Kompiš, Dušan – Pullmann, Rudolf Príspevok na konferenciu 7. 10. 2008 Incheba Bratislava

1. Kvalita, efektívnosť služieb zdravotnej starostlivosti a podmienky na zosúladenie s medzinárodnými požiadavkami Kompiš, Dušan –Pullmann, Rudolf Príspevok na konferenciu 7. 10. 2008 Incheba Bratislava

2. Obsahové zameranie prezentácie • Aká je zdravotná starostlivosť v SR z pohľadu možností zlepšovania kvality a efektívnosti? • Nevyužívané možnosti, ktoré ponúka systém manažérstva kvality a kompatibilné modely • Návrh úloh na zvýšenie efektívnosti a zlepšovania kvality zdravia a kvality života ľudí v SR

3. Súčasná efektívnosť zdravotnej starostlivosti v SR • Zdravotná starostlivosť je služba založená na etických princípoch zameraná na predĺženie života, udržanie/zlepšovanie kvality zdravia a kvality života, na včasné zistenie a správne určenie choroby a jej príčin, navrátenie zdravia (vyliečenie choroby), zabránenie zhoršeniu závažnosti choroby alebo jej prechodu do chronického štádia alebo zmierneniu prejavov choroby; k tomu má poskytovateľ používať najnovšie poznatky medicínskej vedy. • Služba je v medzinárodných normách pre kvalitu hodnotená ako nehmotný výsledok/produkt, ktorý sa dosahuje aktivitou poskytovateľa a užívateľa služby. • Efektívnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti sú dve priamo úmerné veličiny a súvisia s kvalitou zdravia a kvalitou života;

4. Efektívnosť zdravotnej starostlivosti V 1. ods. sú zhrnuté základné požiadavky na kvalitu zdravotnej starostlivosti. Ich podstata je obsiahnutá aj v zákone 576/2004 (ods. 1 § 2, ods. 3 § 3 a ods. 3 § 4. Cieľovým zameraním zdravotnej starostlivosti (ods. 1 § 2 zákona 576/2004), ako aj jeho ďalšie ustanovenia v ods. 3 § 3 a v ods. 3 § 4 sú určené takto: a) predĺženie života, zvýšenie kvality života / zlepšenie kvality zdravia a zabezpečenie zdravého vývoja budúcich generácií b) účinná prevencia (udržanie dobrej kvality zdravia), včasné zistenie a správne určenie choroby c) vyliečenie choroby (navrátenie zdravia) d) zabránenie zhoršeniu závažnosti choroby alebo jej prechodu do chronického štádia e) zmierneniu prejavov choroby ...

5. Kto hodnotí uvedené požiadavky vyplývajúce zo zákonov SR – len UDZS? Kto hodnotí plnenie cieľového zamerania ZS? „Zdravie je hodnota, ktorú uznáva každý“ – latinské príslovie aj na www.mzsr.sk Ako sa oceňuje táto všeobecne uznávaná hodnota zdravia? Kto hodnotí a vyraďuje z Katalógu zdravotných výkonov také, ktoré sú už menej účinné ako ponúka medicínska veda? Kto sleduje bodové hodnotenie jednotlivých výkonov ZS tak, aby odrážalo meniace sa aktuálne náklady výkonov a ich výpovednú hodnotu od vzniku kategorizácie výkonov až po ich štruktúru? Kto kontroluje či popri informovanom súhlase pacienta bol pacient aj vhodne poučený o alternatívnych možnostiach účinnejšej liečby aj o tom kto túto liečbu môže poskytnúť?

