Medzinárodný obchod a jeho význam vo svetovej ekonomike

1. Medzinárodný obchod a jeho význam vo svetovej ekonomike Ing. Gabriela Sopková, PhD.

2. Otvorenosť ekonomiky • vzťah vývozu (exportnej výkonnosti) a dovozu (dovoznej náročnosti) tovarov a služieb voči hrubému domácemu produktu (HDP) • hodnota tovarov a služieb, ktoré sa zo Slovenska za rok 2012 vyviezli, predstavovala na našom minuloročnom HDP takmer 96% - podiel. • podiel dovozu tovarov služieb bol o niečo nižší a dosiahol cca. 90 % HDP • celková otvorenosť slovenskej republiky tak predstavovala v minulom roku 186% HDP a bola 4. najvyššia v rámci EÚ • Slovensko bolo v roku 2012 najotvorenejšou ekonomikou Vyšehradskej štvorky (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko)

3. Otvorenosť ekonomiky • najvyššiu otvorenosť malo za rok 2012 v EÚ Luxembursko • vysoko otvorené ekonomiky v EÚ: Estónsko, Írsko, Malta (viac ako 180% HDP) • nízko otvorené ekonomiky v EÚ: Francúzsko, Grécko, Taliansko (ani nie 60% HDP) • hospodárski hegemóni: USA, Japonsko = cca. 31% HDP • v roku 2013: Slovensko je 14 najotvorenejšou krajinou sveta Medzinárodná obchodná komora: • najotvorenejšie ekonomiky sveta rok 2013: Hongkong, Singapur, Luxembursko • najuzavretejšie ekonomiky sveta rok 2013: Bangladéš, Sudán, Etiópia

4. Otvorenosť Slovenskej ekonomiky (1993-2012)

5. Funkcie medzinárodného obchodu • transformačná (transformácia existujúcej domácej štruktúry na potreby na medzinárodných trhoch) • funkcia ekonomického rastu (transformácia vecnej štruktúry vyrobenej produkcie na štruktúru skutočne použiteľnú – substitúcia neefektívnej výroby dovozmi) • parametrická funkcia (umožňuje porovnávať jednotlivé technicko-úžitkové charakteristiky, ale aj cenové a iné podmienky, za ktorých sú tovary ponúkané na medzinárodných trhoch) • proporcionalitná funkcia (vyvážať tovary, v ktorých krajina implantuje vlastné komparatívne výhody a dovážať tovary, pri ktorých produkcii takéto výhody nepožíva)

6. Vývoj medzinárodného obchodu – I. fáza (1870-1913) • fáza ohraničená dvoma vojenskými konfliktami (prusko-francúzska vojna, I. svetová vojna) • využívanie vládnych intervencií • stabilný medzinárodný menový systém • voľný pohyb kapitálu a migráciou obyvateľstva • zavádzanie obchodných prekážok

7. Vývoj medzinárodného obchodu – II. fáza (1913-1950) • I. a II. svetová vojna • celosvetová hospodárska kríza (1929-1933) (priemyselná výroba poklesla o 38%) • štátne zásahy, intervencie do národných rozvojových procesov • rastúci protekcionizmus • podpora produkcie domácich tovarov • pokles miery otvorenosti národných ekonomík • ekonomický a politický hegemón tejto fázy: USA • rozpad svetovej koloniálnej sústavy • rozdelenie sveta na rozvinuté a rozvojové ekonomiky • udržovanie cien primárnych surovín na relatívne vyššej úrovni ako ceny priemyselných výrobkov

8. Vývoj medzinárodného obchodu – III. fáza (1950-1987) • obnova národných hospodárstiev (po II. sv. vojne) • obnova liberalizácie svetového obchodného systému • budovanie bretton-woodskeho menového systému • rast zahraničných investícií • budovanie rôznych integračných zoskupení a záujmových združení • catching up: spojenie západu (využitie spoločných komparatívnych výhod na dohnanie hospodárskej dominancie USA)

