Využitie IKT vo vzdelávaní Tvorba EVO

1. Využitie IKT vo vzdelávaníTvorba EVO Prednáška

2. Elektronický vzdelávací obsah - EVO • Vychádza zo všeobecných cieľov (prax cieľovej skupiny,...) • Vychádza zo špecifických cieľov (kurikulárne dokumenty) • Určený predovšetkým na samoštúdium

3. Štruktúra EVO

4. Štruktúra EVO

5. Cieľ • determinované potrebami : čo učiť • určujú výber prístupov: ako učiť. • cieľ = vstupná požiadavka na vzdelávanie → vymedzuje obsah, ktorý je potrebné naštudovať. • Správna formulácia cieľov - základná požiadaviek na tvorbu EVO (v ňom sa jasne vymedzí obsah, ktorý by si mal frekventant po absolvovaní predmetu osvojiť). • Kontrola osvojených vedomostí - formou hodnotenia výstupných požiadaviek (vychádzajú zo vstupných požiadaviek – cieľov)

6. Vzťah vstupných a výstupných požiadaviek na vzdelávanie Vstupné požiadavky CIELE Výstupné požiadavky NAPR. ŠTANDARDY Nevyhnutný obsah (vzdelávací obsah)

7. Formulácia cieľov – základné princípy Primeranosť ciele musia byť v súlade s  • možnosťami a schopnosťami frekventantov , • reálnymi podmienkami vyučovacieho procesu, Cieľovosť cieľ má vyjadrovať konečný stav, ktorý sa má dosiahnuť • v teoretickej rovine nadobudnutie vedomostí • v praktickej rovine nadobudnutie zručností a návykov

8. Formulácia cieľov – základné princípy Jednoznačnosť Snaha zabrániť viacvýznamovému výkladu zo strany tútora (mentora) aj frekventanta. Zistiť, či je formulovaný jednoznačne je možné pri overovaní naplnenia konkrétneho cieľa. Kontrolovateľnosť • možnosť porovnať dosiahnuté výsledky s vytýčenými cieľmi • rozhodnúť, aká je miera úspešnosti dosiahnutia daného cieľa. Potreba stanoviť kritériá hodnotenia na posúdenie, či frekventant dosiahol stanovený cieľ (pojmom kritérium sa chápe požiadavka, odvodená od vecných požiadaviek, nezávisle na výkone žiakov).

9. Formulácia cieľov – základné princípy Rešpektovanie taxonómie • existujú viaceré úrovne osvojenia si učiva, ktorým zodpovedajú príslušné ciele • úrovne osvojenia si učiva sú charakterizované rôznymi taxonómiami výchovno-vzdelávacích cieľov Príklady taxonómií: Bloomova taxonómia cieľov v kognitívnej oblasti Niemierkova taxonómia cieľov

10. Formulácia cieľov – základné princípy Hladiny kognitívnej oblasti Bloomovej taxonómie a ich popis

11. Formulácia cieľov – základné princípy Ciele Všeobecné (aims) • dlhodobé, zamerané na celý kurz Špecifické • presne stanovené a merateľné. Používajú sa na : • špecifikáciu kurzov, • pomoc frekventantovi, • pomoc autorovi. Formulácia špecifických cieľov • jednoznačne, aby bolo možné zároveň rešpektovať kontrolovateľnosť • možnosť využitia významových slovies, ktoré zodpovedajú určitej úrovni osvojenia si obsahu

12. Príklady slovies, korešpondujúcich s hladinami Bloomovej taxonómie

13. Nevyhnutný obsah • vychádza z požiadaviek a potrieb frekventantov. • text je sústredený iba na nevyhnutný obsah. Pri výbere nevyhnutného obsahu je potrebné uvedomiť si: • Ktoré vedomosti, zručnosti a návyky zodpovedajú potrebám frekventanta? • Ktoré poznatky sú kľúčové v danej disciplíne a vo vzťahu k praxi? • Aká je hierarchia prvkov učiva, jeho systém a poznatkové štruktúry? Usporiadanie systému poznatkov je nepostrádateľným základom pre výber a usporiadanie učiva. • Ktoré zručnosti sú nevyhnutné z hľadiska budúcej praxe frekventantov?

14. Súčasti obsahu • kľúčové slová • zhrnutie • doplňujúca (rozširujúca) literatúra

15. Kľúčové slová • poskytujú frekventantom istú študijnú oporu • upozornia frekventanta na dôležité pojmy obsahu • sú termíny, ktoré sú v texte vysvetľované Spravidla sa uvádzajú v úvode kapitoly.

16. Zhrnutie • stručne zosumarizované základné pojmy a skutočnosti objasňovanej problematiky • môže slúžiť ako poznámky k obsahu Spravidla sa uvádza na konci výkladu.