6. (N)efektívnosť zdravotnej starostlivosti Príčiny úmrtí v SR (približné údaje) ■ na srdcovo-cievne ochorenia u nás umiera ročne asi 24 tisíc ľudí t. j. cca 53 % všetkých úmrtí; (SR má 1. miesto v EÚ) ■ na nádorové ochorenia cca 13 tisíc ľudí t.j. cca 22 % všetkých úmrtí; (SR má 2. miesto v EÚ) ■ iné (výrazne narastajú psychiatrické – blíži sa už k 14 %)

7. Súčasné problémy • v strednej dĺžke života zaostávame za najlepšími krajinami sveta (USA, Japonsko, iné krajiny) o 8 – 12 rokov. • V preventívnej starostlivosti nás východní lekári obrazne, ale výstižne hodnotia: „Vy sa začínate zaujímať o svoje zdravie 3 dni pred smrťou, my 3 roky pred tým, ako choroba vznikne“. • Dĺžku života (určujú genobody), je daná dĺžkou teloméru v chromozómoch, ktoré sa v priebehu životného cyklu skracujú. U nás takto určená priemerná dĺžka života vychádza 87 rokov. Aká je efektivita ZS v SR z tohto hľadiska? • Samozrejme dĺžka života ešte nič nehovorí o kvalite života. S kvalitou života/kvalitou zdravia (QoL/QoH) úzko súvisí aj veľmi dôležitá ekonomická veličina tvorba HDP/1 obyvateľa. Z celkovej HDP je vyčleňovaná určitá čiastka aj zdravotníctvu. • Preto je veľmi dôležité hodnotiť práve tieto základné indikátory kvality zdravotnej starostlivosti.

8. Súčasné problémy • Ak nehodnotíme tieto dôležité indikátory, vytvára sa nesystémové prostredie. Následky sa prejavujú napríklad aj v tom, že: • Neštátne zdravotnícke zariadenia dávajú väčší dôraz na ekonomicky výnosnejšie činnosti – napr. dialyzačné strediská, SVaLZové vyšetrenia vrátane CT, MR a pod. ale štátne a VÚC-čkové ZZ musia zabezpečovať aj výkony ekonomicky nelukratívne. S tým súvisí aj možnosť (ne)účinnej motivácie a odchod kvalitných ľudí do zahraničia alebo do súkromných ZZ. • Ďalší rast nákladov – deregulácia cien, daňové opatrenia (zvýšenie DPH v r.2003– rast cien o takmer 2 mld. Sk, rast cien pohonných hmôt, energií, vyrovnávanie cien potravín a cien základnej potreby, ... sa flexibilne nepremieta do rastu cien výkonov ZS); DPH bez diferencovania kvality/nekvality služieb.

9. Súčasné problémy • Neriadený národný program zdravia v SR (rozpracovanie programu WHO „Zdravia pre všetkých v 21. storočí“ na podmienky SR, ktorý sa považuje vo svete za najlepšiu politiku kvality zdravia po neúspešnom predchádzajúcom programe pre 20. storočie) – nevyhnutnosť formulovania koncepcie štátnej politiky zdravia! • Nerealizujú sa viaceré dôležité časti Programového vyhlásenia vlády SR, ktoré mali viesť k systematizácii zdravotníctva v SR (princíp subsidiarity aj vo vzťahu na zriadenie univerzitných nemocníc, koncepcia informatizácie/ IT v zdravotníctve a jeho efektívne využívanie najmä vo vzťahu na účinne uplatňované a zlepšované QMS, • Malý dôraz na výchovu compliance pacientov pred vznikom choroby i počas poskytovania zdravotnej starostlivosti (obezita, nesprávne stravovacie návyky, 5-10 násobné „presolenie“ populácie, ...)

10. Súčasné problémy • Ministerstvo v dostatočnej miere nevyužíva všetky možnosti spolupráce s odbornými a stavovskými organizáciami (SLK, SLS, SNAS, SSK, ...); niekedy považuje ponúkanú spoluprácu (napr. pri koncipovaní legislatívnych ustanovení k systému manažérstva kvality služieb zdravotnej starostlivosti, pri koncepcii tvorby štandardov ZS a indikátorov kvality s príslušnými kritériami zhody, ....) za miešanie sa/pokus o odobratie kompetencií? • Malá efektívnosť poskytovanej ZS, zlý stav zdravia ľudí je logickým výsledkom nesystémového prostredia v akom sa zdravotníctvo SR stále nachádza a plne za tento stav nesie zodpovednosť nielen MZ SR, ale aj vláda a NR SR – a to tak súčasná, ako aj predchádzajúce. Zdravotníctvo je totiž prierezovým, strategickým odvetvím, či si to politici uvedomujú alebo nie.

