380 likes | 539 Views
Kultúra, norma, normalita, socializácia, integrace a inkluze osob s postižením. Kultura. Kultura. súhrn ideí, obyčajov a podmienených emočných odpovedí, ktoré sú spoločné jedincom určitej spoločnosti ... (Linton 1977) historická podmienenosť determinuje žiadúce/nežiadúce,
E N D
Kultúra, norma, normalita,socializácia, integrace a inkluze osob s postižením
Kultura • súhrn ideí, obyčajov a podmienených emočných odpovedí, ktoré sú spoločné jedincom určitej spoločnosti ... (Linton 1977) • historická podmienenosť • determinuje • žiadúce/nežiadúce, • prijateľné/neprijateľné • správne/nesprávne ... • vývoj -> socializácia (stigmat, znamenie) • ideál (hodnota človeka podľa určitých kritérii /kalokagathia/, súťaže Miss, „estetický ideál“)
Hodnoty, normy a postoje • pravidlá spolužitia v danej spoločnosti • spoločenský tlak na konformitu • prijatie/neprijatie • preberanie noriem a ich „fixácia“ • stereotyp /fixácia názoru či postoja/ • predsudky „rigidita myslenia“ • individuálne psychické vlastnosti jedinca v priebehu socializácie
Postoje • závislosť jedinca od spoločnosti • nie sú vrodené – vytvárajú sa učením – /podmiené sociokultúrnymi vplyvmi prostredia/ • zviera (biologický mechanizmus zabezpečujúci prežitie druhu) • vyhnanie z kmeňa • prístupy (Božia vôľa, trest/skúška, interupcia) • tolerancia k odlišnosti (vnútorná kvalita človeka i celej spoločnosti)
Postihnutie a spoločnosť • ohrozujúce, • nebezpečné, • hrôza/odpor • neznáme, /neistota/, „zlé“ ... • žiadúce • prínosné • poskytujúce rozmanitosť • obohacujúce /radostné/
Človek s postihnutím a spoločnosť • stereotypy (slovná zásoba) • si ... debil, retard, slepý, hluchý, chromý • generalizácia (nedostatok informácií) • súcit, lútosť (zbierky, charitatívne iniciatívy) • asymetria, závislosť, ochota pomáhat • „v pohode, ale nedokážem povedať nakoľko by som sa mu mohol venovať“ ... • absurdnosť • „nedokážem si to ani predstaviť“, „neviem ... nikoho takého nepoznám“ ...
Človek s postihnutím a spoločnosť • identita • rodina • kolektív • „s ťažkým TP nie ste ani pri najlepšej vôle slobodný ... Já sa nemôžem zobrať a ísť von. Musím čakať, až bude mať niekto náladu a pôjde so mnou. Je fakt, že ak niečo viem dokonale, tak je to čakať – a to ľubovoľne dlhú dobu.“ • uzatváranie sa – strach zo stigmatu • používanie bielej palice • partnerský život (potvrdenie vlastnej hodnty) • 2/3 partner/ka s postihnutím • genetické vybavenie (kvality)
Človek s postihnutím a spoločnosť • väčšia miera formalizovaných kontaktov • opatrnosť, často aj snaha imponovať/ utiahnutosť a vyhýbanie sa kontaktom a komunikácií • odlišnosť v oblasti používania gest
nie je vinník svojho nežiadúceho stavu a nepredpokladá sa, že by bol schopný bez pomoci tento stav napraviť • určité privilégia (oslobodený od niektorých povinností) • predpokladá snahu o nápravu (kompenzáciu) negatívneho/nežiadúceho stavu
Norma a normalita nezmyselný (pochybnosť o samotnej existencii) príliš samozrejmé normalita vzhľadom na osobnosť človeka „problém normality osobnosti má na jednej strane korene vo všobecných biologických zákonitostiach, na druhej strane v špecifických zákonitostiach psychického vývinu a psychosociálnej interakcie a tiež aj v etickofilozofických normách“ (Sysišťová E. 1972) interdisciplinárny charakter
Štatistická norma telesná výška, hmotnosť, schopnosti, úroveň intelektu... Gaussova krivka (viac vrcholová) /symetrická/
aritmetický priemer, medián, modus výskyt znaku jednoducho vypočítať intepretácia
Funkčná (individuálna) norma Neexistuje „priemerný človek“, ale vždy jedinec individuálny, ktorý ma svoje vlastné možnosti, schopnosti, potreby, želania, ideály, skúsenosti... V tomto ponímaní je človek normálny vtedy, ak je taký, aký má byť zo svojho vlastného hľadiska, keď sa prejavuje tak, ako je mu vlastné, keď nachádza uspokojenie v tom, čo sám považuje za správne alebo krásne (Košč L., 1974). Normalita je teda akási typickosť.