17. Doplňujúca literatúra • Ďalšie literárne pramene • Spôsob uvádzania • ako príloha v plnom znení • ako literárny odkaz Nikdy neuvádzať ako literárny odkaz internetový zdroj!!! Dôvod: nezaručené umiestnenie informácie po istom čase

18. Praktické rady pre tvorcov EVO Na základe skúseností realizátorov dištančného elektronického vzdelávania je vhodné nesledujúce členenie: Kurz • spravidla 16 - 32 kapitol (na základe skúseností realizátorov dištančného vzdelávania je vhodné pre dvanásťtýždňový semester spracovať kurz s max. 12-timi kapitolami). Kapitola /modul • formuluje sa tak, aby si u frekventanta vyžiadala 1-2 týždne štúdia. Dĺžka kapitoly sa pohybuje od 3.000 – 10.000 slov, t.j. 15 až 50 strán. Téma (podkapitola) • zaoberá sa jedným špecifickým aspektom v danej kapitole. Časti témy: • odstavec – časť kapitoly (resp. témy) nie dlhšia ako 10 riadkov, • veta – je krátka a jasná.

19. Navigácia v EVO Navigačné prvky • Jednotné (po formálnej stránke) • Tematické

20. - Zhrnutie • zhrnutia, resp. prehľad hlavných myšlienok a súvislostí • opakovanie • - Cieľ • jasná formulácia cieľov v úvode (aj čiastkových) • predpokladanývýstup • - Register • zoznam hesiel • slovník najfrekventovanejšíchpojmov a skratiek  • - Kľúčové slová • základné pojmy - kľúčové slová týkajúce sa obsahu • - Odkazy • doplňujúca literatúra • študijné materiály, ktoré je možné si stiahnuť a vytlačiť (prehrať, vypočuť, prezrieť) ?    R ?   Σ • - Výklad • obsahová náplň kapitoly - vysvetlenie problematiky • výklad • príklad cieľ • - Kľúč • príklady, aplikácie, riešené úlohy, problémové otázky, modelové riešeniaotázok, problémova úloh • výsledky k autotestu • - Aktivity • motivačná aktivita - samostatná práca v úvode • - Úlohy • zadanie samostatnej práce (na konci textu- kapitoly) - resp. prípadovej štúdie • námety na cvičenia • test • problémové úlohy • - Kontakt • kontakt na tútora a realizačný tím pre komunikáciu (faxom, telefonicky, e-mailom,poštou, videokonferenciou) - Autotest autotest - samohodnotiaci test

21. Obrazový materiál súhrnné označenie pre širokú škálu materiálov: • tie, ktoré zobrazujú skutočnosť pomerne verne (fotografie, sekvencie výučbového filmu alebo videoprogramu, realistická kresba) • tie, ktoré zovšeobecňujú a abstraktnejšie vyjadrujú realitu, ktorá sa opiera o určité konvencie (zjednodušený obrázok či kresba, mapa, schéma, diagram, graf). • materiál v ktorom dominujú neverbálne prvky.

22. Funkcie obrazového materiálu Dekoratívna • obraz vecne nesúvisí s ostatným textom • Dôvodov využitia obrazu: • ”vyplnenie” príliš veľkého prázdneho miesta, • zvýšenie záujmu o text (pútavosť textu) • Navodenie určitého estetického zážitku u študujúceho • ”odľahčenie” obtiažneho výkladového textu výtvarným motívom a pod.

23. Funkcie obrazového materiálu Reprezentujúca • Poslanie • vytvárať u študujúcich adekvátne obrazové predstavy. • obrázok priamo súvisí s textom, a je jeho obrazovým ”prerozprávaním”. • pojmy a vzťahy sú súhrnne znázornené. • Zobrazenie • realistické • schémy, grafy a diagramy.

24. Funkcie obrazového materiálu Organizujúca • vhodné usporiadanie už existujúcich (osvojených) poznatkov a predstáv • zmena študentových tzv. deklaratívnych vedomostí na vedomosti procedurálne: ozrejmenie súvislostí • ”ako postupovať, keď..”, ”čo sa deje, keď..” • patria sem napr. obrazový návod, ako správne vykonávať určitú činnosť, rozfázovaný obrázok priebehu experimentu, orientačný plán či mapka lokality, vývojový diagram popisovanej činnosti.