11. Zodpovednosť každého človeka za vlastné zdravie! Ak neplní ani pokyny lekára, potom musí existovať nielen Charta práv pacienta, ale aj jeho povinností a následné sankcie za neplnenie, napr. vyššie sadzby poistného, resp. u tých, čo plnia pokyny – zvýhodnené sadzby Na druhej strane, poskytovateľ ZS musí plne zodpovedať za dôsledky nesprávne poskytnutej ZS. V tak náročnej profesii, akou je ZS je potrebná aj účinná ochrana. QMS je považovaný v súčasnosti na celom svete za najefektívnejší a najúčinnejší prostriedok dosahovania kvality a dohliada aj na tieto aspekty.

12. Štruktúra systému manažérstva kvality služieb ZS podľa ISO 9001:2000 a STN CEN-TS 15224:2007 Požiadavky na systém/na kvalitu jeho výsledkov (QoH/QoL) Požiadavky spoločnosti Zodpovednosť manažmentu Vytvárať optimálne podmienky pre realizáciu služieb ZS Manažérstvo zdrojov Efektívne poskytovanie služieb ZS Zlepšovanie stavu (úrovne kvality) zdravia ľudí v pôsobnosti MFN Zisťovanie príčin nezhody, nápravné a preventívne činnosti Individuálne potreby pacienta Realizácia služieb ZS Meranie, analýzy a zlepšovanie Zlepšenie QoH/QoL

13. Základný model QMS SZS (pri integrovanej medicíne)(Aplikácia ISO 9000:2000; ISO 9001:2000 a ISO 9004:2000 na zdravotníctvo) SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY KONTINUÁLNE ZLEPŠOVANIE POŽ IADAVKY ZÁKAZNÍKOV STRANY - SPKOJNOSŤ ZAINTERESOVANÉ Zodpovednosťmanažmentu Meranie, analý-zy, zlepšovanie Manažérstvo zdrojov Realizácia poskytovania služieb ZS Kvalita zdravia ľudí VSTUPY VÝSTUP • Ľudia (ich QoL a QoH) • lieky, Bioprodukty doplnkovej ZS pre IM • zdrav. materiál, • zdrav. pomôcky, ... Pridaná hodnota – navrátenie, udržanie a/alebo zlepšenie QoH/QoL Podmienky pre zvyšovanie tvorby HDP/1 obyvateľa Definované prostredie s jasne vymedzenou pôsobnosťou ZZ (pri zachovaní práva slobodne si vybrať lekára/ZZ), … v SR zanedb. hodnotenia spomenutých legisl. §§ Interné prostredie zdravotníckeho zariadeniasa vytvára nesystémové prostredie

14. Pri hodnotení efektívnosti sa v medzinárodnom meradle aj v medzinárodných súťažiach využívajú modely EFQM/CAF- hodnotenie úspešnosti ZZ Realizačné procesy QMS SZS 14 % Výsled. vo vzť. k zam. 9 % Kľúčové výsledky výkon- nosti 15 % Vedenie/ vodcovstvo 10 % Personálne manažérst. 9 % Výsledky zlepšovania QoH/QoL 20 % Stratégia a plánovanie 8 % Výsl. vo vzť.k spo-ločnosti 6 % Zdroje 9 % Predpoklady50 % Výsledky 50 % Každý z uvedených 9-blokov má konkrétne realizačné výstupy a ich plnenie sa hodnotí prostredníctvom dotazníkov – napr. zlepšovanie QoH/QoL

