Vývinová psychológia

1. Vývinová psychológia Miroslava AdamíkŠimegová, PhD. 2011

2. Literatúra Oravcová, J.: Vývinová psychológia. Banská Bystrica : FHV UMB, IPV, 2002 Klindová, L., Rybárová, E.: Kapitoly z vývinovej psychológie. Bratislava: SPN, 1985 Langmeier, J., Krejčířová, D.: Vývojová psychologie. Praha : Grada, 1998 Vágnerová, M.: Vývojová psychologie. Praha : Karolinum, 1999 Kuric, J.: Ontogenetická psychologie. Praha : SPN, 1986 Příhoda, V.: Ontogeneze lidské psychiky I,II,III,IV. Praha : SPN, 1982 Říčan, P.: Cesta životem. Praha : Portál, 2003 Taxová, J.: Pedagogicko-psychologické zvláštnosti dospívání. Praha: SPN, 1987 Jakabčic, I.: Základy vývinovej psychológie. Bratislava: Iris, 2002. Fontana, D.: Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 1997. Končeková, Ľ.: Vývinová psychológia. Vydavateľstvo Michala Vaška, 2007 Glasová, M., Páleník, Ľ., Solárová, E., Štefanovič, J.: Vybrané kapitoly zo psychológie. Bratislava: Metodické centrum mesta Bratislavy, 1995. Kuric, J.: Kompendium ontogenetickej psychológie. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 1997. Říčan P., Krečířová D. a kol.: Dětská klinická psychologie. Praha: GRADA Publishing, 1995 Štúr, I.: Ľudské mláďa. Bratislava: Mauro, 1995. Štúr, I.: Metamorfózy života. Bratislava: Durlák, 2006. West, G.K.: Dobrodružství psychického vývoje. Praha: Portál, 2002.

3. Definícia vývinovej psych. • Psychológia je veda o správaní a prežívaní. • Štúdium zmien správania a prežívania v časovom priebehu je najvšeobecnejším pred­metom široko chápanej vývinovej psychológie.

4. Vývinová psychológia(Langmeier, Matějček) • náuka o zmenách psychiky ku ktorým dochádza v priebehu života jedinca od počatia až do smrti. Ontogenetická psychológia • Skúma podmienky vzniku a vývinu psychických javov od počatia až po prirodzenú smrť človeka a charakterizuje psychický vývin v jednotlivých vývinových obdobiach.

5. Predmet vývinovej psych. okruhy všeobecnej vývinovej psychológie: • Štúdium fylogenézy psychiky- pozorovanie a porovnávanie správania rôznych druhov živočíchov na rozdielnom stupni evolučnej rady. • Štúdium antropogenézy psychiky- vývin duševna u ľudí, teda v rôznych historických etapách a v rôznych civilizačných okruhoch. • Štúdium ontogenézy psychikyčloveka - v najširšom poňatí od jeho po­čatia až do smrti. • Štúdium aktuálnej genézy– vývin psychických procesov.

6. Základné ciele vývinovej (ontogenetické) psychológie (Langmeier): • Popísať vývinové zmeny -charakteristické pre určité vývinové stupne. • Z nich odvodiť všeobecné zákonitostivývinu psychických štruktúr a ich príčinných súvislostí. • Vytvoriť jednotnú vývinovú teóriu(teória, ktorá by uspokojivo vysvetľovala všetky psychické premeny od narodenia až po smrť neexistuje => teórie zamerané len na určitú oblasť, alebo obdobie)

7. Vývin • proces psychických zmien uskutočňujúcich sa v čase, v dôsledku sa psychika (prežívanie a správanie) ustavične mení a dostáva sa na kvalitatívne vyššiu úroveň. • Opačný proces - regresia • Spočíva v: - Socializácii - Individualizácii (stáva sa tým čím je, jedinečnou osobnosťou) • Kvalitatívne zmeny vlastností • Kvantitatívne zmeny vlastností • Psychický vývin sa uskutočňuje na základe vzájomnej podmienenosti s biologickým vývinom

8. Hlavné oblasti psychického vývinu: • Biosociálny vývin- zahrňuje telesný vývin a všetky premeny s ním spojené, zaoberá sa i faktormi, ktoré ho ovplyvňujú. • Kognitívny vývin- zahrňuje všetky psychické procesy, ktoré sa nejako spolupodieľajú na ľudskom poznávaní. • Psychosociálny vývin- zahrňuje premeny spôsobu prežívania, osobnostných charakteristík a medziľudských vzťahov, resp. sociálnej pozície.

