Lunchseminár Liberálne myslenie – z čoho vychádza a kam smeruje Bratislava, PDCS

1. PhDr. Michal Vašečka, Ph.D.Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Bratislava Fakulta sociálních studií, Masarykova Universita, Brno Lunchseminár Liberálne myslenie – z čoho vychádza a kam smeruje Bratislava, PDCS 23. Apríl 2007, 13.00

2. Operacionalizácia pojmu liberalizmus • Liberalizmus ako typ politického režimu • Liberalizmus ako politická doktrína • Liberalizmus ako ekonomická teória • Liberalizmus ako opis spôsobu interakcie medzi ľuďmi

3. Liberalizmus ako výsledok boja záujmov a vášní • Prechod od Gemeinschaft ku Gesellschaft, od spoločnosti „hrubej“ ku spoločnosti „uhladenej“ • Rozpor medzi spoločnosťou založenou na „cti“ a spoločnosťou založenou na „záujme“ • Liberálna spoločnosť ako spoločnosť „civilizovaná“, zbavená násilia a tvrdých interakcií

4. Liberálny štát • John Locke – centrálne miesto má právo na život, od ktorého je odvodené právo na slobodu a vlastníctvo; • Ľudia sa podriaďujú jednotnej vláde iba preto, aby lepšie zaistili naplňovanie svojej potreby žiť čo najlepšie; • Štát teda nemá mať iný význam ako podporovať občanov sledovať svoje individuálne záujmy.

5. Klasický liberalizmus • Štát nie cieľom sám pre seba, je inštitúciou čisto služobnou pre občiansku spoločnosť • Minimálny štát – iba tri úlohy • Štát má zabezpečiť každému taký rozsah slobôd, aby bol každý strojcom svojho šťastia • Trh predstavuje najadekvátnejšiu príležitosť pre uplatnenie jedinca v spoločnosti • Termín spravodlivosť je pre klasický liberalizmus kľúčový, podľa A. Smitha práve trh je synonymom spravodlivosti • Trh podľa klasického liberalizmu spája slobodu, efektívnosť a rovnosť

6. Libertarianizmus • Hayek – zdôrazňovanie emancipačného charakteru liberálneho individualizmu, kritika posilňujúceho sa štátu, vymedzenie so proti sociálnej zložke moderného občianstva • Spoločnou charakteristikou súčasného liberalizmu je nekompromisná obrana individuálnej slobody, súkromných vlastníckych práv a súťaživosti trhu • Tézy libertariánskej teórie spravodlivosti • 1.Limituje rozsah spravodlivosti na výmennú a korekčnú spravodlivosť, odmieta distributívnu spravodlivosť • 2. Prikladá veľkú váhu myšlienke procedurálnej spravodlivosti (neberie do úvahy jej výsledky) • 3. Obmedzuje ideu rovnosti v prospech formálnej rovnosti.

7. Umiernený liberalizmus • Umiernení liberáli priznávajú štátu väčšiu distributívnu úlohu a nie sú presvedčení iba o pozitívnych funkciách trhu • John Rawls: Spravodlivosť by mala byť predovšetkým nestrannosťou • Spravodlivosť je rámcom, v ktorom je realizovaná individuálna sloboda v sociálnom kontexte • Úloha štátu tak nie je realizácia „koncepcie dobra“, ale zaisťovanie spravodlivosti sociálnych súvislostí, v ktorých občania žijú svoj život • Spravodlivosť ako rovnosť zdrojov, je spájaná s dôsledným rešpektovaním práv všetkých jedincov

8. Protirečenia moderné liberalizmu • Vstupujú všetci do interakcií ako rovní? • Odpovedá moderný liberalizmus na sily kapitalistickej sebadeštrukcie? • Je liberalizmus schopný postaviť sa anti-liberálnym výzvam? • Liberalizmus v čase národného štátu?

9. Výzva pre súčasnú „liberálnu“ Európu • Súčasný liberálny štát má paradoxnú povahu - začal u univerzalistického predpokladu prirodzených práv každého človeka a skončil u partikularistickej predstavy národa • Tak ako bol liberálny štát demokratizovaný, tak bol zároveň aj nacionalizovaný • Liberalizmus vo verejných politikách ako forma nacionalizmu a libertarianizmus ako globalizmus • Medzi primárne spoločenské dobrá, ktoré sa rozdeľujú, sa radia práva a príležitosti, nepatrí k nim samotné členstvo v skupine – to je v klasickom i modernom liberalizme dané a permanentné • Čo však v post-modernom čase migračných pohybov a spochybnenia moderného národného štátu?