15. D C B A Hodnotenie plnenia požiadaviek zlepšovania QoH/QoL 7.1 Hodnotí vaše ZZ manažérstvo vzťahov k užívateľom ZS pomocou príslušných opatrení, ktoré predvídajú alebo ovplyvňujú QoH/QoL? (ako je napr.: diagnostikovanie príčin ochorení, vernosť/strata zákazníkov, záruky za obnovu kvality zdravia atď.)? 7.2 Má vaše ZZ prehľad o všetkých sťažnostiach a o pochvalách, ktoré obdržali jednotlivci/tímy vo všetkých oblastiach poskytovaných služieb? 7.3 Vykazujú opatrenia ad 6.1 a ad 6.2 zlepšujúci sa trend alebo majú trvale vysokú úroveň výkonnosti? 7.4 Môžete preukázať že výsledky týchto faktorov obnovy QoH a spokojnosti pacienta sú porovnateľné s výsledkami priamo konkurujúcich ZZ alebo sú lepšie? 7.5 Vykonáva vaše ZZ nadväzne na pravidelnú preventívnu starostlivosť aj pravidelný prieskum ich spokojnosti ako súčasti poskytovaných služieb zdravotnej starostlivosti? 7.6 Sú výsledky spokojnosti zákazníkov členené podľa vedomostí o ZS, aby ukázali rozpoznanie rôznych skupín a typov zákazníkov k formulovaniu účinných opatrení? 7.7 Vykazujú tieto výsledky spokojnosti zákazníka zlepšujúci trend alebo trvale vysokú úroveň výkonnosti? 7.8 Máte údaje, ktoré dokazujú, že vaše výsledky, čo sa týka obnovy kvality zdravia vrátane spokojnosti zákazníka, sú porovnateľné s výsledkami priamo konkurujúcich ZZ alebo sú lepšie? 7.9 Má vaše ZZ metódu rutinného špecifikovania a zabezpečovania úloh/cieľov pre zlepšovanie výkonnosti svojich prognostických faktorov a rozpoznania miery obnovy kvality zdravia zákazníka vrátane miery jeho spokojnosti? - D (nezačaté) sa vyhodnocuje na 0 %; - C (určitý pokrok) sa vyhodnocuje na 33 %; - B (významný pokrok) sa vyhodnocuje na 67 %; - A (plne dosiahnuté) sa vyhodnocuje na 100 %. • nezačaté • určitý pokrok • významný pokrok • Plne dosiahn.

16. 60 20 Znázornenie profilu ZZ Vedenie/vodcovstvo 1 Stratégia a plánovanie 2 Personálne manažérstvo 3 Zdroje (finančné., priestory a vybavenosť, IT) 4 Realizačné procesy QMS SZS 5 Výsledky vo vzťahu k zákazníkovi (QoH/QoL) 6 Výsledky vo vzťahu k zamestnancom7 Výsledky vo vzťahu k spoločnosti 8 Kľúčové výsledky výkonnosti 9 Celkové hodnotenie 0 % 20 %40 %60 % 80 % 1 9 2 8 3 7 4 6 5

17. Predpokladaná efektívnosť – výsledok správne uplatňovaného QMS :Každá kvalita, aj každý systém manažérstva kvality niečo stojí, ale dosiahnuté úspory/efekty sú omnoho väčšie Budovanie QMS ZlepšovanieQMS Budovanie QMS 18 – 25 % z nákladov ZZ Úspory financií 50 až 70 % Náklady ZS pri uplatňovaní QMS a nadstavbových modelov Interné a externé nezhody (chybovosť) Náklady Posúdenie stavu (úspešné zhodnotenie) Sú čas né ná kla dy ZS Prevencia Čas Náklady na kvalitu a uvedomenie si potreby jej zlepšovania – podľa britskej normy BS 6143; overiť podľa novej STN ISO 10014:2007 Systémy manažérstva kvality. Návod na realizáciu finančného a ekonomického úžitku

18. Ďakujem za pozornosť