Ideálna norma kvalitatívne ukazovatele Normou nie je priemer (najčastejšie sa vyskytujúci znak), ale naopak dokonalosť, vzor, ideál. /nemožno dosiahnúť – možno sa k nemu viac-menej priblížiť/ Normalitou človeka je nekonečný proces sebarealizácie jedinca v jeho spoločenských a prírodných podmienkach. (profil absolventov)
Duševné zdravie ako norma • Integrácia osobnosti a jej dynamická rovnováha. • Popisuje 3 oblasti: • vo vzťahu k sebe • vo vťahu k iným ľuďom • vo vzťahu k životu
Norma a vývin (Košč L.1974) keď je vyvinuté vo všetkých zložkách (s príslušnou toleranciou) organizmu i organizmu ako celku (jeho štruktúry) primerane veku, teda v súhlase s úrovňou, akú dosahuje väčšina detí jeho veku, ale navyššej úrovni, s prihliadnutím na príslušný stupeň spoločnosti, ktorej je členom, keď jasne i jednoznačne smeruje k plnému rozvinutiu jeho jednotlivých zložiek a k ich plnej integrácii, a to napriek rušivým vplyvom, ktoré naňho doliehajú zo strany jeho vlastného organizmu i jeho prostredia keď sa vyvíja v súhlase s požiadavkami spoločnosti, či už ide o jeho súčasné formy správania sa, alebo jeho perspektívy adekvátneho a tvorivého uplatnenia sa v spoločnosti neskôr v dospelosti.
Kritéria normality (E. Syrišťová) • Subjektívna spokojnosť • Identita • Integrita • Autonómia • Adekvátna percepcia reality • Adekvátne sebapoznanie • Silná frustračná tolerancia • Stresová rezistencia • Prijateľná sociálna adaptácia • Optimálna sebarealizácia
Socializácia Postupnézačleňovaniejednotlivca do spoločnostiprostredníctvomnapodobňovania a identifikácie, najprv v nukleárnejrodine, dalej v malýchspoločenskýchskupináchažpozapojeniesa do najširších, celospoločenskýchvzťahov. Socializácia je výsledkomsociálnehoučenia. Sociálneučenieje procesosvojovaniasisociálnychnoriem, vedomostí, návykov, postojov a dispozícií k príslušnýmsociálnymroliam a dotváranieosobnostnýchrysov. Ide o učeniesociálnymroliam.
Socializácia Postupnézačleňovaniejednotlivca do spoločnostiprostredníctvomnapodobňovania a identifikácie, najprv v nukleárnejrodine, dalej v malýchspoločenskýchskupináchažpozapojeniesa do najširších, celospoločenskýchvzťahov. Socializácia je výsledkomsociálnehoučenia. Sociálneučenieje procesosvojovaniasisociálnychnoriem, vedomostí, návykov, postojov a dispozícií k príslušnýmsociálnymroliam a dotváranieosobnostnýchrysov. Ide o učeniesociálnymroliam.