9. Zmeny v priebehu vývinu Kvantitatívne: • Zmeny veľkosti(výška, váha, slovná zásoba...) • Zmeny proporcií(pomer hlavy a tela, pomer názorného a abstraktného myslenia, podiel emocionality a racionality...) Kvalitatívne: • Zanikanie starých vlastností(mliečny chrup, detská reč, niektoré nepodmienené reflexy...) • Získavanie nových vlastností, znakov(produkcia pohlavných žliaz, estetické a mravné cítenie...)

10. Všeobecné znaky, zákonitosti psychického vývinu: • zákonitý proces - má podobu postupnosti na seba nadväzujúcich vývinových fáz. • je celistvý proces – zahrňuje somatickú aj psychickú zložku • vývin je procesom typických premien • nie jecelkom plynulý a rovnomerný– je komplexom kontinuitných a diskontinuitných zmien • vývin je individuálne špecifický– vývin každého jedinca prebieha určitým tempom • Ustavičnosť • Nerovnomernosť vývinového tempa (spomalený, akcelerovaný) • Štadiálnosť • Harmonickosť

11. Činitele psychického vývinu • Biologické – vrodené vlohy, funkčné vlastnosti CNS, hormonálna sústava, biologický vývin organizmu, zrenie, vlastná aktivita jednotlivca) • Činitele prostredia – (sociálneho, rodina, výchova)

12. Základná terminológia • Akcelerácia vývinu – zrýchlenie vývinu • Retardácia vývinu- spomalenie vývinu • Senzitívne obdobia - zvýšená vnímavosť na podnety určitého druhu (sociálne hodiny)

13. Základná terminológia Zrenie • Zákonitá postupnosť vývinových zmien. • Individuálne rozdiely sa môžu prejavovať v rýchlosti, rovnomernosti vývinu a aktuálnej úrovni konkrétnych variantov. • Zrenie je podmienkou dosiahnutia stavu určitej vnútornej pripravenosti k učeniu, a tým aj k rozvoju určitých psychických vlastností. • Má trvalý charakter.

14. Základná terminológia Učenie • Proces – prejavuje sa určitou pretrvávajúcou zmenou psychických procesov a vlastností, navodenou účinkom skúseností. • Väčšinou ide o dôsledok pôsobenia sociálneho prostredia, ktoré jednotlivcovi poskytuje podnety určitého typu. • Môže byť výsledkom buď špecifickej skúsenosti, ku ktorej jednotlivec prišiel nejakým spôsobom, alebo sprostredkovaním všeobecnej skúsenosti, ktorú si osvojil od iných ľudí. • Výsledky učenia nemajú trvalý charakter. • Na rozdiel od zrenia, ktoré je nevratné, môže byť v rôznom smere ovplyvňované novými skúsenosťami

15. Determinácia psychického vývinu • Biologická – dedičnosť - vlohy (vrodené predpoklady pre telesný a duševný vývin), nervová sústava, biologický rast a zrenie organizmu. Galton – zákony o dedičnosti. • Sociálna - činitele vonkajšieho prostredia (sociálne prostredie); normatívne (vekové a historické) a nenormatívne vplyvy. WATSON - ľudská psychika má spoločenský ráz - je sociálne determinovaná –princíp sociálneho učenia. - socializačné činitele • Autoregulácia – sebaregulácia správania.Vlastná aktivita človeka – vedomá, alebo nevedomá. - faktory podmienené organicky - faktory vonkajšieho prostredia - subjektívne faktory

16. Metódy vo vývinovej psychológii Analýza vonkajších prejavov – správania • Pozorovaniesprávania v prirodzených podmienkach • Experiment slúži na verifikáciu hypotéz, spravidla o kauzálnych súvislostiach Analýza subjektívnych výpovedí • Rozhovor – zisťuje subjektívne pocity, názory, znalosti, skúsenosti... • Dotazník Zachytenie premeny psychických procesov a vlastností z časového aspektu • a) Pozdĺžny (longitudinálny) prístup – dlhodobé sledovanie určitej skupiny a opakované hodnotenie vývinovo podmienených zmien. • b) Prierezový prístup (cross-section) – porovnávanie skupín ľudí, ktoré sú vybrané tak, aby sa líšili vekom, avšak čo najviac zhodovali v ostatných dôležitých znakoch.

