Životné prostredie Európy — stav a výhľad 2005

1. Životné prostredie Európy — stav a výhľad 2005 — Stručná prezentácia

2. Čo obsahuje správa „Životné prostredie Európy — stav a výhľad 2005? tretia správa EEA o stavea prognóze životného prostredia ostatná správa vyšla v roku 1999 pomoc pre EÚ v plánovaní a hodnotení environmentálnej politiky vydanie z roku 2005 prináša novinky

3. Štruktúra správy Správu 2005 tvorí: • integrované hodnotenie životného prostredia Európy • súhrn kľúčových ukazovateľov • analýzy jednotlivých krajín • bibliografia

4. Európske zlepšenia, lokálne riešenia, globálny vplyv • legislatíva EÚ pre životné prostredie je účinná, ak je správne implementovaná • najväčší úspech zaznamenaný u ľahko zvládnuteľných bodových zdrojov znečistenia • difúzne zdroje znečistenia v hospodárskych odvetviach sú hlavnou výzvou • využívanieúzemia a štruktúra spotreby a obchodu najviac ohrozujú environmentálny pokrok • „stopa“, ktorú zanecháva naša spotrebné a obchodné správanie, dvojnásobne prekračuje našu biologickú kapacitu

5. Rastúca urbanizácia,odchod z vidieka • urbanizovaná plocha v rámci EÚ25 sa v rokoch 1990 až 2000 zväčšila o trojnásobok rozlohy Luxemburska. Svoju úlohu pritom zohrali aj kohézne fondy EÚ — ponaučenie pre obdobie 2007–2013? • rast miest nesmierne zvyšuje zaťaženie ekosystémov(napr. mokradí) v priľahlých oblastiach • rozvojom turizmu sa ešte viac zvyšuje tlak na aj tak už zaťažené prímorské oblasti • nízka cena poľnohospodárskej pôdy robí ďalší rozvoj už rozvinutých plôch neatraktívnym • nedostatočný prístup k službám na vidieku a starnutie farmárov prispieva k vyľudňovaniu vidieckych oblastí

6. Nastala klimatická zmena • teploty v Európe by mohli v tomto storočí vystúpiť o 2–6 °C (v porovnaní s 0,95 °C v minulom storočí a globálnym priemerom 0,7 °C) • očakávané dôsledky sú nedostatok vody, extrémne výkyvy počasia, migrácia morských druhov a hospodárske straty • krátkodobé ciele Kjótskeho protokolu sa podarí splniť — podstatne ťažšie bude dosiahnutie dlhodobých cieľov do roku 2020 a neskôr • hlavným faktorom je odvetvie dopravy. Dopyt po doprave posúva zlepšenie kvality a efektívnosti pohonných hmôt do úzadia. Emisie z leteckej dopravy sa zdvojnásobia do roku 2030

7. Slabý pokrok v riadeníenergetického dopytu • dopyt po energii stále stúpa, aj keď nie tak rýchlo ako HDP. Úspešná ekologická efektívnosť v priemyselných odvetviach,najväčšou výzvou sú domácnosti a sektor služieb • nízke emisie v budúcnosti možno dosiahnuť znížením spotreby energie, využívaním obnoviteľných energií a zlepšením energetickej účinnosti. Potreba dlhodobých a trvalých opatrení • existuje veľa nevyužitých možností na zlepšenie efektívnosti, hlavne v domácnostiach a v sektore služieb • investície do zníženia emisií v budúcnosti môžu byť rentabilné (približne 45 eur/osobu/rok v porovnaní s odhadovanými socioekonomickýminákladmimedzi 300–1 500 eur/osobu/rok v prípade nečinnosti)

8. Sme zdravší, ale vplyv škodlivýchlátok pretrváva • Európa úspešne znížila smog a kyslé dažde • napriek tomu znečistenie ovzdušia naďalej spôsobuje zdravotné problémy v mnohých mestách (tuhé znečisťujúce látky & ozón) • čistejšie dopravné technológie a vhodnejšie mestské plánovanie môžu viesť k zlepšeniam • využitie trhovo orientovaných nástrojov, ako poplatky za preťaženie, môžu tiež účinne prispieť k zmenám v správaní • chemickým látkam sú vystavení ľudia v Európe a aj mimo nej. Obsah PCB v krvi obyvateľov Arktídy je dôsledkom ďalekosiahleho znečistenia Európy. Je to súčasť stopy, ktorú zanecháva Európa