25. Funkcie obrazového materiálu Interpretujúca • uľahčiť žiakom pochopenie učiva • častí učiva, ktoré obvykle robia žiakom najväčšie problémy, • pochopenie neznámych, • detské skúsenosti vymykajúcich sa pojmov (systémy príliš malé, alebo príliš veľké) alebo pojmov abstraktných. Obrazový materiál má za úlohu vytvoriť u žiaka správnu predstavu(predchádzať vzniku mylných predstáv, prípadne pomáhať pri oprave skôr vzniknutých miskoncepcií učiva)

26. Funkcie obrazového materiálu Transformujúca • ovplyvniť spôsob, ktorým sa žiak učí a spracováva informácie. • Odborníci na učenie z obrazového materiálu zhrňujú princíp tejto funkcie do troch R • (recoding, relating, retrieving).

27. Prvky zobrazovania • Vizualizácia • Animácia a simulácia dejov • Interaktivita

28. Autorské práva • Súvisia s prevzatím vhodného obrazového materiálu z rôznych dostupných zdrojov (kniha, internet). • Uvedené materiály vo väčšie prípadov podliehajú ochrane práv autora. Pre využitie • je potrebné požiadaťmajiteľa autorských práv na daný materiál o dovolenie k jeho využitiu pre konkrétny účel. Použiť, zmeniť, manipulovať, kopírovať dielo je možné, keď: • ste vlastník diela, • máte oprávnenie majiteľa autorských práv vykonať takéto zmeny, • dielo je vo verejnom vlastníctve Využitie pre účely vzdelávania

29. Obrazový materiál Poznámka: Podľa požiadaviek realizátorov kurzov a technických pracovníkov, spracovávajúcich elektronické materiály je obyčajne potrebné dodať obrazový materiál neupravovaný (podľa možnosti ho neprevádzať do elektronickej podoby).

30. Kontrola a hodnotenie • Ujasnenie si spôsobu hodnotenia • Ústna skúška, písomná skúška, hodnotenie projektov,.. • Voľba vhodného testovacieho nástroja • Didaktický softvér, nástroje v LMS, ... • Príprava didaktických testov • Testovanie • Prezenčné, dištančné • Hodnotenie

31. DIDAKTICKÉ TESTY

32. Test • Z latinského testor, testori = dosvedčovať, dokazovať (lat.); = skúška, skúšať, skúmanie, overovanie (angl.) • Štandardizovaný postup, ktorým je vyvolaná určitá aktivita, ktorej výsledok sa meria a hodnotí tak, že individuálny výsledok sa porovnáva s výsledkami dosiahnutými inými jedincami v rovnakých podmienkach alebo s vopred presne stanoveným kritériom, štandardom.

33. Didaktický test • Zisťuje sa nimi kvalita i kvantita vedomostí a zručností • obsahujú pomerne veľký počet úloh • úlohy môžu naraz riešiť všetci žiaci triedy (aj viacerých tried)

34. Didaktický test umožňuje • Za rovnaký čas uložiť oveľa viac úloh a preveriť tak osvojenie si väčšieho množstva učiva alebo do väčšej hĺbky • objektívnejšie hodnotiť (rovnaké podmienky, eliminuje vplyv učiteľa, ...) • časovú úsporu (v krátkom čase umožní preveriť všetkých žiakov) • relatívne vysokú spoľahlivosť získaných výsledkov

35. Charakteristiky didaktického testu • validita • reliabilita • praktickosť

36. Validita (platnosť)je stupeň zhody, do ktorej DT naozaj meria to, čo merať má. • Obsahová v. - aby DT rovnomerne pokrýval učivo,ktoré je obsahom testovania. (pr. Ak sa téma preberala 10% vyučovacieho času, DT by mal obsahovať asi 10% úloh z tejto témy) • Pojmová (konštruktová) v. - vyjadruje rozsah, v akom DT meria určitú charakteristiku alebo psychologický konštrukt • Kritériová v. - miera zhody medzi výsledkami DT a nejakým iným kritériom úspešnosti. • Súbežná v. - sa určuje ako koeficient korelácie medzi výsledkami DT a iným akceptovaným kritériom • Predikčná v. - slúži na prognózovanie, predpovedanie určitej vlastnosti, schopnosti a pod.

37. Reliabilita (spoľahlivosť) • Je ukazovateľom presnosti, spoľahlivosti merania. Ak viackrát meriame ten istý objekt a získame rovnaké výsledky (v štatistickom chápaní), potom je meranie reliabilné • Nijaký DT nemôže dosiahnuť hodnotu reliability (1, -1). Určitá chyba je nevyhnutná pre každom meraní. • Aby bol DT validný, musí byť vysoko reliabilný. Vysoká reliabilita ale nezaručuje, že DT je validný.