Stupne socializácie (miera zapojenia) • integrace (integer = celý, neporušený) • celkové zapojenie a plné splynutie so spoločnosťou • „nezávislosť“ a samostatnosť • odstránená defektivita /subjektívne vyrovanie/ • adaptace • prispôsobenie (za určitých podmienok) • samostatnosť za určitých okolností • utilita (utilis = užitočný, potrebný) • Sociálna upotrebiteľnosť /možnosti rozvoja sú obmedzené/ • defektivita nie je odstránená • spoločenské uplatnenie sa realizuje pod dohľadom • inferiorita (inferior = nižší) • vyčlenenie zo spoločnosti (Sovák)
Pojem Integrácia • Stav spolužitia postihnutých a intaktných, stav kedy žijú jeden pre druhého. Stav, kedy sa samotný postihnutý nepovažuje za zvláštnu súčasť spoločnosti a kedy ani intaktná spoločnosť nepociťuje postihnutého ako zvláštnu súčasť. • Tzn. Kedy sa totálne (úplne) naplnila vzájomná sociálna adaptabilita a úplne odstránila defektivita. • zámena prostriedku a cieľa • pojem Inklúzia
Integrácia je edukácia všetkých detí v bežnej škole, pričom pomoc deťom so zdravotným postihnutím má zabezpečiť to, aby sa úspešne zapojili do podmienok bežného života. Edukácia v podmienkach integrácie by mala žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami poskytovať špeciálnymi formami a metódami stupeň edukácie zodpovedajúci ich individuálnym schopnostiam a predpokladom vo vzťahu k ich postihnutiu.
Cieľ Cieľom integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je dosiahnuť najvyšší možný stupeň socializácie, čiže zapojenie do pracovného pomeru a bežného života. Pre fungujúcu integráciu je nutné v škole zabezpečiť materiálno-technické, organizačné a personálne podmienky, špeciálne vzdelávacie podmienky so špeciálno-pedagogickou starostlivosťou, s rozsiahlou poradenskou službou žiakovi, škole a rodine. Úspešná integrácia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je nemysliteľná bez tolerancie, pochopenia, pomoci ostatných žiakov a širokého okolia.
Integrácia • možno dosiahnuť: • rozvojom osobnosti • socializáciou a enkulturáciou • nie je závislá o odstrániteľnosti defektu • je závislá od odstrániteľnosti defektivity • má dynamický (premenlivý) charakter, tzn. že nie je sústavne v zenite a pernamentne hrozí jej regres • možno dosiahnuť iba za podmienok špeciálnych rehabilitačných a výchovne-vzdelávacích opatrení, • spravidla závisí i od úpravy materiálne technických podmienok • predpokladá vysoký stupeň schopnosti seba rehabilitácie, sebavýchovy a sebarealizácie • jej úroveň možno odstupňovať
Školská trieda je prvým prostredím mimo rodiny, v ktorom žiak prežíva určité obdobie svojho života. • Škola a učitelia by mali vytvoriť takú atmosféru triedy, ktorá by pozitívne ovplyvnila úroveň sociálnej integrácie žiaka so ŠVVP. • Žiak so ŠVVP je poškodzovaný, ak mu škola nemôže alebo nedokáže zabezpečiť špeciálne kompenzačné a špeciálne učebné pomôcky, vytvoriť mu materiálne prostredie pre jeho úspešnú prácu. Tým môže dochádzať k zhoršovaniu jeho telesného vývinu a zdravotného stavu.
Prečo integrácia? • Výhody • Nevýhody • O čo majú záujem samotný ľudia so zdravotným postihnutím? • Ani špeciálna škola nemusí mať vždy optimálne nastavenie prostredia. • prostredie školy, pedagogické zázemie.
Koho integrovať (v školskom prostredí)? • Je vhodné hovoriť o integrácii v každom prípade? • Segregovaná príprava môže byť efektívnejší model vzhľadom na reálne možnosti vyplývajúce z postihnutia. • Postihnutému žiakovi musí byť poskytnutá špeciálna starostlivosť pri učení. • Bez špeciálnych pedagógov, ktorí pôsobia v škole nie je možná. • Starostlivosť o postihnutých nesmie byť na ujmu účinnej starostlivosti o ostatných žiakov. • želania rodičov
Ako integrovať? • príprava prostredia • príprava učiteľov • príprava žiakov • postihnuté dieťa sa musí zúčastňovať na činnosti školy s ostatnými nepostihnutými deťmi (súčasťou)
Formy integrácie • úplná v školskom prostredí • čiastočná v školskom prostredí • kontaktná v školskom prostredí
Kompetencie • úspech • neúspech • rodičia • dieťa • škola