9. Vyčerpanie našich prirodzených zdrojov • veľká časť európskych zásob rýb je prečerpaná, čo sa odráža na druhoch, ktoré patria do potravinového reťazca. V súvislosti s klimatickými zmenami to znamená ohrozenie našich morských ekosystémov • biodiverzita: napriek istému pokroku, je mnoho druhov v ohrození — vtáky, cicavce, hmyz — kvôli fragmentácii ich biotopov. V EÚ-10 hrozia najväčšie straty • pôda v Európe je ohrozená eróziou, zhutňovaním, kontamináciou and zasolením — 2 milióny oblastí sú kontaminované a 100000 potrebuje sanáciu • voda: zaťaženie narastá v južnej Európe a bude naďalej pokračovať ako dôsledok rastúceho turizmu, zavlažovania a klimatických zmien

10. Predchádzať znečisťovaniu sa oplatí • pre čistenie odpadových vôd sa urobilo veľa — investovaných 50% environmentálnych výdavkov — ale cieľ ešte stále nie je na obzore • kombinácia investícií do čistenia odpadových vôd a ekonomických nástrojov na zníženie znečistenia už na zdroji sa javí byť najlepším postupom • znečistenie vôd poľnohospodárskou výrobou ostáva veľkým problémom v nových členských štátoch EÚ — používanie hnojív sa zvyšuje • očistenie podzemnej vody potrvá desaťročia • prevencia je lacnejšia než čistenie — pomôcť môže zmena v správaní, konkrétne v poľnohospodárskych praktikách, za použitia finančných stimulov v rámci SPP

11. Čo môžeme urobiť? • európske hospodárstvo môže lepšie využívať materialy a energiu — EÚ-10 má potenciál štvornásobne zvýšiť energetickú účinnosť v porovnaní s úrovňou EÚ-15 • transfer technológií, dotácie na inováciu a dane a poplatky za znečistenie môžu prispieť k pokroku • v odvetviach, ktoré najviac ohrozujú životné prostredie, ako sú poľnohospodárstvo, energetika, doprava, priemysel, domácnosti, sa vyžaduje lepšia environmentálna integrácia • doprava je odvetvie, ktoré je príkladom prínosu integrovaného prístupu, keďže znečisťuje ovzdušie, spôsobuje klimatické zmeny, hluk, zasolenie pôdy, fragmentáciu biotopov a znečistenie vôd, a to od lokálnej až po globálnu úroveň

12. Čo môžeme urobiť? • navrhnúť dlhodobé prepojenépolitické stratégie, ktoré by nasmerovali trhové signály na trvalo udržateľnú výrobu a spotrebu • posunúť sa vo všetkých odvetviach smerom k širším a integrovanejším trhovo orientovaným nástrojom, ktoré spájajú udržateľné ciele — reformu ekologickej dane a ekologických dotácií • vo verejnom a v súkromnom sektore zvýšiť výdavky na výskum a vývoj v environmentálnej oblasti, aby bola Európa konkurencieschopná na globálnej úrovni • zlepšiť inštitucionálne metódy navrhovania a realizácie integrovaných postupov. Tieto metódy môžu byť rovnako dôležité ako samotné politické stratégie

13. Časť C — Štrukúra a niekoľko kľúčových bodov Analýzajednotlivých krajín • založená na deviatichkľúčových ukazovateľoch • “bodovacie karty krajín” • EEA vybrala kľúčové indikátory pre túto analýzu

14. Emisie skleníkových plynov Emisie skleníkových plynovna jedného obyvateľa(2002) Emisie skleníkových plynovpodľa HDP (2002) Vzdialenosť k cieľom Kjótského protokolu, lineárna cieľová krivka 2002

15. Hodnotenie Slovenskej republiky

16. Životné prostredie Európy — stav a výhľad 2005 na internete • úplné znenie správy — každá kapitola tvorí jeden pdf súbor • stručné zhrnutie v 25 jazykoch • tlačová správa v 25 jazykoch • príhovory • tlačová konferencia (video) • krátka animácia • prezentácia vo formátePowerpoint www.eea.europa.eu