17. vývinové obdobia Detstvo, dospelosť, staroba Detstvo – prenatálny, natálny, nonovoredenecký, dojčenecký, batolenecký, predškolský, mladší školský, predpubertálny, pubertálny, adolescentný Dospelosť – ranná, stredná, neskorá Staroba – presénium, sénium • Prenatálne obdobie – 9 mesiacov • Perinatálne obdobie • Novorodenecké obdobie, od narodenia do 2. mesiaca • Dojčenské obdobie, od 2. do 12 mesiaca • Obdobie batoľaťa, od 1. roku do 3. roku • Predškolský vek, od 3. roku do 6. roku • Mladší školský vek, od 6. do 10./11. roku • Obdobie dospievania, od 10./11. do 15./16. roku (puberty/staršieho škols veku) • Obdobie adolescencie, od 15./16. do 18/20. roku • Obdobie dospelosti, od 18./20. do 60./65.roku • Obdobie staroby od 60./65. roku do smrti

18. Vnútromaternicové – prenatálne obdobie • Zárodočná fáza (fáza oplodnenia) • Embryonálna fáza • Fetálna fáza • Spôsoby komunikácie medzi matkou a dieťaťom: • fyziologický spôsob • zmyslová komunikácia • citový a racionálny postoj matky k plodu • postoje žien k tehotenstvu: ideálne, katastrofálne, ambivalentné, chladné matky)

19. fázy • 1. zárodočná – začína sa oplodnením a končí umiestnením zygoty v sliznici maternice /asi 1 týžden po oplodnení vajíčka. Má 0,01 mm. Prebieha tu delenie a množenie buniek. Vytvorí sa spojenie s krvným obehom matky. • 2. embryonálna –/koniec 3 týždňa, rýchly vývin, tvorba orgánov /kostrová, obehová, nervová, vylučovacia, tráviaca, pľúca/. Embryo pláva v plodovej vode a vykazuje veľkú aktivitu. Na konci 2. mesiaca fáza je spojená s pohybmi. Dieťa reaguje. Objavuje sa kopanie, plod je najcitlivejší. • 3. fetálna – začína sa 12.týždnom a končí pôrodom. Dieča sa hýbe. Orgány sa zdokonaľujú. Dajú sa spoznať reakcie plodu na tlak, bolesť, interakcia s matkou.

20. Perinatálna fáza • počas pôrodu a tesne po ňom, niekoľko hodín • dieťa sa rodí cca v 38. – 42. týždni gravidity – predčasne narodené deti sú sledované z dôvodu možného rizika vzniku niektorých porúch a ochorení súvisiacich s neukončeným vývinom niektorých orgánov a funkcií. • predpoklad, že negatívne zážitky pri narodení z nevedomia ovplyvňujú celý život- terapia znovurodenia sa (rozpamätať sa na vlastný pôrod, znova ho prežiť a premeniť bolestné pocity na radostné) • I. doba pôrodná – otváracia, • II. doba pôrodná – vypudzovacia (pôrod dieťatka), • III. doba pôrodná – pôrod placenty a plodových obalov.

21. Novorodenecké obdobiedo 3 mes. života • obdobie adaptácie • senzomotorické správanie • nepodmienené reflexy a ich význam – sací, úchopový, Babinského, • nerovnaká senzibilita analyzátorov • prosociálne správanie („rooming-in“ - permanentný kontakt novorodenca s matkou) • očný kontakt, komunikácia, saturácia základných a vyšších potrieb • spí 20h denne • dieťa sa učí a vníma prevažne prostredníctvom dotyku, významná je starostlivosť a prístup rodičov, dieťa spozná matku podľa čuchu cca 45 hodín po narodení. • moderné trendy v oblasti popôrodnej a pediatrickej starostlivosti • význam dojčenia, podpora dojčenia zo strany UNESCO a WHO.