9. Vývoj medzinárodného obchodu – III. fáza (1950-1987) • rast podielu strojov a zariadení a pokles podielu surovín a materiálov pri obchodnej výmene • pohyblivé menové kurzy (floating) • zrušenie voľnej vymeniteľnosti amerického dolára za zlato a jeho nahradenie v tomto systéme papierovými peniazmi – tzv. Nixonov šok • zrušenie bretton-woodskeho systému – Kingstonské dohody • prvý a druhý ropný šok

10. Bretton-woodsky menový systém • 1944-1971 (44 štátov) • pevné výmenné kurzy (mohli sa meniť len po konzultácií a odsúhlasení zo strany MMF) • povojnový medzinárodný menový systém vytvorený podľa princípov schválených v roku 1944 v Bretton-Woode • fungoval na princípe tzv. dolárového zlatého štandardu (americký dolár bol priamo vymeniteľný za zlato v ľubovoľnom množstve a v pevnom kurze) • cena jednej trójskej unce zlata bola pevne stanovená na 35 dolárov • každá krajina musela udržiavať pevný kurz svojej meny

11. Príčiny rozpadu bretton-woodu • rastúci deficit platobnej bilancie USA – neudržateľnosť pevného výmenného pomeru USD a zlata • zrušenie oficiálnej ceny zlata a nástup trhovej ceny • nerovnomerná a chaotická inflácia vo svetovej ekonomike • pokles konkurencieschopnosť ekonomiky USA • nerovnomerný ekonomický vývoj USA – svet po II. svetovej vojne

12. Kingstonský menový systém • kodifikovaný v Kingstone (Jamajka) pod názvom „Dohoda o menovom usporiadaní) • zrušenie oficiálnej pevnej ceny zlata • členská krajina si sama volí systém menových kurzov • legalizovanie pohyblivých menových kurzov • zrušenie vymeniteľnosti dolára za zlato

13. Vývoj medzinárodného obchodu – IV. fáza (1988-2007) • prvé symptómy krízy v USA • 1998: finančná kríza v Juhovýchodnej Ázii (znehodnotenie domácich mien a pokles životnej úrovne zasiahnutých krajín). Kríza začala v Thajsku pádom thajského batu. Najviac zasiahnuté krajiny: Indonézia, Južná Kórea a Thajsko. • rozpad centrálne plánovaných ekonomík • zánik RVHP • prudký pokles PZI v roku 2001 • dopady teroristických útokov • prepuknutie nákazlivých chorôb (SARS) • rast podielu TNK na svetovom obchode

14. Maquilladoras • „twin plants“ • sú montážne podniky v severnom Mexiku, v ktorom sa montujú importované dielce a polotovary, čím sa vyrábajú hotové alebo takmer hotové tovary, ktoré sa potom exportujú. Ide o továrne, ktoré produkujú súčiastky na export do USA. Maquilladoras sú väčšinou vo vlastníctve amerických, japonských a kanadských firiem. • pojem sa spája s vytvorením NAFTA (Severoamerické pásmo voľného obchodu). USA importuje súčiastky do Mexika bez ciel. • výhoda pre USA: žiadne clá, využívanie lacnej pracovnej sily, ušetrenie cca. 1 milión dolárov na pracovnej sile

15. Teritoriálna štruktúra medzinárodného obchodu - export • 1. Čína • 2. USA • 3. Nemecko • 4. Japonsko • 5. Francúzsko • 6. Južná Kórea • 7. Švajčiarsko • 8. Taliansko • 9. Rusko • 10. Veľká Británia

16. Svetový export/import podľa štatistík WTO

18. Teritoriálna štruktúra medzinárodného obchodu - import • USA • Čína • Nemecko • Japonsko • Francúzsko • Veľká Británia • Taliansko • Južná Kórea • Švajčiarsko • Hongkong