zrážok bol menší ako dlhodobom priemere 1931 – 80, • nedochádzalo v hodnotenom období 1990 - 2005 k významným stratám vody (z odtoku) z územia Slovenska, • v rokoch, v ktorých je najväčší rozdiel odtokového koeficienta vzhľadom na dlhodobú hodnotu môžeme predpokladať, že časť tretej bilančnej zložky v skutočnosti sa nevyparila, ale dopĺňala zásoby podzemných vôd,

17. Hydrologický režim • Územie Slovenska 49 051 km2 • Povodie Moravy2 282km2 • Povodie Dunaja1 138km2 • Povodie Váhu14 268km2 • Povodie Nitry 4 501km2

18. Monitorovacia sieť povrchových vôd • Slovensko 416 vodomerných staníc • Povodie Moravy 27 vodomerných staníc • Povodie Dunaja 20 vodomerných staníc • Povodie Váhu118 vodomerných staníc • Povodie Nitry 28 vodomerných staníc

19. Každoročné výstupy • Ročenka povrchových vôd • Vodohospodárska bilancia • ČMS Voda • (Hydrologický bulletin- každých 5 rokov)

20. Dlhodobé hodnotenie • Priemerné ročné prietoky a úhrny zrážok na povodie • Priemerné mesačné prietoky • M – denné prietoky • N – ročné maximálne prietoky • Hydrologické limity - malá vodnosť

21. Priemerné ročné prietoky - m3.s-1

22. Priemerné ročné prietoky - m3.s-1

23. Priemerné ročné prietoky - m3.s-1

24. Morava – Moravský Ján Priemerné mesačné prietoky Rozdelenie odtoku v roku

25. Dunaj - Bratislava Priemerné mesačné prietoky Rozdelenie odtoku v roku

26. Váh - Liptovský Miluláš Priemerné mesačné prietoky Rozdelenie odtoku v roku

27. Revúca - Podsucha Priemerné mesačné prietoky Rozdelenie odtoku v roku

28. Kysuca - Čadca Priemerné mesačné prietoky Rozdelenie odtoku v roku

29. Nitrica - Liešťany Priemerné mesačné prietoky Rozdelenie odtoku v roku

30. M – denné prietoky – m3 .s-1

31. M – denné prietoky – m3 .s-1

32. M – denné prietoky - m3.s-1

33. Minimálne prietoky – Morava, Dunaj

34. Minimálne prietoky - povodie Váhu

35. Minimálne prietoky - povodie Nitry

36. Aplikácia Rsw (WEI) do VHB W reprezentovali požiadavky na vodu s ohľadom na maximálne povolené množstvá – suma povolených odberov povrchových vôd a minimálneho bilančného prietoku Q reprezentovalo ročné využiteľné množstvo - očistené prietoky PoO + MQ Rws = ---------------------- C Pričom Rws sa testovalo v troch scenároch MQ: MQ používané vo VHB a Q355 za dve referenčné obdobia

37. Rsw (WEI) vo VHB SR NITRA HRON

38. N – ročné maximálne prietoky spracované na SHMÚ • Povodie Moravy - 42 profilov • Povodie Dunaja - 14 profilov • Povodie Váhu - 140 profilov • Povodie Nitry - 61 profilov

39. 100-ročné maximálne prietoky - m3.s-1

40. 100-ročné maximálne prietoky - m3.s-1

41. 100-ročné maximálne prietoky - m3.s-1

42. Citlivosť územia SR na povodne

43. Ďakujeme za pozornosť