22. Dojča – do konca 1.roku • V priebehu prvého roku života - najväčšie pokroky v mnohých oblastiach vývinu. • Aktivita dieťaťa je podriadená primárnym biologickým potrebám a psychologickým potrebám bezpečia, istoty, stimulácie. • Dominantným komunikačným prostriedkom je plač • Do konca prvého roku života dieťa prejde na tuhú stravu, zvláda základy chôdze, objavujú sa prvé slová. • V prvom polroku života dieťa psychologicky tvorí symbiotickú jednotu s matkou, postupne si uvedomuje vlastnú existenciu, odlišuje matku od iných osôb, na jej neprítomnosť reaguje úzkostlivo, napokon sa naučí chápať trvácnosť existencie matky.

23. Dojčenské obdobie3 mes. – 1 rok •  rýchly rast • vývin motoriky- pohyby rúk (pohyb: k niečomu, od niečoho, úteku, obrany), ústa (kontakt s okolím) • biologické a psychologické potreby (podnecovanie aktivizuje organizmus, napomáha rozvoj individuálnych dispozícií, umožňuje kontakt s okolím)

24. Dojčenské obdobie 3 mes. – 1 rok Možnosti rodičovského prístupu k stimulácii: • chaotická stimulácia • stimulácia zahrňujúca prevahu manipulácie inou osobou • stimulácia s možnosťou neriadenej aktivity • variabilná stimulácia s možnosťou vlastnej aktivity • nedostatočné podnecovanie - deprivácia • nadmerné a neprimerané podnecovanie

25. Dojčenské obdobie 3 mes. – 1 rok Počiatky rozvoja reči • sluch už v prenatálnom období • preferovanie ľudského hlasu, možnosť vnímať hovorenú reč • schopnosť porozumieť reči (zákazy, identifikácia pomocou mena) • závislosť rozvoja reči na stimulácii („matka-zrkadlo“, ocenenie pokusov dieťaťa) Potreba sociálneho kontaktu - úzke spojenie dieťaťa s matkou • rozlišovanie známych a neznámych ľudí • „strach sedem - osemmesačného“ – separačná úzkosť psychologické narodenie (pochopenie existencie seba a matky) • rovnováha medzi matkou a dieťaťom; dvojaká väzba (narušená rovnováha) • význam rodiny

26. Batoľa 1.-3. rok života • Obdobie rýchleho rozvoja hrubej a jemnej motoriky. • Slovná zásoba z niekoľkých prvých slov začiatkom druhého roku života narastá na cca 1000 slov v troch rokoch. • Zmeny v kognitívnych procesoch. • Dominantnou aktivitou je hra. • Charakteristickým je obdobie detského vzdoru a negativizmu. • Významným krokom je odlúčenie, odpútanie od matky, prebieha v troch fázach: protest, zúfalstvo, odpútanie od matky • Rozširovanie sociálnych kontaktov dieťaťa • Dieťa sa postupne osamostatňuje v sebaobsluhe a nácviku čistoty.

27. Obdobie batoľaťa1 – 3 roky • Osamostatňovanie sa a uvoľňovanie sa z rôznych väzieb • jemná motorika - 2 druhy pohybov: - udržanie niečoho, zotrvanie niekde - tendencia pustiť, zahodiť, opustiť • samostatná chôdza • reč - ukazovateľ kvality vých. prostredia • hra (pohybové, manipulačné, napodobňujúce ... )

28. Obdobie batoľaťa1 – 3 roky Rozvoj osobnosti • Separačná úzkosť: a) fáza protestu b) fáza zúfalstva c) fáza odpútania sa od matky vedomie seba samého • odpútanie sa od matky (separácia) • potreba sebapresadenia („Ja sám“, „Ja chcem“) • vzdor (primárny a sekundárny) • meno nahrádza zámeno „Ja“

29. Obdobie batoľaťa1 – 3 roky Normy správania • dieťa pozoruje správanie ľudí • získava informácie o vhodnom správaní predovšetkým slovným zdelením Stanovenie pravidiel umožňuje: • orientáciu vo svete • spoznať akceptovateľné správanie Učenie: napodobňovaním a identifikáciou Úloha otca: - alternatívny zdroj istoty, bezpečia a stimulácie, model mužského správania Súrodenci – ďalšia skúsenosť, žiarlivosť