38. Praktickosť • Je požiadavkou ekonomickosti a operatívnosti • DT musia učiteľom i žiakom ich prácu uľahčovať, zefektívňovať a nie naopak

39. Klasifikácia didaktických testov • Podľa dokonalosti prípravy DT a jeho vybavenia • Podľa charakteru činnosti testovaných žiakov • Podľa časového zaradenia do vyučovacieho procesu • Podľa miery objektívnosti hodnotenia

40. DT - podľa dokonalosti prípravy a jeho vybavenia • Štandardizované DT • overujú sa na veľkej vzorke žiakov • mali by ich tvoriť skúsení profesionáli • obsahujú testové štandardy umožňujúce vyjadriť výkon testovaného žiaka vo vzťahu k celej populácii • Neštandardizované DT • učitelia si ich pripravujú sami • ak sa podrobia analýze a na základe toho sa upravia, nazývajú sa kvázištandardizované.

41. DT podľa charakteru činnosti testovaných žiakov • Kognitívne - zisťujú vedomosti a intelektové zručnosti • Psychomotorické - zisťujú psychomotorické zručnosti (napr. písanie na stroji, telesné pohyby,..)

42. DT podľa časového zaradenia do vyučovacieho procesu • Vstupné - zisťujú vedomosti a zručnosti žiakov, ktoré sú predpokladom na úspešné štúdium určitého učiva, plnia najmä diagnostickú funkciu • Priebežné - zadávajú sa v priebehu vyučovacieho procesu; ich obsahom je zvyčajne menšia časť učiva (obsah témy, ...) • Výstupné - zadávajú sa na konci uceleného celku - tematického celku, klasifikačného obdobia

43. DT podľa miery objektívnosti hodnotenia • Objektívne skórovateľné - obsahujú úlohy, ktorých správnosť riešenia môže jednoznačne posúdiť (veľký počet osôb ich posúdi úplne rovnako a na ich opravu netreba zvláštny úsudok • Subjektívne skórovateľné - test, pri ktorého oprave viacerými osobami môže prísť k rozdielnym záverom (ak takýto test posudzuje viac nezávislých odborníkov, výsledok sa určuje ako priemer ich posudkov - kváziobjektívne skórovateľný test

44. Tvorba DT • Určiť účel (prečo ho tvorím a komu ho dám riešiť) • treba určiť druh DT podľa • charakteru činnosti testovaných žiakov • časového zaradenia do vyučovacieho procesu • interpretácie výkonov v DT • Vymedziť rámcový obsah (určiť obsah učiva, témy, v prípade výstupného testu určiť čas venovaný vyučovaniu týchto zákl. jednotiek) • Spresniť obsah DT (zabezpečiť čo najväčšiu obsahovú validitu) • Určiť formu úloh

45. Formy úloh v DT Neštrukturalizované So širokou odpoveďou Otvorené Štrukturalizované Produkčné So stručnou odpoveďou Doplňovacie Zatvorené Dichotomické S výberom odpovede Priraďovacie Usporiadacie

46. Typológia testových úloh • s tvorbou odpovedí • s výberom vopred určených odpovedí

47. Úlohy s tvorbou odpovedí Využitie: • spoločenskovedné disciplíny (dejepis, literatúra, dejiny umenia, estetika, psychológia, sociológia, právo, ekonomika a pod) Výhody: • možnosť hodnotiť aj tvorivosť, kritické posudzovanie, hodnotenie atď. (vyššie úrovne osvojenia si obsahu) Nedostatky: • posúdenie riešenia V dištančných elektronických študijných textoch a pri dištančnom elektronickom vzdelávaní vôbec je využitie úloh uvedeného typu limitované možnosťami počítačovej techniky.

48. Úlohy s výberom vopred určených odpovedí Praktické rady pri ich tvorbe • Správna odpoveď nesmie byť nápadná veľkou dôkladnosťou (častý jav pri definíciách v prírodných vedách) verbálnej formulácie (v porovnaní s máloslovnými nesprávnymi variantmi). • Správnu odpoveďneumiestňovať vo viacerých úlohách na to isté miesto. Najlepšie je umiestnenie správneho variantu zveriť náhode. • Nepoužívať tzv. chytáky, teda zakladať odlíšenie správnej odpovede od nesprávnych na základe dobre ”zamaskovaného” detailu; (pokiaľ práve tento rozdiel nie je obsahom vyučovania, a teda aj predmetom skúšania). Úlohy s výberom vopred určených odpovedí je možné vhodne začleniť do dištančného vzdelávania. Väčšina počítačových aplikácií určených pre dištančné vzdelávanie nelimituje (alebo iba vo veľmi malej miere) možnosť ich použitia.

49. Úlohy s výberom vopred určených odpovedí Návrh variantov • zadanie testu s otvorenými úlohami • výber najčastejších chybných odpovedí • tvorba volieb odpovedí

50. Ďalšie typy úloh • Polootvorené úlohy • Grafické úlohy