30. Predškolský vek 3. – 6. rok • Predškolský vek sa niekedy nazýva aj „vekom materskej školy“. • Vývin dieťaťa sa spomaľuje, zmeny nie sú výrazné. • Dieťa sa zdokonaľuje v motorike, sebaobsluhe, reči. • Mení sa charakter myslenia a hry. • Narastajú poznatky o okolitom svete, dieťa vie pomenovať mnohé predmety a ich funkciu, pozná farby, základy počítania. • Nadväzuje nové sociálne vzťahy, postupne sa uvoľňuje závislosť na rodine, vzťahy s rovesníkmi nadobúdajú väčší význam. • Rozvíja sa schopnosť sociálnej kontroly.

31. Predškolský vek3 - 6 rokov • zlatý vek hry (interpretácia reality, postoj k svetu) • rozprávky, TV (primeranosť, prítomnosť dospelého, využitie zážitkov) • Kresba - výraz motorického, rozumového a emocionálneho vývoja dieťaťa, názory a vzťahy k svetu a sebe • poznávacie procesy (J. Piaget: názorné a intuitívne myslenie), egocentrizmus; magičnosť - konfabulácia, fantázia; • reč (situačný ráz, egocentričnosť)

32. Predškolský vek3 - 6 rokov Rozvoj detskej identity • sebahodnotenie podľa názoru rodičov • egocentrizmus a magické uvažovanie • gender rola: 1. podmieňovanie 2. Identifikácia dodržiavanie noriem (úroveň poznania, odmena a trest, pocit viny) prosociálne správanie (istá úroveň empatie, ovládanie agresivity a vlastných aktuálnych potrieb)

33. Predškolský vek3 - 6 rokov Pripravenosť dieťaťa na školu 1. Školská zrelosť (závislá na zrení) • zrenie CNS, emočná stabilita, odolnosť na záťaž • motorika, manuálna zručnosť • zrakové a sluchové vnímanie • logické operácie • autoregulácia založená viac na vôli ako na emóciách, spojená s vedomím povinnosti 2. Školská pripravenosť (závislá na sociálnej skúsenosti) • zmysel a hodnota vzdelávania • sociálna pripravenosť • rozlišovať rôzne role a s ním spojené správanie • schopnosť komunikovať • rešpektovať normy správania

34. Mladší školský vek od 6 do 10/11 rokov • Vo veku 6 rokov je väčšina detí po stránke kognitívnej aj sociálnej pripravená na vstup do školy. • Zaškolenie je pre dieťa i rodinu výrazná zmena, je to dôležitý individuálny aj spoločenský medzník vo vývine. • Školská práca a povinnosti do istej miery nahrádzajú hrovú činnosť. • Vývinové zmeny nie sú zďaleka tak výrazné ako v predchádzajúcich obdobiach. • Významnejšie sa zdokonaľuje kresba a predstavivosť. • Začínajú sa formovať záujmy aj mimoškolského charakteru.

35. Mladší školský vek od 6 do 10/11 rokov • telesný a pohybový vývin • „kognitívna revolúcia“ (objektívnejšie a presnejšie poznávanie) • sociálny vývin - rola žiaka: • podriadená • priradená - komunikácia (schopnosť diferencovať) - normy a pravidlá správania - vzťah k učiteľovi - spolužiaci, rovesníci - rodina (súčasť identity školáka)

36. Mladší školský vek od 6 do 10/11 rokov psychické potreby školáka: • zmysluplné učenie, • istota a bezpečie, • sebarealizácia, • model pre budúcnosť identita dieťaťa: • skúsenosť so sebou samým • názory, postoje a hodnotenie iných (emočné prijatie a racionálne hodnotenie) • porovnávanie s inými • rodinná identita a identita skupiny

37. Mladší školský vek od 6 do 10/11 rokov Vplyv médií • násilie v programoch najväčšie ohrozenie pre deti do 12 rokov a zvlášť chlapcov • násile ako súčasť bežného života rovesníci: citová istota, nové skúsenosti, sebarealizácia; (faktor rovnakosti) • príprava na partnerstvo a rodičovstvo • potreba stimulácie: • kontakt s deťmi • model dospelého

38. Obdobie dospievania – puberta - starší školský vek 11/12 – 15 rokov • treba odlíšiť biologické zrenie a dospievanie od psychologického. - Prepuberta (prvá pubertálna fáza) – začína prvými známkami pohlavného dospievania a končí nástupom menštruácie u dievčat a polúcie u chlapcov. U dievčat táto fáza trvá cca od 11 do 13 rokov, u chlapcov je oneskorená približne o 1 až 2 roky. - vlastná puberta (druhá pubertálna fáza) - nastupuje po ukončení prvej fázy a trvá až do dosiahnutia reprodukčnej schopnosti. • obdobie psychologicky charakterizované ako obdobie emočnej lability, nestálosti nálad, reakcií a postojov a impulzivity v správaní • rastie potreba rovesníckych sociálnych kontaktov, diferencujú sa záujmy. • zmena v systéme vzdelávania (u nás prechod na II.stupeň) súvisí so zmenami v kognitívnom aj sociálnom vývine. • budovanie vlastnej identity - sebahodnotenie - je často kolísavé, niekedy je jedinec v tomto období k sebe príliš kritický, uniká do fantázie, veľký význam sa prikladá fyzickej atraktivite.

39. Obdobie dospievania – puberta 11/12 – 15 rokov • hľadanie vlastnej identity, pozície v spoločnosti • boj s neistotoua pochybnosťami o sebe samom, osamostatnenie od rodiny • biologický medzník - pohlavné dozrievanie • sociálny medzník - voľba povolania • strata starých istôt a potreba novej stabilizácie • Telesná premena – jav akcelerácie

40. Obdobie dospievania – puberta11/12 – 15 rokov Premena prežívania • kolísavosť citov • precitlivelosť, • impulzivita a nedostatok sebaovládania, • citový nepokoj, • nechuť prejavovať city navonok • Egocentrizmus • Nadmerná kritičnosť, vzťahovačnosť Poznávacie procesy • uvažovanie o mnohých rôznych možnostiach • systematičnosť, úvahy o budúcnosti

41. Obdobie dospievania – puberta 11/12 – 15 rokov Sociálne vzťahy • odmieta podriadenú rolu • neporozumenia a zvýšené napätie v komunikácii, • odpútanie sa od hodnotového systému rodiny • škola (tendencia príliš sa nenamáhať, autorita učiteľa na základe jeho vlastností) rodina(nie zrušenie, ale premena citovej väzby) rovesníci • neformálna autorita, vlastné pravidlá, vzor • závislosť pozície od osobnostných kvalít jednotlivca (inteligencia, solidarita, pozitívne ladenie, • otvorenosť, zmysel pre humor, komunikatívnosť) • potreba priateľstva (vzájomnosť a intimita)

42. Adolescencia 15. -20. rokov • Biologická stránka maturácie sa ukončuje. • Stúpa potreba nadväzovania intímnych vzťahov, mení sa vzťah a postoj k rodičov, rovesníkom i k sebe samému. • Mladý človek rieši významné otázky súvisiace so vstupom do sveta dospelých – profesijná orientácia a voľba povolania, separácia od rodiny a príprava na ekonomickú nezávislosť. • Významnou charakteristikou tohto obdobia je psychosexuálny vývin a vývin identity. • Adolescent je vystavený sociálnym rizikám (závislosti, delikvencia, náboženské sekty, hnutia a skupiny s extrémnymi názormi)

43. Adolescencia15 – 20 rokov Obdobie komplexnejšej psychosociálnej premeny (mení sa osobnosť dospievajúceho i jeho sociálna pozícia). • dovŕšenie prípravy na profesiu, prvé zamestnanie • plnoletosť • skúsenosti v sexuálnej aoblasti • psychosociálne moratórium (odloženie dospelosti, nechuť k definitívnym riešeniam) Vývin identity: • fáza postupnej stabilizácie • fáza psychického osamostatnenia • dievčatá: vzťah k ľuďom (kooperácia) • chlapci: výkon, dosiahnutá sociálna pozícia

44. Adolescencia15 – 20 rokov Adolescenti : • preferujú intenzívne zážitky, neodkladné uspokojenie • prijímajú často iba slobodu a nie zodpovednosť  • potreba citovej istoty, príslušnosti k nejakej skupine, silnej autority, trvalých hodnôt, zbavenie sa zodpovednosti Morálny vývin • autoidentifikácia (adolescenti si sami vyberajú hodnoty a normy) • tendencia uvažovať o morálnych princípoch a zaujímať k nim vlastné stanovisko • tendencia nekompromisne vyžadovať dodržiavanie uznávaných princípov Problém adolescentov nie je nedostatok hodnôt, ale nejasnosti hodnotového systému a jeho hierarchizácia.

45. Adolescencia15 – 20 rokov Vzťah k dospelým • rodičia ako model určitého spôsobu života • kritika ako spôsob hľadania Vzťah k rovesníkom • - potreba stimulácie • - potreba orientácie a zmysluplného učenia • - potreba citovej istoty a bezpečia • - potreba partnera opačného pohlavia

46. DOSPELOSŤ 20.-60. rokov • Obdobie dospelosti sa spája so sexuálnou, reprodukčnou zrelosťou, ekonomickou autonómiou a relatívnou stabilitou vzťahov k rovesníkom a rodičom. • Tento stav je ideálnou normou. • V mnohých prípadoch tomu tak z rôznych dôvodov nie je.

47. Mladá dospelosť • Poznávacie procesy v tomto období sa rozvíjajú pod vplyvom skúsenosti, proces zrenia už je ukončený. Dospelý človek dokáže komplexnejšie riešiť životné úlohy a problémy • Identitu mladej dospelosti výrazne ovplyvňujú tri životné úlohy: • o profesná rola, ktorá uspokojuje súčasne potrebu osobného rozvoja, ekonomickej autonómie a uspokojivej pracovnej činnosti. • o stabilný partnerský vzťah • o rodičovstvo • Dnešná spoločnosť vytvára viac či menej priaznivé podmienky aj pre alternatívne formy spolužitia popri tradičnom manželskom zväzku s deťmi: Život bez stáleho partnera, voľné spolužitie s deťmi alebo bez, bezdetné manželstvo resp. partnerstvo, slobodná matka, rozvedené manželstvá • Vek vstupu do manželstva a splodenia potomstva má v západných spoločnostiach stúpajúcu tendenciu, prvá kríza vo vzťahu sa objavuje cca po 3-4 rokoch spoločného súžitia, druhá približne po 15 – 20 rokoch.

48. Mladší dospelý vek 20 - 35 rokov Úlohy: • pracovné začlenenie • stabilné partnerstvo-manželstvo • rodičovstvo • rozpor potreby slobody a nezávislosti s potrebou skúsiť nové role, prinášajúce obmedzenia Vzťah k povinnostiam a zodpovednosť • Prechod od egocentrizmu k altruizmu a zodpovednosti • Zodpovednosť za druhých na úkor vlastných potrieb • Harmonizácia vlastných potrieb s potrebami iných • Odlišné spoločenské očakávania od mužov a žien • Zvládnutie profesnej role - kritérium dospelosti.

49. Mladší dospelý vek 20 - 35 rokov Uspokojenie základných psychických potrieb: • Potreba zmeny, nových skúseností, rozvoja • Potreba sociálneho kontaktu • Potreba sebarealizácie • Potreba samostatnosti a nezávislosti • Potreba otvorenej budúcnosti Profesná rola - súčasť identity • Ženská profesná rola - dilema voľby: • zamestnanie - doplnok role manželky a matky • zamestnanie rovnako významné ako rola manželky a matky • zamestnanie dôležitejšie ako rola manželky a matky

50. Mladší dospelý vek 20 - 35 rokov Partnerstvo • Intimita - protiklad povrchných, anonymných vzťahov. • Nadviazanie citového vzťahu, v ktorom sa človek vzdáva časti svojej identity v prospech partnerstva • („My“ je viac ako „ja“) • Znaky intimity: zdieľanie prítomnosti, potreba otvorenosti, vzájomná dôvera a rešpekt, zdieľanie budúcnosti Obdobie romantickej lásky • napätie ako možnosť realistickejšieho vzťahu • syndróm Rómea a Júlie (potreba ideálu bez kompromisov) Realistický vzťah • realistické hodnotenie partnera • realistické hodnotenie vzťahu a svojej role • prehĺbenie intimity • realistické hodnotenie možností vzťahu